„Hej, nie je to ten herec, čo bol v Šarlátových slzách?"

„No to určite! Čo by tu robil?"

„Ale tá podoba! Vyzerá presne ako on! Čo keby sme sa ho išli opýtať? Myslíš si, že by nám dal kontakt na Line?"

„Asi bude lepšie, keď mu najprv požičiame dáždnik."

Kazuhiko stál uprostred kaviarne. Šepot žien sediacich neďaleko ignoroval. Namiesto toho stále zízal na Tatsua, ktorý stál vonku na ulici a on mal pocit, že mu hľadí priamo do duše. Vedel, že sa mal za ním rozbehnúť, ale jeho telo sa nedokázalo pohnúť.

Tatsuo má byť predsa na natáčaní v Okinawe. Neexistuje, že sa teraz objavil rovno v Tokiu. A ešte k tomu práve na tomto mieste.

Tatsuo na neho pozeral. Dažďové kvapky mu stekali po tvári a tele, premáčali ďalej už i tak premoknuté oblečenie. Čosi v jeho výraze tváre mu napovedalo, že práve teraz je ten správny čas, aby sa Kazuhiko konečne rozhýbal. Zhrabol zo stoličky svoju tašku a vybehol von z kaviarne.

„Herec z pokračovania Šarlátových sĺz stojí rovno vedľa nich, ale on sa díva iba na neho," cmukol jazykom Ryo.

Tie dve ženy otočili hlavy za jeho hlasom. Jedna z nich si priložila dlane na tvár. „Watanabe Ryo?!" zapišťala.

Všetky hlavy sa otočili k nim. Ryo sklonil hlavu. Nemal ani najmenšiu náladu na zabávanie sa s fanúšičkami. Povzdychol si. Kazuhiko mal pravdu. Možno teraz bude po odvysielaní druhej série Šarlátových sĺz na chvíľku opäť populárny, no jeho päť minút slávy sa už dávno skončilo. Preto ho všetky tie ženy využívajú, aby uvoľnil priestor im ďalším hviezdam. Jazva na spánku ho pálila, hoci na to nemala najmenší dôvod. Prehrabol si vlasy. Keď zdvihol hlavu a pozrel na tie ženy, na perách mu sedel jeho typický playboy úškrn.

„Dámy," zazubil sa. „Watanabe Ryo osobne!"

Kazuhiko utekal ku Tatsuovi. Bol si istý, že je to on. No Tatsuo na neho vôbec nečakal. Namiesto toho sa otočil a utekal preč, vyhýbajúc sa armáde ľudí s dáždnikmi. Kazuhiko cítil, ako ho bodá v boku. Nikdy nepatril medzi atletické typy a jeho zamestnanie tomu nepomáhalo. S hrôzou hľadel, ako sa Tatsuo rozbehol k priechodu pre chodcov. Zablikala červená.

„Tatsuo!"

Kazuhiko do neho vrazil z boku a zabránil mu tak vybehnúť na cestu. Tatsuo stratil rovnováhu a potom sa vysypal rovno na chodník. Kazuhiko na neho dopadol. Obaja sa skotúľali a šmýkali po mokrej kamennej dlažbe. Keď sa im konečne podarilo zdvihnúť, boli obaja doudieraní.

„Zbláznil si sa!" zreval na neho Kazuhiko.

Tatsuo mu neodpovedal. Namiesto toho mu iba vzdorovito hľadel do tváre ako urazený tínedžer. Kazuhiko nemal ani poňatia, prečo sa správa takto.

Schmatol ho za golier a zatriasol ním. „Chcel si vybehnúť na cestu? Svietila červená! Nie je šanca, že by si ťa šoféri v takomto hustom lejaku všimli. Chceš sa zabiť?"

Tatsuo mu chcel čosi odvrknúť, no potom si uvedomil, že Kazuhiko s ním netrasie od hnevu. To jeho ruky sa chveli od strachu. Zovrel mu prsty. Mal ich úplne skrehnuté. Kazuhiko mal večne ľadové ruky, nielen hlas.

