✤ 5. kapitola - Adonisova vistéria ✤ (Časť 3.)

Kazuhiko zatiaľ nemal možnosť zúčastniť sa na nakrúcaní televíznej drámy. Svoj pracovný čas trávil väčšinou zatvorený v nahrávacích štúdiách, alebo so zamestnancami pri vývoji videohier. Bol už na niekoľkých natáčaniach v televízii, ale toto bolo pre neho aj tak niečo úplne nové.

„Sme na mieste," oznámil im Takeda Shigeru, Tatsuov manažér. „Tatsuo, vybavím ešte teraz ráno v aute niekoľko telefonátov a hneď sa k vám pripojím."

„Dobre."

Tatsuo vystúpil z auta a Kazuhiko ho nasledoval. Napokon vysvitlo, že prvá lokácia, ktorú si štáb zarezervoval na natáčanie bol súkromný park, v ktorom mali spolu so zamestnancami z herného štúdia hanami oslavu. Kazuhiko ihneď spoznal budovu postavenú v západnom štýle a drevený altánok, ktorý bol len pred niekoľkým týždňami celý pokrytý fialovými kvetmi vistérie. Teraz z nich nezostalo vôbec nič, po drevenej mriežke a streche sa štverali iba hnedo-zelené liany. Posledné pozostatky fialových lupeňov boli popadané v tráve. Obdobie vistérií sa skončilo.

„Takže prvá lokácia, kde sa bude natáčať, je park?" zamrmlal si Kazuhiko sám pre seba. „To znamená, že scény, ktoré dnes budeme nakrúcať sú..."

Kazuhiko sa ihneď prepol do pracovného režimu. Zo svojej tašky vyložil vlastnú kópiu scenára a zúrivo v nej listoval, kým nenašiel prvú scénu, čo mala byť nakrútená v exteriéri. Očami prebehol po stránke na husto zapísanej dialógmi.

„Tatsuo," uvedomil si Kazuhiko, „ani jednu z týchto scén sme si neprecvičili."

„To je v poriadku, Kazuhiko," sklonil sa k nemu Tatsuo, „moja myseľ je konečne čistá. Zvládnem to."

Kazuhiko omámene sledoval, ako sa mu Tatsuo obrátil chrbtom a potom sa rýchlym krokom pobral k televíznemu štábu. Hlasno sa zvítal nielen s režisérom, ale i so zamestnancami, ktorých by si zrejme iné celebrity ani len nevšimli. Na tvári mu znova sedel psí úsmev.

„Kazuhiko-san!"

„Dobré ráno, Mei-san," odpovedal Kazuhiko.

Kawano Mei teraz vedel spoznať už i po hlase. No aj keby bol hluchý, vedel by, že sa blíži, vďaka vysokému tieňu, ktorý okolo seba vrhala. Žiadna iná žena s takou výškou tu nebola. I dnes mala na sebe dlhé šaty, Kazuhiko ju upodozrieval, že sa v jej šatníku nenachádza žiadna krátka sukňa, či šortky.

„Myslela som, že sem dnes neprídeš. No zdá sa, že Inoue-san ťa má plne vo svojej moci."

„Že ma vôbec neprekvapuje fakt, že to vy dve ste proti mne kuli pikle. To ona ma zakaždým natrela, kde sa budem nachádzať, aby si ma mohla prenasledovať?"

Zasmiala sa: „O Adonisovi sa hovorí, že je lámač ženských sŕdc a ty si ten, kto mi ho zlomil ako prvý."

Videl jej na tvári, že sa smeje, ale z jej hlasu vycítil napätie. Koniec koncov, nebolo to až tak dávno, čo jej dal košom.

„Čím skôr som ti ho zlomil, tým rýchlejšie sa ti stihne zahojiť, Mei," odvetil.

Mlčky spolu stáli obďaleč a sledovali ruch okolo natáčania. Filmový štáb práve skúšal svetlá a nastavoval kamery, chlpatý mikrofón poletoval na vysokej tyči ako šarkan.

Mei takmer nečujne vzlykla.

„Naprojektovala si si do mňa jedného zo svojich hrdinov a zamilovala si sa do fiktívneho Kazuhika, ktorý neexistuje. Nie som vôbec taký, ako si myslíš."

„Viem," znova sa zasmiala. Párkrát zažmurkala a slzy, ktoré sa jej na chvíľku vyhrážali, že sa prederú na povrch, zmizli. „Uvedomila som si to v momente, keď si mi povedal, že som pre teba dáma z obrazu s halúzkou z vistérie."

„A aj napriek tomu si ďalej tlačila na pílu. Už chápem, prečo majú muži pred tebou rešpekt."

