Pred niekoľkými rokmi bol Andou Kazuhiko úplne iný človek...

Watanabe Ryo sedel na zemi vedľa Kazuhika. Obaja sa navzájom podopierali chrbtami. Kazuhiko bol očami stratený v nespočetnom štóse papierov. Blížili sa záverečné skúšky na jeho univerzite. Všetok svoj čas teraz venoval štúdiu, aby tak mohol zavŕšiť štvorročný program.

Ryo sa o neho opieral chrbtom. Na ušiach mal slúchadlá s hudbou, aby nepočul Kazuhikove neprestajné drmolenie teoretických poučiek a v lone mu sedela malá ukážka scenára. Pripravoval sa na ďalší kasting a dúfal, že tentoraz to konečne vyjde. Kazuhiko povedal, že tvrdá práca sa jedného dňa vyplatí a on chcel tomu veriť. Jeho slová mu dodávali nádej, ktorá po dvoch rokoch začínala blednúť.

Ryo ešte nikdy nemal takého kamoša, akým bol Kazuhiko. S Yamatom sa párkrát stretli, aby si zahrali futbal, či tenis. Občas si zašli na obed. Ak to bola večera, zavŕšili ju nejakým pivom, či tvrdším alkoholom. No hoci používal jeho nálepku herec ako lepidlo na baby, v skutočnosti sa zaujímal len veľmi málo o to, ako sa mu reálne darí. Ryo bol z toho sklamaný, no zároveň aj potešený. Vedel totiž, že keby sa mu bol priznal a povedal, že dva roky nemal nejakú poriadnu rolu a že premýšľa nad tým, že si nájde normálnu prácu, vykašľal by sa na neho. Trocha chladnokrvné, keď vezmete do úvahy, že sa spolu flákali počas celej strednej. I vtedy bol Ryo magnet na baby, hoci ešte nevedel, že sa dá na herectvo. Bavil sa s ním Yamato len preto, aby sa i on dočkal nejakej pozornosti od báb? Koniec koncov, posledné týždne nič iné ani nerozoberal. Stále to bolo o nejakej žene, či frajerke niektorého z ich známych. Ryo niekedy premýšľal, prečo sa s ním ešte stále priatelí. Počúvať neustále o tom, ako dobre vyzerá hentá, či onaká, ho nebavilo. Ani na strednej nebol známy tým, že by sa s ostatnými chalanmi dobiehal v tom, s koľkými dievčatami sa vyspal.

Kazuhiko slabo vzdychol a potom sa pomrvil. Ryo takmer stratil rovnováhu, keď sa Kazuhikov chrbát pod ním pohol. Prerušila sa tak niť negatívnych myšlienok, ktoré mu išli hlavou.

„Nedarí sa?" zložil si Ryo slúchadlá z uší a obrátil sa tvárou ku Kazuhikovi.

Od toho momentu, ako obaja zistili, že majú čosi spoločné, začali sa častejšie stretávať. Kazuhiko síce nebol herec v pravom slova zmysle, no musel sa naučiť hrať postavy iba svojim hlasom. Ryo mu často radil a spoločne rozoberali veci, ktoré sa naučil na svojich hodinách herectva. Kazuhiko s ním zase zdieľal svoje skúsenosti z nahrávania audio kníh.

„Mám pocit, že všetky tie učivá sú úplne zbytočné," zamrmlal Kazuhiko a prehrabol si vlasy. „Keby som mohol, všetok čas by som radšej venoval nahrávaniu."

„Tvoji rodičia sú stále proti?" opýtal sa ho Ryo.

„Ako ešte nikdy," znova si vzdychol. „Spočiatku to brali ako moje hobby a neriešili, keď ma počuli nahlas čítať knihu. Potom si uvedomili, že to nahrávam a dávam na internet. Oslovila ma nejaká skupinka ľudí, ktorá takto postupne sprístupňuje klasickú literatúru čitateľom a začal som s nimi robiť. Odvtedy som tomu venoval viac času a oheň bol na streche."

„Ale prečo?"

„Boja sa, že nebudem venovať dostatok času svojmu štúdiu."

