Ryo vystúpil zo zastávky a utekal naprieč ulicou v štvrti Tokia, ktorú doteraz nepoznal. V rukách zvieral niekoľko plagátov, ktoré sa mu podarilo ukoristiť. Pripravoval sa veľký televízny projekt, akási séria o vzťahoch v domácnosti a to znamenalo, že scenáristi potrebovali obrovské množstvo nových tvárí, ktoré mohli použiť vo svojich príbehoch. Ryo vo svojom vnútri vedel, že toto je ten moment, kedy sa to konečne podarí. Cítil to v kostiach.

Bola to pre neho veľká šanca. Vec, kvôli ktorej by mal mať Ryo hlavu v oblakoch, a predsa sa tak necítil. Kazuhiko sa mu totiž niekoľko dní neozýval kvôli skúškam. Ryo dúfal, že mu aspoň napíše, ale jeho správy ostávali neprečítané. A potom sa náhle ozval a opýtal, či by sa nestretli u neho doma. Ryo bol z toho celý nesvoj. S Kazuhikovými rodičmi sa doteraz nestretol a nebol ani u Kazuhika doma. Možno aj to ho robilo natoľko nervóznym, až sa nedokázal tešiť z toho z budúceho televízneho projektu. Chcel túto novinku zdieľať s Kazuhikom, no nebol si istý, či je na to vhodná chvíľa.

Zastal pred nízkou čiernou bráničkou zo železa. Na múre vedľa bola vyrytá ceduľka s menom Andou. Ryo ju odtisol a potom nervóznym krokom prešiel po kameňmi vykladanom chodníku cez maličkú záhradu, ktorá bola vysadená množstvom trvaliek a poohýbanými stromami, ktoré sa ťahali za svetlom. Ryo ľutoval, že sem utekal. Teraz bol celý zadýchaný a po spánkoch mu stekali kvapôčky potu.

Zastal na prahu pred vchodovými dverami a zaklopal na dvere. V hlave si predstavoval, čo asi povie jeho mame, keď otvorí dvere a uvidí ho tam stáť. Rukou si rýchlo urovnával strapaté vlasy, no potom sa zarazil.

„Čo som blázon? Nejdem predsa na návštevu k rodičom svojej frajerky, ale kamoša!"

Narovnal chrbát a vydýchol. Vchodové dvere sa otvorili a na prahu stál Kazuhiko. Pôsobil chudšie, než obyčajne, pod očami mal ešte tmavšie kruhy.

„Poď ďalej," povedal mu Kazuhiko a vpustil ho dovnútra.

Ryo vošiel za ním do chodby. Vyzul si svoje tenisky a obul domáce papuče. Potom Kazuhika ešte v bunde nasledoval do obývačky.

„Kazuhiko, kde sú tvoji rodičia?" opýtal sa ho Ryo.

Kazuhiko sa k nemu otočil. Tvár mal úplne zničenú. „Sú preč," odvetil.

„Preč?" zopakoval Ryo. „Ako to myslíš, že preč? Snáď sa im niečo nestalo."

„Otec dostal v práci infarkt," povedal Kazuhiko pomaly.

„Oh, preboha," Ryo si prikryl ústa.

„Prežil to. Bolo to v práci medzi ľuďmi a tak mu rýchlo privolali pomoc. V nemocnici povedali, že sa z toho dostane, ale zakázali mu viac sa stresovať. Tak sa napokon rozhodli, že ma tu nechajú a odsťahovali sa k starým rodičom na dedinu, ďaleko od ruchu veľkomesta."

„Ale to je dobrá správa, nie?" okúsil Ryo a konečne sa odvážil prísť ku Kazuhikovi bližšie. „Povedal si mi, že tvoj otec má veľmi stresujúcu prácu. Takto bude môcť lepšie zrelaxovať a to mu prospeje."