„Dúfam, že aj napriek tomu budeme stále priatelia."

Kazuhiko sa k nej nahol a pobozkal ju na líce. Potom jej položil dlaň na hlavu a pohladkal ju po temene.

„Robíš to schválne," povedala mu. „Práve som ti povedala, že som to s tebou vzdala a ty si ma pobozkal na líce. A prečo ma stále hladkáš, ako keby som bola tvoj pes?" schmatla mu ruku a strhla si ju z hlavy dole.

„Nebolo by to tým, že sa mi nepáčiš. Si krásna a úspešná žena. Nedesí ma tvoja výška, ani kariéra. Nepriťahuješ ma, pretože ma nebude priťahovať žiadna žena na svete."

Chvíľku na neho hľadela, kým jej došiel obsah jeho slov. „Oh!" dostala zo seba len.

„Pssst," Kazuhiko si priložil ukazovák na pery.

Prikryla si oboma rukami ústa, líca sa jej rozhoreli.

„To bolo... ah, musela som byť taká trápna!" chytila sa za hlavu. „Prečo si mi to nepovedal hneď na začiatku?"

„Hmm, sám neviem," usmial sa na ňu. „Možno som mal iba chuť ťa troška šikanovať."

„Nikdy by som nepovedala, že sa z teba vykľuje taký sadista."

„Myslel som, že tvoje chladné postavy majú práve sadistické sklony."

„Áno, správajú sa spočiatku k hrdinke stroho, ale podstatná je tam tá dere časť, ktorá zakaždým dodá hlavnej hrdinke nádej. Ako napríklad ten bozk na líce," argumentovala.

„Určite," odvetil jej Kazuhiko.

Pomaly kráčal smerom k televíznemu štábu a Mei cupkala po jeho boku.

„Ďakujem, že si bol ku mne úprimný," pošepla mu skôr, než boli dostatočne blízko na to, aby ich ľudia zo štábu mohli počuť. „Skôr, než som zo seba urobila ešte väčšieho blázna."

„Kawano-sensei! Andou-san!" Aj tu si ich ihneď na starosť vzali stážisti. „Pripravili sme vám miesta na sedenie," ukázali im dve rozložené stoličky postavené na chodníku v parku.

„Už vieme, kto bude hrať novú ženskú hrdinku?" opýtal sa Kazuhiko Mei, kým si sadali na pripravené miesta.

„Ale áno. Je to herečka z vašej agentúry," povedala Mei. „Stojí tam vpredu."

Kazuhiko natiahol krk, aby lepšie dovidel. Po Tatsuovom boku stála povedomá žena, ktorej tvár si pamätal z náhodných stretnutí v agentúre.

Hasegawa Reiko bola útla mladá žena, ktorej z tváre stále vyžarovali jemné dievčenské črty. Vo veľkých okrúhlych očiach, ktoré jej závidela asi každá Japonka vo svete, sa odrážala srdečnosť. Navyše, počas hrania svojich rolí ich veľmi ľahko dokázala premeniť na zbraň. S takým kukučom pripomínala nevinnú laň a preto často hrávala v seriáloch zo stredoškolského prostredia. Tu však mala hrať už dospelú ženu.

„Nemám pocit, že by sa na túto rolu hodila," prehovoril Kazuhiko.

V hlave mu rezonovali slová Inoue-san. Nebolo to o tom, ktorá herečka bola najlepšia, ale o tom, ktorá agentúra mala lepšie kontakty a vzťahy. Chápal, prečo bol z toho všetkého Tatsuo frustrovaný. Aký zmysel má sa snažiť, ak sa nehrá podľa pravidiel?

„Počkaj, až ju uvidíš v akcii," povedala mu Mei. „Kostýmy a mejkap urobia svoje."

Kazuhiko na počudovanie zistil, že Mei predsa len dokáže byť príjemnou spoločníčkou. Kazuhiko ju videl aj uhladenú, ale i opitú a mierne zúfalú. Navyše sa ho teraz konečne prestala snažiť zbaliť a správala sa tak v jeho prítomnosti omnoho znesiteľnejšie. Keby si vymenili rolu, Kazuhiko by sa jej asi viac nedokázal pozrieť do očí.

Tatsuo spolu s Hasegawa Reiko po jednom vošli po jednom vchádzali do dodávky, kde sa postupne prezliekli do kostýmu. Maskérky im potom ešte na tvár naniesli make-up, upravili sa im vlasy.

Keď Hasegawa vstala zo stoličky, Kazuhiko zamrmlal: „Mejkap je jeden veľký podvod."

