Vyjasnilo sa,

ustupuje hladina,

vistéria dýcha.

✤✤✤

Kazuhiko otvoril oči. Nad sebou zazrel familiárny strop vlastnej spálne. Ležal vo svojej posteli doma. Cez odtiahnuté závesy dovnútra presvitali jasné slnečné lúče. Musel prižmúriť oči. Len pred malou chvíľkou sa topil v snoch, ktoré boli tmavšie, než temná hladina, čo ho neustále prenasledovala. A predsa teraz, keď s jasnou mysľou hľadel do rána, lesknúceho sa azúrovou a striebornou, uvedomil si, že je koniec. Bude to tak pre všetkých najlepšie.

Mávol rukou a po svojom boku nahmatal pod prikrývkou čosi guľaté. Chiyo bola schúlená pri jeho rebrách a hlboko spala. Keď ju odokryl, lenivo zaklipkala očami a potom sa pohla. Predné labky vystrela dopredu a natiahla chrbát.

Posadil sa na posteli a oprel chrbtom o jej čelo. Z hlavy mu do lona padlo čosi ťažké. Chytil to do rúk a uvedomil si, že je to studený obklad. Zovrel uschýnajúci uteráčik v prstoch a premýšľal nad tým, prečo by si dával obklady. Nespomínal si na to. Posledná vec, ktorú si pamätal, bola, ako večer prišiel do bytu a schúlil sa s Chiyo na gauči.

Znamenalo to, že v jeho dome niekto bol?

Dvere na spálni sa pomaly otvorili. Kazuhiko obrátil hlavu. Vrátili sa jeho rodičia domov? Alebo to bol azda T... Tatsuo?

Do miestnosti vstúpila Kawano Mei. Vyzerala ináč, než bol zvyknutý. Po prvý raz ju videl oblečenú v niečom inom, než dlhej sukni. Mala teraz na sebe šortky a tie len viac zvýrazňovali jej dlhé nohy. Široké voľné tričko jej povievalo okolo pása. No a na tom všetkom mala oblečenú zásteru. Vlasy, ktoré bývali uhladené, alebo natočené a voľne padali na jej plecia, mala zapnuté vo vysokom chvoste.

„Mei-san," prehovoril Kazuhiko.

„Asi si prekvapený, že ma tu vidíš," zasmiala sa. Podišla bližšie k nemu a priložila mu ruku na čelo. „Zdá sa, že horúčka ti konečne klesla."

„Čo tu robíš?" opýtal sa.

„Po tom, čo si odišiel z natáčania, si prestal dvíhať telefón. Inoue-san povedala, že to u teba nie je nezvyčajné, no Tatsuo mal starosti," začala mu vysvetľovať Mei. Sadla si vedľa neho na okraj postele a Chiyo jej preliezla do lona. Chvíľku ju zamyslene škrabkala za ušami, ale potom pokračovala: „Povedala som Tatsuovi, že sme mali všetci dlhý deň a že je to prirodzené. No Tatsuo mi potom povedal, že ste sa pohádali."

„Tatsuo bol tu?"

„Prišli sme obaja. Nevedela som, kde bývaš. Dvere si mal odomknuté a tak sme sa dostali dovnútra. Tatsuo mi pomohol preniesť ťa do spálne, ale nemohol zostať. Odišiel preto a ja som na teba dávala pozor."

Kazuhiko sklonil hlavu: „Ďakujem."

„To nestojí za reč, mal si fakt vysokú horúčku. Našli sme ťa schúleného na gauči aj s mačkou. No zdá sa, že ti to prešlo. Zvláštne, nie? Keď vezmeme do úvahy, že Tatsuo bol ten, kto včera zmokol."

„Pravidelne som býval chorý, keď bola chrípková sezóna," povedal Kazuhiko „Stačí, že sa trocha ochladí a je len otázkou času, kedy ochoriem."

„Je pravda, že májové počasie som si tento rok predstavovala o čosi ináč," povedala. „Ale hlavné je to, že dneska vyzeráš byť fit."

„Ešte raz ďakujem."

Ticho slnečnej spálne teraz prerušovalo iba pradenie Chiyo. Kazuhiko ešte nevidel, že by sa k nejakému cudziemu človeku správala tak prívetivo, no zdalo sa, že Mei si obľúbila.

„Asi je tu ešte jedna vec, o ktorej by si mal vedieť," prehovorila Mei po chvíli.

„Kazuhiko na ňu pozrel."

„Tatsuo mi povedal o tom, prečo ste sa pohádali. Možno to nemal robiť, nakoľko sa to týka aj tvojho súkromia, ale mal o teba starosť. No to nie je to, čo ma trápi. Kým som tu zostala cez noc, chodila som sa na teba občas pozrieť, aby som mala istotu, či sa ti nezhoršuje horúčka."

Kazuhiko zovrel v rukách okraj prikrývky. Vedel, čo bude nasledovať.

„Mal si sny, blúznil si. A niekoľkokrát si vyslovil meno Ryo."

Kazuhiko zažmúril oči.

„Watanabe Ryo, však?" opýtala sa. „Počula som, že ste boli veľmi dobrí priatelia, no nenapadlo mi, že by medzi vami mohlo byť i čosi viac."

„Boli sme spolu asi šesť rokov," prehovoril Kazuhiko. „A Ryo..."

Mei sa natiahla a chytila Kazuhika za ruku: „Ja nie som tá, ktorej dlhuješ vysvetlenie."

„Viem," zamrmlal Kazuhiko.

Už si uvedomil, že to prehnal. Bol príliš rozrušený z Watanabeho návštevy a neuvažoval jasne. Veľmi dobre si uvedomoval, že je rozdiel, keď herec niekoho pobozká počas natáčania a počas svojho voľného času. Ryo sa síce vyhováral na prácu a jemu po celý čas tvrdil, že nemal na výber, no Kazuhiko vedel, že po tom prvom osudnom raze mal cestu jednoduchšiu. Keby sa vybral ďalej cestou poctivej práce, darilo by sa mu. No po čase si to začal zjednodušovať. Kazuhiko si nebol istý, či si pri tom vôbec uvedomoval, ako veľmi mu ubližuje. A prečo si vlastne myslel, že keď Kazuhikovi povie, ako pri tom nič necítil, že aj Kazuhiko takisto nebude nič cítiť.

„Každopádne, som rada, že ti je už lepšie. Takže ja každú chvíľu pôjdem. A uvarila som ti ryžovú kašu, takže si z nej určite daj," povedala mu Mei. „A máš roztomilú mačku," dodala, kým kládla Chiyo naspäť na matrac. „Vďaka tomu som dostala ďalší nápad na postavu."

„Ľadový muž, ktorý potajme miluje mačky?" Kazuhiko nadvihol obočie.

„Presne tak," uškrnula sa na neho. „Verím, že v tvojom podaní to bude takisto hit."

Kazuhiko sa vyšuchtal z postele a šiel ju odprevadiť. Zložila zo seba kuchynskú zásteru a zobrala si veci, ktoré mala položené v obývačke.

„Ďakujem za všetko," zamrmlal Kazuhiko, keď stál v chodbe a ona sa prezúvala.

„Rado sa stalo," usmiala sa na neho.

Počkal, kým odišla, a prešiel do kuchyne. Na sporáku uvidel hrniec s ryžovou kašou a tak si z nej nabral do misky. Kým sedel za stolom a jedol, premýšľal nad tým, ako pôjde svoju prvú hádku s Tatsuom urovnať.