Nočný bar bol osvetlený iba tlmeným svetlom. Miestnosťou sa niesla príjemná džezová hudba. Kvôli pokročilej hodine hrala potichu. V bare sedelo už iba niekoľko hostí, väčšina to na dnes už zabalila.

Ryo zovrel v ruke sklenený pohár a potom sa pozrel na karamelovú tekutinu na dne. Priložil pohár k perám a vypil ho do dna. Už prázdny pohár položil k skupinke ďalších, ktoré sa tam zhromažďovali po celý večer. Barman ich konečne vzal z pultu a začal ich ukladať do umývačky za chrbtom. Čochvíľa budú zatvárať. Ryo vedel, že by sa mal pobrať domov, no ešte stále nenabral odvahu zdvihnúť sa.

Kazuhikove slová sa mu donekonečna prehrávali v hlave.

„Pokúsila sa zabiť. A to všetko len kvôli tebe."

„Aj keď si vedel, čo to robí so mnou."

„Zmenil si sa a už viac nie si tým človekom, ktorého som mal rád."

Cítil sa mizerne.

Všetko robil len preto, aby dostal nejakú rolu. Mal to byť iba obyčajný hlúpy obchod. Transakcia. Ja sa s tebou vyspím a na oplátku za to niečo dostanem. Aj ty aj ja vieme, že to pre nás nič neznamená. Je to iba biznis.

Tak prečo sa z toho zrazu stalo niečo, na čom záležalo?

Áno, urobil to s tými ženami len preto, aby sa niekam dostal. A Kazuhiko to stále nedokázal pochopiť. On ho nepodvádzal, iba obchodoval. Bola to iba výmena, nič viac. Tie ženské ho nikdy nepriťahovali. Skrátka to urobil, lebo musel, lebo nemal na výber.

„Stálo ti to za to, Ryo?"

„Oh? Nie je to slávny Watanabe Ryo?"

Ryo zdvihol hlavu. Mal sto chutí poslať toho parchanta, čo ho teraz otravoval, do prdele, no keď očami prešiel po odfarbených blond vlasoch a pichľavom pohľade, spoznal ho.

„Hayate," prehovoril. „Čo tu robíš?"

„Hľadám ťa," pokrčil plecami Hayate.

Vyskočil na stoličku vedľa neho a potom sa otočil k barmanovi: „Stíham ešte jeden drink? Sľubujem, že po ňom sa o neho postarám."

Barman pokrútil hlavou a potom vytiahol čistý sklenený pohár: „Čo to bude?"

„Čo pije tento pán," zazubil sa Hayate na barmana.

Muž mu nalial do pohára zlatú tekutinu a podal mu pohár.

„Vďaka! Máte to u mňa!"

Barman sa otočil a odkráčal, aby im doprial súkromie a zároveň sa postaral o ostatných hostí. Hayate sa na neho chvíľku díval a potom cmukol jazykom: „Nevyzerá zle."

Ryo sa natiahol a potom mu vrazil päsťou do ramena.

„Čo je?" zasmial sa Hayate. „Azda si nemyslíš, že si jediný sexy chlap na svete."

„Prečo si sem prišiel?"

„Nie je to jasné?" opýtal sa ho Hayate. Nahol sa k nemu. „Prišiel som sem po teba," pošepol mu do ucha.

Ryo ho odohnal rukou. „Už sme spolu čosi mali. Skončilo sa to. Tak čo tu zase chceš?"

„Povedal som ti, že to nie je obchod," vysvetľoval mu Hayate trpezlivo. „Len ma vzrušuje tvoj výraz tváre tesne predtým, ako sa urobíš."

„Zasran," zavrčal na neho Ryo.

Hayate sa zasmial na jeho poznámke. Zdvihol do vzduchu pohár a zakrúžil zlatou tekutinou vo vnútri. Napil sa z pohára.

„Och, whisky," zamrmlal. „Dosť silná. Preferujem saké."

Ryo iba čosi nezrozumiteľne zabrblal.

„Dobre, Ryo, poďme domov. Mal si toho na dnes tak akurát dosť," povedal Hayate. „Koľko tu stojí drink?"

„Mám tu otvorený účet," povedal mu Ryo. „Vedia, že to vyplatím, takže môžeme ísť."