Mei sa nahlas rozosmiala. Po slzách viac nebolo ani stopy. „Povedala som ti, že ju nemáš hneď súdiť."

„Malo by to byť zakázané."

„Nie, to nie. Sú to naše zbrane," zarazila ho Mei. „Som zvedavá, ako si bude dnes počínať Tatsuo-san. Počula som, že si mu dával súkromné lekcie."

Povedala to len tak, bez rozmyslu a bez žiadneho skrytého významu, no Kazuhiko sa na ňu aj tak pozrel. Istotne tým nemyslela ten typ lekcií, ktorým sa včera venovali celú noc. Nebolo to snáď tak veľmi na nich vidieť, alebo azda áno?

„Bolo pre neho na začiatku ťažké dostať sa do role," prehovoril napokon Kazuhiko po chvíli. „Ešte nikdy takú mužskú postavu nehral."

„To je pravda," Mei si zamyslene podoprela bradu a sledovala, ako sa Tatsuo postavil na svoju značku oproti novej hereckej partnerke. „Doteraz mu vždy prischla tretia strana ľúbostného trojuholníka. Navyše, podľa scenára mu hlavná hrdinka nikdy nemala dať prednosť a tak nemohol zatieniť svojich filmových hrdinov. No s titulom Adonis a dvoma tohtoročnými oceneniami na konte už viac nemôže zostať nepovšimnutý."

„Bez ohľadu na to, koho by obsadili do hlavnej mužskej úlohy, porazil by ich," súhlasil s ňou Kazuhiko. „Jeho popularita čoskoro exploduje."

Bez ohľadu na to, na akého muža sa bude pozerať, Kazuhiko vedel, že pred očami bude vždy vidieť už iba Tatsua.

„Dobre, začíname! Akcia!"

Pred kamerou sa mihla čierno-biela klapka. Kazuhiko pozrel na Tatsua a skamenel na mieste. Jeho hrejivé karamelové oči stvrdli. Chrbát mal vystretý, s otvorenou hruďou stál obrátený k herečke, ktorá akoby sa v jeho v blízkosti čoraz viac a viac scvrkávala.

Tatsuo sa nadýchol a otvoril pery. Z úst mu nevyšiel jeho typický jemný hlas. Z hlasu mu sálal chlad, hoci bol koniec mája a na hlavy im pieklo slnko. Chlpatý mikrofón visiaci nad ich hlavami vo výške mimo záberu kamery starostlivo zachytával každé jeho slovo. Celý štáb, ktorý stál za kamerou, na neho zízal s otvorenými ústami a so zatajeným dychom.

Tatsuo bol známy tým, že to bol veľmi milý a príjemný človek. Na väčšinu ľudí pôsobil ako veselé slniečko, samý úsmev a srdečný hlas. Teraz vyzeral akoby ho vytesali z ľadu, stiahnuté obočie dodávalo jeho očiam prísny výraz. Keď ohrnul nosom nad herečkou, niektorí si museli prikryť ústa.

Kazuhikovi na chrbte naskákali zimomriavky. Obrátil sa k Mei, ktorá na to všetko hľadela v nemom úžase.

„Povedal si, že mal problém vžiť sa do svojej novej postavy?" dovolila si mu pošepnúť do ucha, nakoľko sedeli ďalej od kamier. „Absolútne to tak nevyzerá."

Kazuhiko nemal pre ňu žiadnu rozumnú odpoveď.

„Strih!" zakričal režisér. „Vyzerá to tak, že túto scénu máme hotovú na prvý pokus. Famózna práca!"

Tatsuo akoby sa roztopil. Kým doteraz u ľudí vzbudzoval strach, zrazu to bol opäť ten milý mladý herec, ktorý sa s kýmkoľvek spriatelil. Kým sledovali záznam z práve natočenej scény, Tatsuo pohľadom vyhľadal Kazuhika. Oči mu stále nebezpečne blčali.

Kazuhiko si nebol istý, či jeho tvrdenie, že sa nevie stotožniť s novou postavou, nebola iba pretvárka, aby sa k nemu mohol dostať bližšie.

✤✤✤


Vysvetlivky:

dere – pochádza z japonského slova deredere (デレデレ), ktoré znamená milý, láskavý, alebo zamilovaný, kombináciou tohto slova vytvorili Japonci množstvo archetypov vo fikcii, pričom každá z nich má iné znaky povahy (najznámejšie sú tsundere, yandere, atď.),

hanami – tradičný japonský zvyk obdivovania krásy kvitnúcich kvetov, zvyčajne čerešní, kedy si ľudia usporadúvajú pod rozkvitnutými stromami pikniky a posedenia.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top