„Ryo," Kazuhiko k nemu zdvihol hlavu. Oči sa mu leskli. Ryo vo svojom vnútri zamrzol. Ešte nikdy nevidel Kazuhika tak blízko plaču. „Keď odchádzali, prikázali mi, že musím za každú cenu dokončiť školu, pretože mám pred skúškami. Ale potom mi povedali, že nechcú, aby som sa v práci uštval rovnako ako môj otec a aby som vyskúšal investovať viac času do mojej záľuby nahrávania audiokníh."

Ryo na neho pozeral. Takže napokon mal pre neho Kazuhiko dobré správy? Jeho otcovi sa podarilo prekonať infarkt a navyše mu i dovolili nahrávať knihy, čo zbožňoval. Neskončilo teda napokon všetko šťastným koncom?

„Čo mám robiť, Ryo?"

Ryo na neho pozrel: „Asi ti nerozumiem."

„Mal by som sa strachovať o otca a malo by mi byť ľúto, keď odchádzali. No keď mi mama povedala, aby som šiel za svojim snom, bol som tak šťastný, až som nevedel, čo mám so sebou robiť. Cítim sa teraz kvôli tomu ako najhorší syn na celej planéte. Spravil som skúšky a dokončil školu. No čo teraz?"

Ryo sa zasmial. Pristúpil ku Kazuhikovi úplne blízko a pevno ho objal. „Čo by si mal robiť? No predsa nahrať novú audioknihu a postarať sa o to, aby dostala najlepšie recenzie online."

Kazuhiko k nemu zdvihol hlavu. Ryo sa mu díval do očí a náhle si uvedomoval, v akej pozícii sa nachádzali. Rukami ho objímal okolo chrbta, hoci bol muž. Muselo to vyzerať zvláštne. Do líc sa mu nahrnula červeň, jeho myseľ úplne stíchla a zostala prázdna ako biele plátno.

„Sorry, Kazuhiko," zamrmlal Ryo.

Chcel ho pustiť a odstúpiť, ale Kazuhiko zadrapil prstami do jeho bundy na chrbte a nepúšťal ho. Ryo si uvedomil, ako prudko mu búši srdce. Pocítil vzrušenie a to ho zaskočilo. Kazuhiko bol predsa jeho dobrý kamoš, s ktorým počas uplynulých mesiacov strávil obrovské množstvo času. Nikdy by mu nenapadlo, že ho bude priťahovať tak, ako vyspelé baby na strednej, ktoré za ním vkuse behali.

Kazuhiko nedbal na jeho rozpaky. Nahol sa k nemu a pobozkal ho.

Oh, uvedomil si Ryo, takže predsa cíti k nemu to isté ako on. Ryo vedel, že ho už viac nikdy nepustí.

✤✤✤

Ryo sedel na gauči v obývačke v Kazuhikovom dome. Lomcovala ním hrôza.

Pamätal si akoby to bolo včera, keď sem po prvý raz prišiel a pobozkali sa. Myslel si, že sa tým rozpadne celý svet, no v skutočnosti sa tým všetko iba upevnilo. Po ich prvej spoločnej noci odišiel ráno na kasting. Obsadili ho do toho televízneho seriálu a hoci hral stále vedľajšiu postavu, konečne sa na obrazovke objavil dlhšie, než na päť minút. A bolo to presne ako povedal Kazuhiko. Stačilo, aby si ho niekto konečne všimol. Odvtedy chodil na čoraz viac a viac kastingov. Mal pocit, akoby konečne vyšlo slnko.

Vykašľal sa na Yamata a jeho rande na slepo. Aj keď sa niekedy na ne sľúbil, napokon nikdy neprišiel. Všetok svoj voľný čas venoval kastingom, herectvu. Podarilo sa mu získať niekoľko reklamných šotov, dúfal, že mu vydláždia cestičku k sláve.

No odvtedy prešli ďalšie dva roky a hoci sa uchádzal o prominentnejšie úlohy, opäť sa mu prestalo dariť. Stále ho nechcela vziať žiadna z agentúr pod svoje krídla, čo ho zožieralo, preto mu tým zabuchli dvere pred ďalšími príležitosťami. Svet šoubiznisu nebol fér.