„Dobre teda," pokrčil plecami Hayate. „Vďaka za pozvanie. Asi sem začnem chodiť častejšie."

Zoskočil zo stoličky a potom čakal, kým ho Ryo bude nasledovať. Keď sa nehýbal, jemne do neho štuchol. Prehodil si jeho ruku cez rameno a potom ho podopieral. Vyšli von z baru. Ryo si myslel, že Hayate mu zavolá taxík, no on s ním namiesto toho kráčal ďalej ulicou. Ryo veľmi dobre vedel, čo bolo na konci tejto ulice.

„Prečo ma ťaháš tým smerom?"

„Pretože je jasné, že si mal zlý deň a ja ti chcem dnes zlepšiť náladu," odvetil Hayate ľahkovážnym tónom.

Ryo sa nechal ďalej šikovať k hotelu, v ktorom prenocoval s mnohými ženami zo šoubiznisu. Bol to jeden z drahších love hotelov, ktorý využívali hlavne celebrity. O dotieravých novinárov sa postarala strážna služba, ktorá dohliadala na všetky objekty v okolí.

„Ak nás tu niekto uvidí," povedal Ryo.

„Bol si opitý a potreboval si sa vyspať," odvetil Hayate. „Sú tu normálne hotely."

Ryo si nebol istý, čo Hayate zamýšľa. No momentálne bol príliš opitý na to, aby sa nad tým zamyslel hlbšie.

Vstúpili do výťahu a viezli sa rovno nahor. Bez toho, aby sa nahlásili na recepcii. To znamenalo, že Hayate mal všetko pripravené dopredu. Kartu od izby už mal so sebou.

„Pohádali ste sa s Kazuhikom?" opýtal sa ho veselým tónom Hayate.

Ryo na neho zazrel. Alkohol sa mu vyparil z hlavy a on razom vytriezvel. „Do toho ťa nič nie je!" povedal.

„No tak, Ryo," chlácholil ho Hayate.

Výťah zastal na jednom z vyšších poschodí a on ho teraz ťahal po chodbe, kde bolo niekoľko izieb.

„Povedal som ti, aby si sa na neho vykašľal," pokračoval ďalej Hayate. „Prečo by si sa zahadzoval s takým človekom, keď máš mňa?"

Ryo sa mu vytrhol. Už sa oňho viac nemusel opierať. Teraz kráčal vedľa neho. Síce trocha neisto, ale aspoň po vlastných. „Nevieš, do čoho ideš, chlapče," povedal mu. „Keď sa budeš neustále zahrávať s ohňom, popáliš sa."

„Tvoje vyhrážky ma nedesia, keď ledva stojíš na nohách," odvetil Hayate s rukami vo vreckách.

Zastali pri jedných z dverí a on z vrecka nohavíc vytiahol prístupovú kartu. Elektronická čítačka na dverách pípla a zámka cvakla. Vošli dovnútra a zabuchli za sebou dvere.

„Neviem, o čo ti de, ale nevyjde ti to," povedal mu Ryo.

„Och, prosím ťa," vzdychol si Hayate.

Schytil ho za kravatu a pritiahol si ho bližšie. Keby Ryo nemal vypité, poľahky by mu vzdoroval, no teraz stratil rovnováhu a naklonil sa bližšie. Hayate si ho narazil na pery. Na jazyku ešte stále cítil whisky z baru, z ktorej vôbec nič nevypil.

„Príliš veľa rozprávaš, Ryo," povedal mu Hayate, keď sa od neho odtiahol.

Ryo ho od seba odstrčil. Hayate sa zjavil v jeho živote zo dňa na deň a úplne sa na neho zavesil. Neveril mu, že by za tým bola láska. Hayate svojou dotieravosťou čosi sledoval, no on nevedel prísť na to, že čo.

„Máš jedinečnú príležitosť robiť si so mnou čo len chceš a zvaliť to na alkohol," líškal sa mu Hayate. „Alebo by si bol radšej, keby som si z teba urobil hračku ja?" zasmial sa.

Ryo pocítil rastúce vzrušenie.

Pri tých ženských nikdy nič necítil, ale Hayate ho priťahoval ako magnet. Stačila jedna jeho hlúpa poznámka. Jeden potmehúdsky úškrn a bol v tom až po uši. Toto pri žiadnej žene necítil. Naposledy, keď cítil niečo takéto, to bolo s Kazuhikom.