Ľudia sa po nich ukradomky pozerali, skrývajúc sa pod dáždnikmi, hoci nikto nemal odvahu pristaviť sa a opýtať sa, čo sa stalo. Tatsuo zovrel Kazuhikove prsty a potom ho ťahal smerom cez cestu. Kým sa hádali, autám naskočila červená. Prešli na druhú stranu cesty a Tatsuo odomkol auto, ktoré Kazuhiko nespoznával.

„Čo to je za auto?"

„Prenajal som si ho," odvetil Tatsuo.

Sotil Kazuhika na sedadlo spolujazdca a zabuchol za ním dvere. Potom nastúpil a naštartoval. Kým pomaly prechádzali ulicami upršaného Tokia, v aute sa vznášalo nepríjemné ticho. Tatsuo nezapol rádio.

„Čo tu robíš, Tatsuo?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Kvôli počasiu sme nemohli natáčať vonku a nateraz máme hotové scény v interiéri. Povedal som im, že potrebujem osobné voľno a tak som tu."

„To nemyslíš vážne!" zrúkol na neho Kazuhiko. „Máš byť na natáčaní! Je to dôležitá rola pre tvoju kariéru! Povedal som ti, aby si jej dal prednosť!"

„Prekážam ti tu?" Tatsuo na neho krátko pozrel.

Kazuhiko zmĺkol.

Tatsuo vyhodil smerovku a potom odbočil. Vošiel autom do podzemného parkoviska, kde zastal na jednom z voľných miest. Vystúpil z auta a potom vytiahol von Kazuhika. Prsty mu pevne zvierali zápästie, kým ho šikoval k výťahom.

„Kde to sme?"

Tatsuo neodpovedal. Vystúpil na prízemí a zastal pri prázdnej recepcii s automatmi a obrazovkami. Kazuhiko pocítil, ako mu horia líca. Boli v jednom z love hotelov. Tatsuo naťukal čosi do automatu a ten mu vypľul blok a čipovú kartu. Vrátil sa k výťahom a nastúpil spolu s Kazuhikom dnu. Pípol kartou a stlačil tlačidlo vyšších poschodí. Motor zahučal a výťah začal stúpať.

„Prečo sme tu?" opýtal sa Kazuhiko.

„Povedal som si, že bude lepšie, keď budeme na neutrálnej pôde."

„Neutrálnej pôde?" zopakoval Kazuhiko.

Tatsuo vystúpil z výťahu a Kazuhiko ho nasledoval. S obavami sledoval, ako pípol kartou pri dverách a zámka cvakla. Otvoril dvere a vošiel dovnútra. Nachádzali sa v hotelovej izbe zariadenej obrovskou posteľou. Interiér bol príšerný. Všade boli samé kvetinové vzory a dekorácie, ktoré na prvý pohľad vyzerali draho, no keď sa im človek pozrel bližšie, rozoznal lacné materiály a odlupujúcu sa farbu.

„Tatsuo, o čom to hovoríš? Prečo si tu? Čo sa deje?"

Tatsuo sa prudko zvrtol a vrazil päsťou do steny. Kazuhiko zaspätkoval, až kým chrbtom netrafil zatvorené dvere izby.

„Nemal by si mi ty povedať, čo sa to tu deje?"

Pobadal azda v jeho očiach hnev? Tie zlaté karamelky teraz horeli ako dva ohne. Takýto pohľad ešte nevidel.

„Pošleš ma do Okinawy a potom sa z internetu dozviem, že si s Mei na výlete v Hakone, kde predstiera, že je tvoja priateľka. Absolútne nič mi nepovieš a potom, keď sa vrátim, ťa vidím držať sa za ruky s Watanabem!"

Kazuhiko na neho hľadel. Aj on bol nahnevaný, keď videl, ako sa k nemu Tatsuo správa, no len čo na neho vysypal lavínu kritiky, uvedomil si, ako sa asi musel po celý čas cítiť.

„Nemám ťa pri sebe a neviem, čo sa s tebou deje," Tatsuo si oprel čelo o jeho rameno. Jeho dych ho šteklil po krku. „Celý deň nemyslím na nič iné iba na to, kedy konečne skončím s tým prekliatym natáčaním a budem sa môcť vrátiť za tebou."

