„Teda, Kondo-san! Dneska ste nás všetkých prekvapili!" chválil ho režisér po dni natáčania. „Zdá sa, že ste s Andou-sanom počas uplynulých dní poriadne zabrali. V porovnaní s čítaním scenára ste teraz na úplne inej úrovni. Už teraz vidím, že táto dráma bude hit!"

„Ďakujem," usmial sa na neho Tatsuo a sklonil hlavu. „No najväčšiu zásluhu má na tom všetkom Andou-san. Bez neho by sa mi to nepodarilo."

Kazuhiko na neho neveriacky zízal. Tatsuo bol mimo kamier znova ten dobrý psík vrtiaci chvostom. Po slove „akcia" sa už niekoľkokrát počas dnešného dňa premenil na nespoznanie a po slovo „strih" naspäť na vysmiate zlatíčko.

„Herci sú strašidelní," zamrmlal.

Mei sediaca vedľa neho sa rozosmiala. Dnes sa smiala v jeho prítomnosti naozaj často. „Si taký zábavný, Kazuhiko. Nikdy by mi nenapadlo, že povieš niečo také."

Venoval jej nadvihnuté obočie, ale nereagoval. Aj naďalej sledoval chameleóna menom Tatsuo.

„Dobre, ešte posledná scéna a na dnes sme hotoví."

Mei sa nedočkavo pomrvila na stoličke. Kazuhiko vedel, prečo. Nasledovala scéna s dažďom. Z vily v západnom štýle jeden z členov štábu natiahol dlhú hadicu. Bola pripevnená na vysokú ohnutú kovovú trubku s kohútikom. Navrchu mala množstvo navŕtaných dierok.

„Mali by sme sa stiahnuť do altánku," povedala Mei.

Spolu s Kazuhikom zložili svoje stoličky a utiahli sa ďalej, až kým nestáli pod drevenou strechou. Väčšina televízneho štábu teraz stála neďaleko nich.

„Zapínam umelý dážď!" zakričal muž v pršiplášti a potom na stojane pootočil kohútikom.

Z ohnutej časti trubky sa cez dierky vejárovito rozpršal dážď.

Kazuhiko sledoval, ako kvapôčky vody dopadali na Tatsua a Hasegawu. Dážď im najprv zmáčal vlasy, postupne i celé oblečenie.

„Akcia!" zakričal režisér.

Ozvalo sa ďalšie cvaknutie drevenej klapky a Kazuhiko sa stal znova svedkom Adonisovej transformácie.

Tatsuo pristúpil bližšie k Hasegawe. Do rúk chytil jej bradu a nadvihol jej hlavu. Potom sa pomaly sklonil k jej perám.

Kazuhiko zovrel hranu skladacej stoličky, ktorú ešte stále držal v rukách. Tatsuo priamo pred ním vkĺzol mladej herečke do úst jazykom. Niektorým režisérom stačili dotyky pier, iní vyžadovali, aby bozk vyzeral skutočne autenticky.

Aj to bol jeden z dôvodov, prečo nechcel ísť na natáčanie tejto drámy. Vedel, že to príde. Veľmi dobre si pamätal hru, ktorú daboval. A prečítal si už celý scenár, čo upravila Mei. Tatsuo nakrúcal predsa romantické seriály. Bolo tam mnoho bozkov a ešte viac romantických scén, či už sa jednalo o slabé dotyky, držanie za ruky. No bolo to stále lepšie, než západné seriály, či filmy, v ktorých bolo často mnoho sexu. To by vo vysielaní v ich televízii neprešlo. No boli spolu príliš krátko na to, aby sa bez obáv dokázal pozerať, ako Tatsuo pracuje.

„Mhm," zapriadla Mei. „Niekedy premýšľam nad tým, či by som vo svojich scenároch nemala trocha pritvrdiť."

Kazuhiko na ňu pozrel: „Myslím, že takto je to také akurát."

Mei si v jeho hlase nevšimla tón žiarlivosti, ktorá ním presakovala.

„Strih!"

Kazuhiko sledoval, ako sa Tatsuo posledný raz zmenil. Tatsuov manažér Takeda trpezlivo čakal, kým zamestnanec v pršiplášti vypne umelý dážď, a potom sa s uterákmi a osuškami prevesenými cez predlaktie rozbehol k Tatsuovi a Hasegawe. Hodil Tatsuovi cez hlavu uterák a herečku zabalil do osušky. Jej manažérka tam teraz nebola, takže sa dôsledne staral o oboch.

Tatsuo si začal sušiť vlasy a potom podišiel bližšie k režisérovi, ktorý si natočené scény práve prehrával na obrazovke. Práve približovali video. Režisér bol až príliš dôsledny.

„Vyzerá to okej! Hasegawa-san, Kondo-san, na dnes máme hotovo!"