Kazuhiko...

Ryo od seba Hayateho odstrčil. Chytil sa za hlavu.

„Nechaj ma na pokoji!" povedal mu.

Hayateho slová boli ako jed: „A čo ak nechcem?"

Ryo na neho pozeral.

„No tak, Ryo," Hayate sa znova pohrával s jeho kravatou. Uvoľnil mu na nej uzol a potom ju ťahal čoraz nižšie. „Čoho sa tak veľmi bojíš? Čo takto, keby si sa uvoľnil?"

Ryo sa na neho díval.

Hayate ho priťahoval. Ak sa s ním vyspí, skutočne to bude nevera, hoci sú s Kazuhikom už dávno rozídení. Má sa teraz ovládať, aby si nepokazil šancu, že mu to s Kazuhikom ešte niekedy vyjde?

„Nevrátim sa k tebe," povedal mu Kazuhiko.

Medzi nimi bol koniec. To sa mu Kazuhiko po celý čas snažil vysvetliť.

Ryo sa pozrel na Hayateho. Stále tam postával, na tvári pobavený úsmev, v prstoch jeho kravata.

„Nevrátim sa k tebe."

Oči ho zaštípali. Niekoľkokrát zažmurkal.

„Oľutuješ to," povedal.

Hayate sa rozosmial. Hodil jeho kravatu na zem a opäť k nemu pristúpil bližšie. „Donúť ma oľutovať to," povedal.

Ryo ho tentoraz od seba neodstrčil. Namiesto toho ho pobozkal. Hayate pootvoril pery. Ich jazyky medzi sebou zápasili, snažiac sa jeden druhého premôcť. Ich tanec prerušovali iba stony.

„Takto je to omnoho lepšie, Ryo," zapriadol Hayate.

Prstami pretancoval pod košeľou po jeho bruchu, až kým nezavadil o pracku na jeho nohaviciach. Ryo sa oprel chrbtom o stenu a zhlboka vydýchol, keď Hayate prstami oblapil jeho úd. Tak ako vtedy v karaváne, aj teraz ho dráždil rukou, zahrával sa s jeho dĺžkou a kĺzal po nej sem a ta.

„Si naozaj drzý fagan," povedal Ryo.

„Och, Ryo, čo takto keby si bol úprimný?" provokoval ho Hayate. „Zdá sa, že si to užívaš."

Ryo otvoril oči. Plameň v nich sa rozhorel naplno. Doteraz sa ovládal. Už viac nemalo význam robiť to. Stiahol Hayateho na podlahu. Nadvihol mu tričko a potom sa perami prisal na jeho hrudník. Zanechával za sebou vlhké cestičky a hlboké odtlačky po zuboch. Na niektorých miestach sa na neho prisal perami, až kým mu pod kožou nezačali nabiehať podliatiny.

Siahol rukou do nohavíc a vytiahol von Hayateho penis. Keď po ňom začal kĺzať rukou, Hayate otvoril oči a potom sa posadil. Schmatol mu ruku za zápästie a stlačil, aby ho donútil prestať, no Ryo ho neposlúchal. Ďalej ho dráždil, až kým jeho zovretie nepovolilo.

Obaja sa snažili pohltiť toho druhého a ani jeden z nich nechcel povoliť. Zápasili so sebou o nadvládu, kotúľajúc sa po koberci.

„Hádam si nemyslíš, že budem na spodku," povedal Ryo, dychčiac.

Práve ho držal za zápästia a Hayate sa mu snažil vykrútiť zo zovretia. Naklonil hlavu do strany a usmial sa na neho: „Prečo nie? Ten pohľad musí stáť za to."

Ryo sa uškrnul. Uvedomil si, že zbožňuje túto jeho dobrodružnú stránku.

„Si naozaj drzý fagan," zopakoval svoju myšlienku dnešného večera.

„To som už počul dnes niekoľkokrát," oponoval mu Hayate. „Dovoľ mi postarať sa o teba. Neoľutuješ to."

„Ja nebudem ľutovať nič," povedal mu Ryo. „To teba som varoval, aby si sa nezahrával s ohňom, lebo sa popáliš."

„Tak ma spáľ. Až kým zo mňa vôbec nič neostane."