Na jednej z troch stoličiek sedel Watanabe Ryo. Jednu nohu mal vyloženú na kolene, prsty prepletené a vyložené na ňom. Dlhšie vlasy mu padali do tváre, pohodil hlavou, keď sa k nemu obrátil.

„Kazuhiko. Ahoj!" uškrnul sa na neho.

Vlna studenej vody prudko narástla a potom sa prevalila priamo cez Kazuhika. Na celom tele pocítil chlad, zhrbil sa v chrbte a zvesil ramená pod váhou čiernych vôd. Podarilo sa mu urobiť niekoľko krokov vpred, no šlo to veľmi ťažko. Kolená mal akési drevené. Ledva sa pohol, aby mohol za sebou zabuchnúť dvere. Kým ich zatváral, každá jedna bunka v jeho tele kričala, aby to nerobil. Keby mohol, utiekol by odtiaľto preč a nikdy sa sem nevrátil. Ale Watanabe vedel, kde býva.

Otočil sa k nemu tvárou a snažil sa nemyslieť na to, ako sa mu dvíha žalúdok.

„Kazuhiko, Kazuhiko... Kazuhiko."

Watanabe Ryo sa hral s jeho menom na jazyku. Vstal zo stoličky a potom s rukami vo vreckách pomaly kráčal k nemu. Kazuhiko cúval, až kým nevrazil chrbtom do steny vedľa dverí.

„Čo tu chceš?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Ľadový ako vždy," zasmial sa Ryo. Znova pohodil hlavou, ešte stále nezvyknutý na dlhšie vlasy, čo mu padali do tváre. „Prečo by som nemohol prísť pozrieť svojho milenca? Po tom, čo sme spolu prežili, som očakával, že sa budeš ku mne správať o čosi vrúcnejšie."

„Vypadni odtiaľto!" Kazuhikove slová preťali vzduch sťa bič. Zdalo sa však, že ich dopad na Watanabeho je minimálny.

„Ale, Kazuhiko," zasmial sa na jeho ostrom tóne. „Vieš, čo je tvoja najväčšia chyba?"

Kazuhiko mu vzdorovito hľadel do tváre.

„Nie si úprimný nielen voči ostatným, ale ani voči sebe. Snažíš sa pôsobiť rozvážne a odmerane, ale ja už veľmi dobre viem, aký si v skutočnosti. A takisto viem, že tvoje slová netreba brať vážne. Chceš mi tvrdiť, že nie si vôbec rád, že ma vidíš?"

Kazuhiko prižmúril oči, no neodpovedal.

„Tak som si povedal, že je najvyšší čas, aby som ťa navštívil. Vieš, chcel som ti dopriať trocha času na spamätanie, aby si sa vedel poriadne nadýchnuť."

„Ryo, čo odo mňa chceš?" opýtal sa ho Kazuhiko.

Ryo bol vždy takýto. Komunikácia s ním sa veľmi ľahko dokázala zvrtnúť úplne iným smerom, než človek plánoval. Vždy vedel dialóg zvrtnúť vo svoj prospech, nech sa ho ľudia opýtali čokoľvek, či už to bola obyčajná otázka zo súkromia, alebo pokus o útok.

Ryo sa oprel dlaňou o stenu vedľa Kazuhikovej hlavy.

„Tak som sa dopočul, že tá vaša kočka dostala hlavnú úlohu v dráme, na ktorej sa podieľaš," prehovoril s úsmevom. „Hneď mi to prišlo podozrivé a tak som začal pátrať. Ako už iste vieš, herečka, ktorá mala pôvodne hrať hlavnú hrdinku v Šarlátových slzách, dostala padáka. No Hasegawa Reiko nebola na žiadnom kastingu. Preto mi pripadalo veľmi zvláštne, keď sa objavila informácia o tom, že ju obsadili do tejto role."

„A čo s tým všetkým mám mať akože ja?" zamrmlal Kazuhiko. Snažil sa udržať vyrovnaný hlas, ale cítil, ako mu srdce splašene narážalo do hrudníka. Ryo nesmie vedieť, že v tom mal prsty.

„Ako iste vieš, môj miniatúrny románik s istou mladou dámou z odovzdávania cien koloval po internete. Predstav si, niekto sa dostal k videozáznamu z kamery hotela a zverejnil ho. Vau, také veci sa stávajú možno v televíznych drámach, ale nie v realite, nemyslíš?"

„A teraz si si prišiel vyliať zlosť na mne?" pokračoval Kazuhiko vo svojej obrane. „Prečo sa mi tu teraz vyplakávaš, keď si to bol ty, kto riešil s tou ženou? Nehovoril si mi práveže, že ti v tom nemám brániť?"