„Poď sa napiť niečoho teplého," šikoval manažér Tatsua k altánku. „Uvarili sme čaj, aby ste náhodou neprechladli. To by situáciu iba zbytočne skomplikovalo. No ak nemáš chuť na čaj, môžem skočiť do automatu po kávu, alebo nejakú horúcu polievku."

„Čaj bude stačiť, vďaka," zastavil ho Tatsuo.

„Prečo potom netočíte túto scénu ako poslednú?" spytovala sa ich Mei.

„Chceli sme scény v exteriéri dokončiť skôr, kým prídu letné dažde."

Tatsuo si zo stola vzal papierový pohárik a nalial si do neho teplý zelený čaj. Ležérnym krokom prešiel k Mei a Kazuhikovi, ktorí sa bavili s jeho manažérom.

Kazuhiko na neho zízal. Tatsuo mal cez hlavu ešte stále prevesený uterák. Z končekov vlasov na zem neustále dopadali kvapôčky vody. Zmoknutá košeľa sa mu lepila na celé telo a zdôrazňovala tak každú jednu krivku jeho pevného svalstva. Presne po tých istých krivkách Kazuhiko včera v noci prechádzal perami a jazykom. Odvrátil od neho hlavu, nedokázal sa viac na neho pozerať.

„Ako mi to dnes išlo, Kazuhiko-san?" zazubil sa na neho Tatsuo.

Plne si uvedomoval to, ako dobre teraz vyzerá. Ak mu to aj nedošlo, možno mu to pripomenula svorka slintajúcich vlčíc, čo sa okolo neho zhŕkla, aby si dopriala niekoľko kradmých pohľadom.

„Ako profíkovi," odpovedal Kazuhiko s prekríženými rukami.

„Dnes to bolo super, skvelá práca. Máme to hotové. Ľudia mi to tu ešte pomôžu zbaliť, ale vy už môžete ísť," nazrel do altánku režisér.

„Tatsuo, teraz musíme ešte odbehnúť naspäť do agentúry, pretože máme spolu s Hasegawou-san interview," prehovoril k nemu manažér. „Andou-san, kam máte namierené ešte vy?"

„Idem do agentúry, ale nemusíte sa mnou vôbec zapodievať, vezmem si taxík."

„Načo by ste to robili? Hodím vás tam autom, aj tak tam pôjdeme kvôli rozhovoru. Hasegawa-san?"

„Ja som v pohode," usmiala sa na nich Hasegawa, ktorá medzitým takisto prišla do altánku. Ešte stále bola zamotaná v ružovej dlhej osuške. „Moja manažérka tu bude každú chvíľu. Volala, že je už na ceste."

„Súčasťou bude aj fotenie, dúfam, že nie ste obaja príliš unavený."

„Ak je vizážistka schopná urobiť ešte niečo s mojimi vlasmi, pár fotiek zvládnem," usmiala sa Hasegawa-san.

„Hodí sa k Tatsuovi, nemyslíš?" nahla sa Mei ku Kazuhikovi. „Budú spolu na fotkách vyzerať fantasticky."

Kazuhiko jej neodpovedal. Táto poznámka ho vôbec netešila.

Keď sa rozlúčili so štábom a Tatsuo už v suchých veciach nastúpil do auta, Kazuhiko sa posunul ďalej ku oknu na svojej strane a ruky si schoval tak, aby sa ich Tatsuo viac nemohol nenápadne dotknúť. Cítil počas celej cesty na sebe Tatsuov spýtavý pohľad, ale ignoroval ho. Nechcel sa správať ako rozmaznaný chlapec, no emócie, čo sa v ňom práve teraz búrili, boli príliš silné na to, aby sa nad ne len tak mohol povzniesť.

Len čo zastavili v podzemnej garáži, Kazuhiko si otvoril dvere na svojej strane a vystúpil.

„Shigure," oslovil Tatsuo svojho manažéra. „Kedy presne máme to fotenie?"

„Uhmm, ešte máme trocha času. Asi aj tak chvíľku potrvá, kým dorazí Hasegawa-san so svojou manažérkou."

Kazuhiko ich nepočúval. Namiesto toho sa hnal krížom cez parkovisko k výťahom, aby sa mohol schovať v agentúre. Rýchlo privolal jeden z nich a dúfal, že príde skôr, než sa k nemu vyrúti Tatsuo. Jeho prosba nebola vyslyšaná. Tatsuo vstúpil do výťahu a dvere sa za nimi zatvorili.

„Kde je tvoj manažér?" opýtal sa Kazuhiko a chcel stlačiť gombík na otvorenie dverí, ale Tatsuo ho chytil za ruku a zabránil mu v tom.

„Shigure príde neskôr," povedal vážne.