Prednedávnom sa dostal k ďalšej informácii o tom, že sa bude konať ďalší televízny seriál. No Ryo si všimol to, že témou celého seriálu má byť BL. Váhal nad tým, či do toho ísť. Nikto z jeho okolia okrem Kazuhika nevedel, že je bisexuál a nebol si istý tým, či by sa neprezradil, keď by sa uchádzal o rolu hlavného mužského hrdinu, ktorý sa zamiluje do ďalšieho muža. Neodvážil sa poradiť s Kazuhikom.

Ten bol, mimochodom, zaneprázdnený tvorbou audio kníh. Ako pevná súčasť skupiny nadšencov, ktorí audio knihy klasiky spracovávali sa dostal už do ich vedenia a teraz mal celý projekt pod palcom. Robil to, čo ho bavilo a podarilo sa mu vystúpiť vyššie. Okrem toho im ľudia začali posielať dobrovoľné príspevky a hoci stále musel pracovať, mohol si dovoliť venovať viac času knihám. Ryo nechcel byť ten, čo ho bude ťahať k zemi, ako to robili jeho rodičia, kým Kazuhiko študoval na výške.

Po dlhom rozmýšľaní sa rozhodol ísť na ten kasting. Neprebiehalo to vôbec, ako si predstavoval. Režisér, ktorý bol na kastingu a ktorý mal na starosti obsadzovanie postáv vošiel do miestnosti plnej mužských uchádzačov.

„Konkurzy budú po jednom," ohlásil. „Pôjdete do tejto miestnosti, kde sa vás opýtam, aké scény ste ochotní zahrať a čo je pre vás už priveľa. Prejdeme si jednotlivé pasáže v scenári a na základe toho sa rozhodneme. Ale najprv, prvé výberové kolo."

Ryo stál ako skamenený, keď režisér prechádzal pomedzi mladých mužov, ako bol on a jedným mávnutím ruky ich vyhadzoval z kastingu. S prižmúrenými očami čakal, ako ho vyhodia a on neuspeje ani tentoraz, hoci ho to stálo tak veľa odhodlania.

„Vy postupujete," zamrmlal mu režisér a pokračoval s ďalšími uchádzačmi.

Napokon ich zostalo iba niekoľko. Len čo si ich postupne začali volať dovnútra, Ryo znervóznel. O čom bude druhé kolo? Bude musieť niečo zahrať? Čo sa ho bude režisér pýtať? Budú tam sexuálne scény? Ryo si nebol istý, či bol ochotný niečo také zahrať, aj keď išlo iba o prácu. Takisto si nebol istý, čo by na to všetko povedal Kazuhiko. S roztrasenými kolenami vošiel dovnútra. V malej miestnosti sedel iba režisér. V rukách držal jeho kartu s fotografiami.

„Ryo-san," oslovil ho ihneď, len čo si Ryo sadol na voľnú stoličku. „Koľko centimetrov má váš penis?"

Ryo vytreštil oči: „Prosím?"

„Pýtam sa, koľko centimetrov máte."

Ryo si uvedomil, že tvár má celú červenú. Meral sa naposledy na strednej, keď ako šialení tínedžeri rozoberali s kamošmi sprostosti. Vedel, že je na tom lepšie ako priemer, ale presný rozmer nevedel.

„Ak neviete, mám tu meter," odpovedal režisér bez náznaku rozpakov.

Ryo začínal mať pocit, že toto nie je normálny kasting.

„Môžete sa potom odmerať a dáte mi vedieť. A teraz mi povedzte, ako ste na tom so sexuálnymi scénami? Vadí vám to? Aj keď to je iba na kamere?"

„Závisí od toho, čo sa tam bude diať."

„Hľadáme herca, ktorý by bol hore, ak chápete."