„Nechápem to," povedal Ryo. „Moji rodičia ma podporovali, keď sa dozvedeli, že chcem ísť na herectvo."

„Asi máš šťastie," odpovedal Kazuhiko. „Väčšina z nás nemá taký luxus. Podporujú ťa stále aj keď ti to teraz nejde?"

Ryo zmĺkol. Nepovedal mame o tom, ako sa mu nedarí. Nechcel, aby sa o neho strachovala. Hanbil sa jej povedať, že táto kariéra vôbec nikam nevedie. „Neviem," povedal.

Kazuhiko sa natiahol a položil mu svoju ruku na dlaň, ktorou sa podopieral o zem.

„Ty to dáš," povedal mu. „Zatiaľ si ťa iba nevšimli, ale dostaneš sa raz na vrchol. Aj za nás všetkých, ktorým to nebolo dopriate."

Ryo mu pozrel do očí. Vo vnútri sa mu rozlievalo hrejivé teplo. Kazuhiko ho vždy vedel povzbudiť. Znova mu stisol prsty a potom sa vrátil k svojim poznámkam na skúšky. Ryo sa o neho oprel chrbtom, chcel si nasadiť naspäť slúchadlá, no Kazuhiko prerušil ticho.

„Hej, Ryo."

„Uhm?"

„Ozvala sa mi Chika-san."

„Eh? Prečo?"

„Opýtala sa, či by som s ňou nešiel von."

„Akože na rande?"

„Neviem. Je to rande?"

Ryo sa znova k nemu otočil: „Ej, Kazuhiko. Nevedel som, že si taký playboy."

„Prosím ťa," zamrmlal zjavne vyvedený z miery jeho podpichovaním.

Ryo si ho prestal doberať. Vo vnútri zacítil žiarlivosť aj napriek tomu, že netúžil po žiadnom vzťahu. Kým sa snažil hlbšie rozobrať pocity vo svojom vnútri, Kazuhiko ho dostal ďalšou poznámkou.

„Ale nikam nejdem, odmietol som ju."

„Čoooo? Prečo?"

„Nemám ju rád a nemyslím si, že i ona sa do mňa zaľúbila. Čo si o tom myslíš? Môže človek chodiť s niekým, koho neľúbi a po čase sa do neho zamilovať?"

„Hmm," zamyslel sa Ryo nahlas. „Možné to je. Na strednej som chodil s kopec dievčatami, ktoré ma oslovili. Bol som celkom populárny a vždy sa našlo nejaké dievča, čo nabralo odvahu len čo som sa s nejakou rozišiel."

„Eeh," zamrmlal Kazuhiko. V hlase mu bolo cítiť sarkazmus. „Znie to úplne ináč, keď to o tebe hovorí Yamato, ako keď sa chvastáš sám," vystrúhal na tvári kyslú grimasu.

„Prestaň, len sa ti to snažím vysvetliť," odvetil Ryo a vrazil mu do ramena, vyvedený z miery tým, čo povedal.

„A miloval si nejakú z nich?"

„Nebol nikto, kto by sa mi páčil, ale nemal som to srdce ich odmietnuť. Tak sme to vždy aspoň skúsili. Mesiac-dva som s nejakou chodil a čakal, či zacítim, že sme si súdení, ak ma chápeš," zasmial sa.

„A? Zamiloval si sa časom do nejakej?"

„Do niektorej áno, do niektorej nie? Ťažko povedať?" zdalo sa, že sa skutočne snaží rozpamätať sa, hoci to nebolo až tak dávno.

„Ugh, Ryo, s koľkými babami si to vlastne chodil?"

„Závidíš mi?" zasmial sa Ryo. „Ale aby som sa vrátil k tvojej otázke. S niektorými ľuďmi si skrátka sadneš. Sú takí, pri ktorých nepreskočí iskra ani po večnosti ustavičného randenia. A potom sú tu situácie, kedy ste chvíľku spolu a ty cítiš napätie vo vzduchu. Si nervózny z toho, keď sa vám na ulici omylom dotknú prsty."