„Ostrý ako britva," zasmial sa Ryo. „Tak som si povedal, že možno by sa oplatilo kúsok pátrať po tom, kto vlastne toto video zverejnil. Moja agentúra premýšľala nad tým, že páchateľa dá na súd za ohováranie a pošpinenie mena."

„Prosím ťa," ohradil sa ihneď Kazuhiko. „Chceš mi povedať, že ti tá aféra nejako uškodila? To dievča vykopli z natáčania a čo urobili tebe? Potľapkali ťa po chrbte, aký si len neodolateľný playboy. Možno pár žien sa nad tým pozastaví, ale väčšina bude preklínať mladú herečku a ľutovať, že nemohli byť na jej mieste."

„Viem, že si daboval postavy a to si vyžaduje istú dávku hereckého talentu, ale nepovedal by som, že sa za tú dobu na teba toho toľko nalepilo. Keby som ťa nepoznal, možno by som ti to bol aj uveril. Tlieskam tvojmu hereckému výkonu, krásne. Ale zabudol si na to, že aj ja som herec. A viem rozlíšiť, kedy niečo iba hráš, alebo či si autentický.

Ale to už zbytočne veľa rozprávam. Ušetrím ťa teda a pôjdem rovno k veci. Naše súkromné vyšetrovanie nám nepomohlo odhaliť vinníka a predpokladám, že keďže nepomohli ani len naše úplatky, musel byť za tým niekto, kto si mohol dovoliť zaplatiť viac.

Moja manažérka mi povedala, že by sme sa mali na to vykašľať. Každopádne, vtedy sme ešte nevedeli, že režisér zvolí úplne inú herečku."

„Si strašne uvravený."

„Počkaj, teraz prichádza klimax, Kazuhiko," zasmial sa Ryo. „Tak som si teda povedal, že by som sa mohol na to video aspoň pozrieť. Mrknúť sa na to, ako to vyzeralo. A hádaj, čo som tam videl."

„Samého seba, ako preťahuješ mladú ženu?" Kazuhiko nadvihol obočie.

Vo vnútri sa celý triasol. Nebyť steny, o ktorú sa práve teraz chrbtom opieral, asi by sa mu už dávno podlomili kolená a skončil by na zemi. Watanabe Ryo bol odporný a príťažlivý zároveň. Konečne sa mu podarilo dostať ho von z hlavy a on sa musel po tom všetkom znova objaviť.

Studená čierna voda, ktorá mu neustále stekala po pleciach, sa hromadila v malej zasadacej miestnosti a jej hladina pomaly rástla. S každým jeho nádychom stúpla o niekoľko centimetrov. Kazuhiko sa nechcel pozrieť na zem. Bál sa, že len čo skloní hlavu, uvidí hladinu vody nebezpečne blízko jeho hrude. Odtiaľ to bolo k ústam a nosu už iba kúsoček.

Rozhodol sa posledný raz zabojovať.

„Nechápem, o čom to tu rozprávaš," povedal mu. „Tváriš sa, že niekto vypustil do sveta nahrávku videa. Myslíš si, že neviem, kto ju vypustil von v skutočnosti? Bola to predsa tvoja agentúra, alebo sa mýlim?"

„Zdá sa, že už nie si taký naivný, ako v minulosti. Hmmm, troška reality ti nikdy nezaškodí, Kazuhiko. Každopádne, tak som si pustil ten záznam, nech si ho teda poriadne vychutnám a zistil som, že si ho vychutnával i niekto ďalší, priamo v tej chodbe s nami. Stál si síce ďaleko, ale ihneď som vedel, že si na tej chodbe stál ty."

Kazuhiko zovrel pery.

„Páni, cítil som sa ako Sherlock. Všetky skladačky puzzle v tom momente zapadli na miesto a dávalo to zmysel. Ako to volajú, taký ten moment? Je na to akési cudzie slovo. Och, už viem! Heuréka!"

„Nemal by si mi ďakovať?" opýtal sa ho Kazuhiko. „Videl som ťa tam a aj napriek tomu som nikoho nezavolal a nechal som ťa užívať si."

„Prosím ťa, Kazuhiko, už som ti predsa povedal, že pri tom nič necítim. Bola to súčasť mojej práce, kedy to pochopíš?"

Kazuhiko zaťal zuby, svaly na sánke sa mu napli.

„Ostatní ľudia by sa na to vykašľali. Každý skúsenejší človek vie, ako to v šoubiznise reálne chodí. Keď nestačia známosti, musia stačiť peniaze. Keď nemáš peniaze, bude dobrý i sex. To dievča skrátka iba doplatilo na svoju nevedomosť. No ostatní to veľmi dobre chápali a preto sa rozhodli si to nevšímať."

„A urobiť z nej obetného baránka, aby nemuselo vyjsť všetko to svinstvo na povrch, chápem," zavrčal Kazuhiko.