Kazuhiko sa odvážil natiahnuť a dotknúť sa jeho vlasov. Boli celé zmáčané od dažďa. Nevideli sa niekoľko týždňov a ich prvé stretnutie vypálilo zle.

„Vraciaš sa k nemu?" opýtal sa ho Tatsuo.

„Ku komu?"

„K Watanabemu."

„Nie."

„Prečo ste boli spolu?"

„Stále sa chce ku mne vrátiť. Nedokáže pochopiť, že mu nechcem odpustiť. No ja sa neviem pohnúť ďalej."

Po rozchode s Ryom v jeho srdci zívala obrovská diera. Dokázal by ju Tatsuo zaplniť?

„Prečo si sa vrátil, Tatsuo? Tá rola je pre teba dôležitá. Nechcem, aby si si vyčítal, že si kvôli mne prišiel o dobrú prácu, alebo si zničil kariéru."

Tatsuo konečne zdvihol hlavu, aby sa na neho mohol pozrieť: „Ešte nikdy som neľutoval nič, čo bolo spojené s tebou."

Kazuhiko pocítil, ako mu zovrelo srdce.

Tatsuo sa nahol k jeho perám. „Kazuhiko, chcem ťa," povedal mu. „Potrebujem ťa. Hneď teraz."

Ich pery sa spojili. Kazuhiko pocítil vo svojich ústach chuť dažďa. Natiahol ruky a objal Tatsua okolo pliec.

Ten ho chytil okolo hrude a zdvihol do vzduchu. Obrátil sa s ním a potom si ho niesol rovno k posteli. Pustil ho a Kazuhiko dopadol do mäkkučkého matraca prikrytého množstvom prikrývok. Takmer sa v nich stratil.

Tatsuo si kľakol na posteľ nad Kazuhika a potom sa k nemu opäť sklonil. Keď ho pobozkal znova, Kazuhiko zažmúril oči a slabo vydýchol. Tatsuo perami postupne schádzal nadol po jeho krku. Rukami vošiel pod jeho tričko, ktoré sa mu premočené lepilo na telo. Kazuhiko sa zachvel, keď pocítil, aké mal Tatsuo horúce dlane.

„Si úplne ľadový," zamrmlal Tatsuo. „Mal by si si dať kúpeľ, inak prechladneš."

Kazuhiko otvoril svoje oči. Boli také bezodné, až mal Tatsuo pocit, že sa v nich utopí.

„Nie som jediný, kto dnes vonku zmokol," povedal mu.

„To má byť pozvanie?" žmurkol na neho Tatsuo.

Kazuhiko očervenel v tvári.

Aký rozkošný! Tatsuo sa uškrnul.

„Čo je?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Nič, nič," odpovedal mu s úsmevom Tatsuo.

Natiahol k nemu ruku a pomohol mu vstať z postele. Potom si ho šikoval rovno do kúpeľne. Kazuhiko zaspätkoval, keď si uvedomil, že Tatsuo ide ďalej za ním, ale on sa nenechal vyrušiť vo svojom pláne. Zatvoril za nimi dvere a potom ho ďalej pobádal ísť dopredu, k veľkému sprchovému kútu.

„Čo robíš?" opýtal sa ho Kazuhiko.

Líca mu ešte stále horeli. Akoby spolu ešte nikdy predtým nespali. Tatsuo pocítil, ako ho to vzrušilo. Došľaka. Po celé tie týždne sa sústredil na natáčanie a večer chodil domov taký unavený, že si ani len neuľavil. A teraz tu mal pred sebou Kazuhika, s mokrým oblečením, ktoré sa mu lepilo na telo a prezrádzalo tak každú jednu krivku jeho tela.

„Kazuhiko," zamrmlal Tatsuo.

Kazuhiko neodpovedal. Veľmi dobre vedel, že keď Tatsuo použije takýto tón, už viac nie je úteku. Oblizol si pery. Tatsuo mu chýbal. Nikdy v živote mu to ale nepovie na hlas. To by sa od hanby prepadol pod zem.

Tatsuo ho znova pobozkal. Potom sa odtiahol, aby mu mohol cez hlavu prevliecť tričko. Onedlho skončili na podlahe v kúpeľni všetky ich veci. Boli mokré a bolo by vhodné strčiť ich do sušičky, ale Tatsuo mal teraz iné priority.