„Ako vieš, či to je láska, alebo si len nadržaný?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Wow, Kazuhiko, niekedy si fakt priamočiary. No... skrátka hľadáš spojenie aj na emočnej úrovni? Panebože, rozprávam teraz ako nejaká zamilovaná stredoškoláčka, ale chápeš ma, nie? Zväčša to ide ruka v ruke. Buď sa do niekoho zamiluješ a potom po ňom túžiš i fyzicky, alebo niekedy je to aj opačne. Ale zväčša to vieš, pretože to cítiš. Prečo sa ma pýtaš takéto veci? Chcel si vedieť, že ak začneš randiť s Chikou, či sa do nej napokon aj zamiluješ?"

„Možno," odvetil neurčito Kazuhiko.

Ryo pocítil, ako ho vo vnútri čosi ostro bodlo.

„No keď porovnávam tvoje skúsenosti zo strednej s tými mojimi, som asi iný."

„Prečo si to myslíš?"

„Aj ja som randil s pár dievčatami počas strednej," priznal sa mu Kazuhiko.

Ryo na neho vypúlil oči: „Ty?"

Kazuhiko na neho zazrel: „Je na tom niečo čudné?"

„Nie," zavrtel hlavou Ryo. „Len som si predstavoval, že na strednej si musel na dievčatá pôsobiť ponuro."

„To je pravda," povedal Kazuhiko. „Takisto som sa veľmi nehrnul do kontaktu s nimi, ale počas rokov sa stalo, že niektoré oslovili i mňa. Dal som im šancu."

„A?" opýtal sa ho Ryo. „Stala sa z niektorej z nich tvoja prvá láska?"

„Nie," Kazuhiko pokrútil hlavou. „Hoci sme tiež spolu chodili nejakú dobu, nič som necítil."

„Vôbec nič?"

„Dokonca ani len fyzickú príťažlivosť, o ktorej si hovoril. Keď ma dievča chytilo za ruku, nič to so mnou nerobilo. Nemal som nikdy chuť ich pobozkať, alebo sa s nimi vyspať, ako ostatní chalani."

„Hmm, predpokladám, že preto sa s tebou vždy aj napokon rozišli."

„Mali z toho mindráky. Vraj sa necítia pre mňa dostatočne príťažlivé, vraj som chladný a odmeraný a podobné žvásty. Tak som im po čase začal dávať košom. Zaradom."

„Takže opačný extrém," povedal Ryo. „Kým ja som nevedel povedať nie, ty si všetky odmietal. Takže odtiaľ sa berú tie fámy o tom, že si chladný a neprístupný."

„Ale ty si sa medzitým naučil povedať nie, nemám pravdu?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Ach, ty myslíš tú stredoškoláčku, o ktorej som ti povedal?"

„Odmietol si ju predsa."

„Áno," súhlasil Ryo. „Bola to predsa stredoškoláčka. Aj keď netvrdím, že mladé baby nie sú super, nestojím o doťahovanie sa a tínedžerskú drámu. Sú to skrátka stále iba deti."

„Hmm, je to málo pre teba, alebo to hovoríš len kvôli tomu, že aj keby si chodil s dospelou stredoškoláčkou, ľudia by po tebe čudne pozerali?"

Ryo mal pocit, akoby mu Kazuhiko uštedril kritický úder: „Dneska sa so mnou naozaj nepáraš."

„Tak som len premýšľal nad tým, že keď ty si sa naučil povedať nie, či by som sa ja nemal naučiť povedať áno."

Ryo otvoril ústa. Nechcel, aby Kazuhiko povedal áno. No keď si uvedomil, čo chcel Kazuhikovi povedať, zarazil sa. Chcel mu zabrániť, aby chodil s nejakou babou? A prečo? Veď to bol jeho kamoš. Zdvihol hlavu a pozrel na Kazuhika. Ešte stále sa na neho díval tými čiernymi očami. Ryo si v tom momente uvedomil, že tá istá fyzická príťažlivosť, ktorú pociťoval voči niektorým dievčatám na strednej, teraz cítil i voči Kazuhikovi.

Bolo však otázne, či chladný a odmeraný Kazuhiko cíti to isté...