Kazuhiko sa mu chcel otočiť a vzdialiť, ale Tatsuo mu do ruky zadrapil prsty. Zdvihol mu ruku nahor a pritlačil ho o stenu výťahu. „Kazuhiho, čo je?" spýtal sa. „Ak mi nič nepovieš, ako mám vedieť, čo som spravil zle?"

„Nič sa nestalo," odvrátil od neho Kazuhiko pohľad.

„Kazuhiko!"

„Nechaj ma," zavrčal na neho. „Nič sa nestalo! Len som..."

„Len čo?"

Kazuhiko sa mu nedokázal pozrieť do očí. Tatsuo skúmal jeho tvár a snažil sa prísť na to, čo sa stalo. V hlave si prehrával celý svoj deň.

„Žiarliš?" opýtal sa ho neveriacky. „Žiarliš, pretože som dnes v rámci svojej práce pobozkal herečku?"

„Preto hovorím, že to nič nie je. Nechaj ma sa s tým vyrovnať."

Tatsuo zavrtel hlavou: „Vieš, že som herec. Nemôžem uveriť tomu, že si sa na mňa urazil za to, že som si plnil svoju prácu. To ty si ten, čo dnes po celý deň flirtoval s Mei. Nehovoril si, že sa ťa snažila zbaliť?"

„Medzi nami dvoma nič nie je. Dal som jej košom."

„Videl som, ako si ju pobozkal na líce."

„Bolo to na líce, nie na ústa. Vy dvaja ste sa bozkávali s jazykmi. To sa predsa nerobí pri natáčaní."

„Chcel to tak režisér. Kvôli autentickosti. Inak by to vyzeralo, akoby sme do seba iba narážali tvárami."

„A čo keby tam boli šteklivejšie scény? Aj tie by ste robili naozaj kvôli autentickosti?"

„Na také niečo by som nepristúpil, mám podpísanú dohodu s agentúrou, v akých typoch filmov môžem hrať. O tom predsa veľmi dobre vieš. Ani tebe nedovolia dabovať erotické videohry, či seriály. A navyše, aj keby tam bol sex, nie je to porno, nie je to naozaj, Kazuhiko. Existujú na to isté pomôcky, ktoré..."

„O tom nechcem teraz počúvať!" namietol Kazuhiko. „Chceš mi povedať, že si pri tom nič necítil?"

„Presne tak," odvetil Tatsuo. „Mohol som ju tak bozkávať práve preto, lebo som pri tom nič necítil."

Kazuhikova ruka ovisla v Tatsuovom zovretí. Vzdor z jeho očí sa vytratil, svetlo pohaslo.

„Kazuhiko?"

Tatsuo mu pustil ruku a ona klesla dole k jeho bokom. Výťah zastal na ich poschodí a dvere sa s cinknutím otvorili. Kazuhiko so sklonenou hlavou vyletel z výťahu ako strela a pritom vrazil Tatsuovi do ramena tak silno, až sa zatackal. Prefrngol chodbou a zastal pri vchodových dverách len na malú chvíľku, aby si mohol pípnuť kartou a vojsť dovnútra na recepciu.

„Andou-san!" ozvala sa recepčná hneď, len čo ho zazrela. „Dobre, že idete. Snažila som sa vám dneska dovolať, no nedvíhali ste."

„Prepáčte, bol som dnes na natáčaní a nekontroloval som ešte telefón."

Dvere za ním sa otvorili a dovnútra vošiel Tatsuo. Kazuhiko ho ignoroval.

„Inoue-san musela rýchlo odísť, takže presunula vaše dnešné stretnutie," povedala recepčná Kazuhikovi.

„Ach."

Takže sem dnes meral cestu úplne zbytočne?

„Ale aj tak dobre, že ste sem dneska prišli. Máte dnes návštevu. Čaká na vás v malej kancelárii, ktorú ste si pred niekoľkými dňami zajednali," oznámila mu.

„Dobre, v poriadku," zamrmlal Kazuhiko.

Nechal Tatsua za sebou a ako omámený prešiel malými sklenenými dverami do krídla, kde boli zasadacie miestnosti. Pokračoval po chodbe a hlavou sa mu ozývali Tatsuove slová. Bolo to presne tak, ako si myslel. Preto sa cítil dnes po celý deň zle? Pretože vedel, že to dopadne presne takto?

„Vieš, že to s nimi môžem robiť len preto, lebo pri tom nič necítim..."

Kazuhiko pridal do kroku a preletel chodbou ako šarkan. Nevšimol si kaluž tmavej vody rastúcu za chrbtom. Schmatol kľučku na dverách do zasadacej miestnosti a rozrazil dvere dokorán. Kolená mu stuhli.

Na jednej zo stoličiek sedel Watanabe Ryo...