Ryo si nebol istý, či sa prihlásil do televíznej drámy, ktorá prechádza cenzúrou, alebo či omylom nezablúdil na kasting nejakého pornofilmu. Zlý pocit, ktorý mu dvíhal žalúdok, spôsobil, že vstal zo stoličky.

„Rozmyslel som si to, prepáčte," dostal zo seba.

Vyletel von z miestnosti a bez slova ušiel na ulicu. Nechápal, čo to práve zažil a zmiešané pocity ho neopúšťali počas celého dňa. Nemohol sa v ten deň sústrediť na nič a keď Kazuhiko zaspával vedľa neho v posteli, bolo mu nevoľno.

„Čo to pozeráš?" oslovil ho Kazuhiko.

Ryo odtrhol oči od obrazovky, ktorú nevnímal a obrátil sa ku Kazuhikovi. Vôbec nezachytil, kedy prišiel, taký bol ponorený do svojich myšlienok. „Len nejakú televíznu drámu."

„O gayoch?" Kazuhiko nadvihol obočie.

Ryo vypol televízor. „Len som chcel vedieť, koľko scén tam dajú, ale to je už jedno."

„Chceš hrať v nejakej dráme s iným mužom?"

„Nie, len som premýšľal nad tým, čo všetko je ochotná televízia odvysielať a čo je až príliš," zamrmlal rozpačito.

V skutočnosti v telke práve vysielali seriál, na ktorého konkurze sa zúčastnil. Chcel vedieť, koľko sexuálnych scén tam bolo, keďže sa ho na to priamo pýtal režisér v tej príšernej miestnosti.

„A čo, dali tam niečo?" opýtal sa Kazuhiko.

„Vôbec nič," odvetil Ryo.

Ničomu nerozumel. Prečo sa ho to potom ten režisér pýtal? Prečo by sa ho pýtal na množstvo centimetrov, keď v televízii nič neukazovali? Spočiatku si myslel, že budú natáčať dve verzie, jednu s cenzúrou a jednu bez, no to sa napokon nestalo. Prečo sa potom pýtal?

Ryo si pretrel oči. Zháňal si ten režisér takto nejakého chlapca do postele? Uvedomenie si tohto ho vydesilo ešte viac. Náhle tušil, prečo sa ako herec na voľnej nohe bez krytia agentúry nevedel nikam dostať. Pretože s nikým doteraz nespával a neprejavil záujem, ani keď sa ho to pýtali.

Do mysle sa mu začali vkrádať obrázky zo všetkých tých zvláštnych konkurzov, kde ho scenáristka hladkala po predlaktí, kým si s ním prechádzala scenár, prečo niektorí chodievali i na tretie kolo pohovorov. Ryo spanikáril. Znamenalo to, že všetci naokolo sa tam dostali len preto, lebo dokázali zájsť ďalej, než on?

„Ryo, čo sa deje?" spýtal sa ho Kazuhiko.

„Nič, len som unavený," odvetil. „Mal som dnes ťažký deň a zase som neuspel na jednom z konkurzov. A čo ty?"

„Nie som si istý, či to chceš počuť," povedal mu.

„Prestaň ma strašiť, čo sa stalo?"

„Niekto sa dostal k mojim audio knihám. Dnes cez deň ma oslovili nejakí ľudia, ktorí vo voľnom čase robia počítačovú hru, visual novel. A opýtali sa ma, či by som nenadaboval nejakú z ich postáv."

„Ale to je super," odvetil mu Ryo. „Ideš do toho?"

„Nie som si istý," zamrmlal Kazuhiko. „Síce čítam knihy a nahrávam to, ale nemám skúsenosti s dabovaním."

„Žartuješ, určite ti to pôjde dobre," ubezpečoval ho Ryo. „Vždy ťa to zaujímalo, je len normálne, že ťa konečne niekto oslovil. Určite do toho choď. Budem ti držať palce."

„Vďaka, Ryo," Kazuhiko sa na neho usmial.

Ryo vtedy nevedel, že Kazuhikova brána do sveta slávy sa stane jeho vlastným vstupom do priepasti.