„Premýšľal som nad tým, či by sme náš vzťah nebrali viac oficiálne," prehovoril Kazuhiko.

Ryo sa k nemu obrátil: „Prečo?"

„Nebaví ma viac skrývať sa s tebou u mňa doma. Chcem, aby sme spolu niekam išli. Aby sme sa viac stretávali."

„Prepáč, Kazuhiko," povedal mu Ryo. „No som teraz na vrchole popularity, ak by sa diváčky dozvedeli, že s niekým randím a že to je ešte k tomu muž, skončil som. Prestali by ma viac obsadzovať do rolí. Som tak blízko, aby som získal cenu za Najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Ten film, kde som hral, bol totálny hit. Kiná boli na prasknutie. Ak to takto pôjde ďalej, cena je tohto roku moja."

„Ja viem," vzdychol Kazuhiko. „I ja som na tom v podstate rovnako. Teraz ma čaká ďalšia videohra. Ale okrem toho som dostal ponuku aj znova nahrať audio knihy, ale v profesionálnom nahrávacom štúdiu."

„Ale to je super. Vrátiš sa znova k tomu, čo ťa baví."

„Hej," odvetil. „Poslednú dobu som sa prichytil, že nad audio knihami premýšľam čoraz viac a viac."

„Hmm," Ryo bol rád, že sa mu podarilo zmeniť tému.

O oficiálnom chodení nechcel z Kazuhikových úst počuť. Keby spolu oficiálne chodili, znamenalo by to, že ho i oficiálne podvádza.

Mobil vo vrecku mu zavrčal. Ryo zrušil hovor a potom pozrel na Kazuhika, ktorý stále rozprával o knihách. Zovrel mobil vo vrecku svojich nohavíc.

„Prepáč, musím si odbehnúť," prerušil ho.

Prebehol cez izbu a zatvoril sa v kúpeľni. Mobil mu znova vrčal. Ryo zdvihol hovor a priložil si mobil k uchu. „Áno?" povedal potichu do telefónu. „Áno, dnes večer to platí, vidíme sa."

Schoval mobil naspäť do vrecka a zdvihol hlavu. Zo zrkadla na stene sa na neho pozeral jeho vlastný odraz. Oči mal prižmúrené a Ryo z nich vyčítal množstvo výčitiek. V tú noc si povedal, že to bolo posledný raz, čo niečo také urobil. Bolo to len preto, aby sa dostal do agentúry.

Nebolo to posledný raz...

Ryo oprel čelo o studenú hladinu zrkadla. Nechcel Kazuhikovi ublížiť. No pravdou bolo i to, že ho naďalej priťahovali aj ženy, nielen muži. Odlepil sa od zrkadla a schoval tvár vo svojich dlaniach. Bol v tom už príliš hlboko a ocenenie bolo príliš blízko.

✤✤✤

„Kazuhiko, prosím ťa, vypočuj si ma!" kričal na neho Ryo. „Potrebujem ti to všetko vysvetliť."

Znova zabúchal päsťou na vchodové dvere, ale Kazuhiko neotváral.

„Viem, že si doma. Máš auto pred domom a viem aj to, že teraz nikam von nechodíš!"

Vchodové dvere sa tak prudko otvorili, až Ryo takmer vpadol dovnútra. Na prahu stál Kazuhiko, iba v teplákoch a širokom tričku, ktoré na ňom vialo.

„Čo tu ešte chceš, Ryo?" opýtal sa ho chladným hlasom.

„Chcem ti to všetko vysvetliť," odpovedal a vtlačil sa popri ňom dovnútra.

„Nie je viac čo vysvetľovať," povedal Kazuhiko. Hlas mal taký ľadový, až Ryo pocítil, ako mu po chrbte prebehol mráz.

Kazuhiko pred ním neustále cúval a Ryo sa za ním hrnul ako hurikán. Schmatol ho za ramená. „Urobil som chybu," povedal Ryo. „Nechcel som sa s tebou rozísť."

„A čo si chcel?" vypytoval sa ho Kazuhiko. „Aj naďalej spávať so mnou a všetkými tými ľuďmi?"

„Bol to iba biznis," zamrmlal Ryo. „Musíš ma pochopiť."

„Nikdy ťa nepochopím. Že vraj to môžeš robiť len preto, lebo nič necítiš? Len preto, že ťa v skutočnosti nevzrušujú s nimi môžeš aj naďalej spávať? Pretože v tvojej pokrútenej hlave sa to potom nepočíta ako nevera? Si šialený."

Ryo ho vtlačil do kuchyne. Až vtedy si všimol, že tá je plná odpadkov. Prestal na neho tlačiť a rozhliadol sa naokolo. Vyzeralo to, akoby Kazuhiko neupratoval mesiace.

„Nie," povedal Ryo. „Skrátka budeme spolu."

„Nikdy viac sa k tebe nevrátim," povedal mu Kazuhiko.

„Je to tvoja vina. Všetko," povedal Ryo so zaťatými päsťami. „Dookola si mi iba rozprával o tom, že ťažká práca raz na konci prinesie ovocie. Hovorilo sa ti to ľahko, keď si mal vždy zadné vrátka a zázemie. Máš dobrú školu a ja mám iba hereckú nadstavbu. Aj keby tvoje hobby nevyšlo, robil by si ho naďalej ako hobby. Ale ja som nemal na výber! Rozumieš?" znova ho schmatol za plecia a zatriasol ním. „Nemal som inú možnosť. Musel som to urobiť, inak by som mal už dávno po kariére, ktorá sa ani nezačala. Bol to iba obchod, no cítil som sa kvôli tomu všetkému mizerne. Pretože som vedel, že s tým nikdy nebudeš súhlasiť, ale nebola iná cesta. Čo to nechápeš? Urobil si zo mňa zviera."

Neuvedomil si, kedy tak zvýšil hlas. Zrazu hulákal na prázdny dom a Kazuhiko na neho bezmocne hľadel, no v jeho pohľade sa neodzrkadľovala ľútosť a už vonkoncom nie láska, ktorú tam videl len pred niekoľkými mesiacmi.

„Nedovolím, aby sme sa naozaj rozišli, Kazuhiko," povedal.

Sklonil sa k nemu a nasilu ho pobozkal.

„Prestaň, Ryo," odtisol ho od seba Kazuhiko. „Medzi nami sa to skončilo."

Ryo ho pretlačil do kuchyne. Chrbtom ho vyvalil na stôl.

„Nikdy," povedal.

V kuchyni niečo zacinkalo. Ryo zdvihol hlavu a zazrel, ako vedľa Kazuhika na stôl vyskočila mladá trojfarebná mačka. Telo mala štíhle a vrtké, dve veľké žlté oči sa teraz dívali priamo na neho. Zrenice zúžené.

„Heš!" zahnal sa po nej Ryo.

Mačka sa odrazila od stola a vyskočila do vzduchu. Dopadla mu na plecia a natiahla labu. Ryo zvrieskol, keď pocítil, ako sa pazúre zabodli do jeho tváre sťa ihly a potiahli.

Kazuhiko schmatol mačku do náručia skôr, ako ju Ryo stihol od seba odtrhnúť. „Odíď, Ryo," povedal mu. „Je koniec."