Watanabe Ryo luskol prstami. „Táák! Presne toto! Tento tvoj idiotský zmysel pre spravodlivosť, ktorého sa zrejme nevieš zbaviť. Len čo som ťa videl na tom videozázname z kamery, bolo to jasné ako facka. Uľútostilo sa ti mladej herečky, tak si jej chcel pomôcť. Ale v tomto si ma troška šokoval, Kazuhiko. Zvyčajne sa snažíš pomôcť obeti a nie naplánovať pomstu páchateľovi. Niekto ti pomáhal."

„Myslím, že by si mal robiť nejakého spisovateľa. Vymýšľanie príbehov a zápletiek ti ide fakt skvele!" Kazuhiko chcel pôsobiť sebavedome, ale hlas ho zradil.

Ryo zachytil v jeho tóne záchvev a na tvári sa mu roztiahol široký úškrn.

Kazuhiko sa vo svojom vnútri častoval nadávkami. Prečo len nezotrval vo svojej ľadovej maske? Keby sa ním nebol nechať vyprovokovať, Ryo ho mohol nechať odísť.

„Takže si bol ochotný pristúpiť aj na pomstu," pokračoval Ryo vo svojom dramatickom monológu. „Ale stále som nechápal tomu, že prečo. Tak ďaleko si totiž nikdy predtým nezašiel." Nahol sa k nemu bližšie. „Žiarlil si?"

„Čo, prosím?" Kazuhiko takmer vyprskol. „Máš fakt skutočnú drzosť povedať niečo také po tom všetkom, čo..."

„Potom všetkom, čo?" Ryo nadvihol obočie. Sklonil sa ku Kazuhikovi a jeho dych ho pošteklil pri uchu. „Viem, že sa ešte stále cezo mňa nemôžeš dostať, Kazuhiko. Videl som ťa počas odovzdávania cien. Videl som, ako si sa na mňa po celý ten čas pozeral."

Kazuhiko sa po ňom zahnal, no Ryo mu šikovne schmatol ruku a zovrel mu ju.

„V ten večer, keď som sa dozvedel o tom, že Hasegawa dostane tú rolu, som si po prehratí videa povedal, že je čas, aby som ťa navštívil. Tak som sa nechal odviezť taxíkom až k tvojmu domu a neuveríš, koho som tak stretol. Kondo Tatsua! Páni, toľko náhod počas jedného dňa, veril by si tomu? Videl som, ako ste išli do domu spolu, tak som si povedal, že stojí za to, aby som niekomu zaplatil, aby sledoval, kedy odíde. Aké len bolo moje prekvapenie, keď mi ten chlapík povedal, že Kondo tam prespal."

„Kondo-san u mňa pracoval na scenári," odvrátil sa od neho Kazuhiko. Ak mal predtým pocit, že sa mu trasú kolená, teraz to vyzeralo tak, že sa každú chvíľu zosype. Po chrbte mu stekali ľadové kvapôčky potu a zmáčali mu košeľu. Žalúdok sa mu chvel, studená voda mu teraz siahala po krk. Vedel, že ak ho tu Ryo bude držať ešte dlhšie, nevydrží to. „Mal problém vžiť sa do postavy, tak som mu pomáhal s hraním."

„Kazuhiko, možno raz z teba bude dobrý herec, ale stále si mizerný klamár," zasmial sa Ryo. „Poznám ťa už viac než šesť rokov, naozaj si myslíš, že ťa vôbec nepoznám? Od toho dňa, ako sa tvoji rodičia odsťahovali z domu, som tam prespával iba ja. A nikdy to nebolo kvôli pracovným povinnostiam. Ľudí, s ktorými máš iba čisto pracovný vzťah, nikdy nevpúšťaš do svojho domu. Radšej urobíš niečo, čo nechceš, než aby sa v tvojom útočisku zjavil niekto z práce."

Kazuhiko zovrel pery, aby sa nenapil čiernych vôd, ktoré sa teraz vlnili tesne pod jeho bradou. Bolo strašidelné, ako dobre ho Ryo poznal. Kazuhiko si myslel, že počas šiestich rokov, čo spolu chodili, ho mal iba na zábavu a ukojenie svojich potrieb. Nepočítal s tým, že by si ho naozaj všímal.

„Kondo o tebe nevie absolútne nič, Kazuhiko," povedal Ryo. „Poznáte sa krátko. Naivne si myslíš, že je do teba zamilovaný, ale neuvedomuješ si, že to iba hrá? Je to predsa takisto herec, ako ja. Ale kým s ním ťa čaká iba sklamanie, odo mňa už vieš, čo očakávať."

Kazuhiko na neho hľadel. Neodvažoval sa viac otvoriť ústa.

„Vráť sa ku mne, Kazuhiko."