Zvrtol Kazuhika k sebe chrbtom a vošiel s ním za vysokú stenu sprchovacieho kútu. Potočil staromódnymi vodovodnými kohútikmi a druhou dlaňou sa pomaly zakrádal po Kazuhikovych bokoch.

„Čo to robíš, Tatsuo?" obrátil k nemu hlavu Kazuhiko.

Tatsuo mu chytil bradu a prisal sa mu na pery. Už to nebol nežný bozk, tentoraz sa v ňom skrývala naliehavosť. Druhou rukou zliezol dopredu, až kým sa nedotkol Kazuhikovej erekcie. Keď ho oblapil prstami, uvedomil si, že je tvrdý ako skala. Začal po ňom kĺzať rukou, bozkami tlmil Kazuhikove vzdychy. Cítil, ako sa mu chce vytrhnúť, pretože to bolo na neho príliš, no nehodlal byť voči nemu milostivý. Dnes večer nie.

Kazuhiko cítil, ako sa mu podlamujú kolená. Oprel sa rukou o stenu sprchovacieho kúta. Cítil, ako sa Tatsuo o neho oprel. Mohol cítiť každý jeden sval jeho vypracovanej obnaženej hrude. A dole cítil jeho veľkú erekciu. Zatočila sa mu hlava.

Tatsuo ho konečne prestal bozkávať a on odvrátil tvár. Teraz sa oboma rukami opieral o stenu pred sebou, lapajúc po dychu. Sex s Tatsuom bol intenzívny, pocity a vnemy, ktoré sa prelievali jeho telom, s ním vždy silno zamávali. No teraz, po takejto dlhej pauze mal pocit, že exploduje.

Cítil, ako Tatsuo zliezol prstami dole po jeho zadku. Mokrými prstami ho rozťahoval, až kým sa nezačal čoraz viacej kĺzať. Kazuhiko pochyboval o tom, že za to mohla horúca voda v kúpeľni, no vôbec by ho neprekvapilo, keby zistil, že Tatsuo pohotovo zobral zo spálne lubrikačný gél. V love hoteloch boli takéto pomôcky pripravené v každej izbe.

Onedlho pocítil, ako sa na neho tlačí Tatsuov žaluď. Keď do neho vkĺzol z úst mu unikol ston.

„Je všetko v poriadku, Kazuhiko?" opýtal sa ho Tatsuo.

„Áno," vzdychol. „Len... len to bolo už dávno."

Tatsuo počkal, kým si Kazuhiko na neho zvykne a potom sa v ňom začal pomaly hýbať. Kazuhiko pocítil, ako pocit nepohodlia ustúpil a nahradilo ho vzrušenie. Kým do neho Tatsuo vnikal, rukou znova nahmatal jeho erekciu.

Tatsuove pohyby ho privádzali do šialenstva. Hoci bol predtým skrehnutý na kosť, jeho pokožku zohriala teraz horúca voda. A Tatsuo ho zohrieval celého zvnútra. Postupne začal zrýchľovať svoje pohyby a Kazuhiko musel zaťať zuby, aby nebol príliš hlučný.

„Prečo sa ovládaš, Kazuhiko?" opýtal sa ho Tatsuo. „Mám tak rád, keď si sám sebou."

„Došľaka, Tatsuo!" precedil cez stisnuté zuby Kazuhiko. „Čochvíľa budem."

„Aj ja," pošepol mu do ucha Tatsuo.

Kazuhiko vyvrcholil. Z Tatsuovho trhaného pohybu pochopil, že i on. Keď z neho vyšiel von, obaja sa ledva udržali na nohách.

„Naozaj," zamrmlal mu Tatsuo. „Dúfal som, že vydržím dlhšie. To kvôli tomu, že sme sa dlho nemilovali."

Kazuhiko pocítil, ako mu žalúdok urobil salto. Bol si istý, že keby Tatsuo vydržal dlhšie, on by asi explodoval.

„Bez teba sa asi zbláznim," povedal mu Tatsuo.

Horúca voda im stále stekala po tele, krútila sa na dne a mizla v odtoku.

Kazuhiko sa zamračil. Neodpovedal.