Kvapká dole čerň,

zlomila sa halúzka,

zvádza minulosť.

✤✤✤

„Vyzerá to veľmi dobre, ďakujeme, Andou-san."

„Aj ja ďakujem," odpovedal.

Sklonil hlavu a potom otvoril dvere. Vyšiel von zo štúdia a pokračoval prázdnou chodbou. Natáčanie dokumentárneho seriálu k tvorbe hry sa konečne skončilo. Dnes si ho zavolali do štúdia, aby mu ukázali zostrihanú a upravenú verziu z jeho časti. Nielen, že si ho natáčali počas toho ako daboval jednu z postáv do hry, urobili s ním ešte aj rozhovor. Výsledok stál za to a on vedel, že o niekoľko dní môže očakávať krátke videá kolujúce na sociálnych sieťach, s jeho menom medzi označenými užívateľmi. Inoue bola nadšená. Takáto skvelá reklama mu padla rovno do lona bez toho, aby sa musela za tým všetkým naháňať ako jeho agentka.

Kazuhiko zastal pri výťahoch a potom sa zviezol na prízemie. Len čo vyšiel von z budovy, prekvapil ho ďalší ľadový lejak. Zanadával. Dáždnik si nechal v aute na parkovisku jeho agentúry. A sem išiel pešo. Pohľadom zaletel k neďalekej kaviarni, ktorá ho lákala teplým vysvieteným výkladom. Za vysokým pultom priamo pred ním sedelo niekoľko ľudí, no on videl aj niekoľko voľných miest. Nadýchol sa a vybehol von do dažďa. S taškou nad hlavou preletel cez ulicu, až kým neotvoril dvere vedúce do kaviarne.

Nad hlavou mu vyhrávala elektronická melódia, za ktorou ihneď nasledovalo čiperné „Vitajte u nás!" od mladej zamestnankyne v zástere stojacej za pultom. Kazuhiko zavrtel hlavou a kvapôčky z vlasov sa rozleteli na všetky strany. Podišiel pomalým krokom bližšie k tomu dievčaťu a potom si objednal kávu z vyobrazeného menu na tabuli visiacej nad jej hlavou.

O malú chvíľku už s vysokým papierovým pohárom kráčal na jedno z voľných miest za pultom. Usadil sa na vysokú kruhovú stoličku bez operadla a hľadel cez sklenený výklad von do zachmúreného Tokia. Poobede sa musí ešte vrátiť do nahrávacieho štúdia a dokončiť ďalšie repliky, ktoré mu poslala Mei. Zdalo sa, že sa jej konečne podarilo prelomiť blok, ktorý ju počas uplynulých týždňov tak trápil. No práca nebola tým, čo teraz ťažilo jeho myseľ.

Tatsuo sa po ich poslednom telefonáte správal veľmi zvláštne. Hoci mu napísal niekoľko správ, prečítal si ich, no nikdy neodpísal. Večer mu skúsil dokonca aj zavolať, no telefón bol vypnutý.

Kazuhiko sa napil zo svojej kávy. Aj napriek tomu, že ho mal horúci nápoj zahriať, pocítil iba vlnu chladu. Takto sa to vtedy všetko začalo aj s Ryom. Najprv mu prestal odpisovať, potom prestal chodiť domov. A potom zistil, že sa mu neozýval preto, lebo sa v love hoteloch venoval ženám zo šoubiznisu...

Dokedy ho ešte jeho minulosť bude takto ničiť?

Nešlo len o to, že ho Ryo po celý čas podvádzal. Rozišiel sa s ním a tým sa tento problém v podstate vyriešil. No zabudol na to, že predtým, ako sa Ryo stal jeho milenec, bol jeho priateľom. Strávili spolu obrovské množstvo času a neustále sa podporovali. Ich priateľstvo bolo fuč. Tatsuo bol teraz preč a a Kazuhiko si náhle uvedomil, že nebyť Mei, nemal by vo svojom okolí absolútne nikoho, s kým by mohol tráviť svoj voľný čas. Vždy sa považoval za samostatnú jednotku, nenávidel všetky tie dohodnuté hromadné rande, na ktorého ho vždy nahovorili jeho kamoši. A teraz, kým hľadel von do sychravého počasia, uvedomil si, že sa cíti osamelo. Vedel, že nikdy aj keby ho Ryo prosil o odpustenie, nezachráni to ich vzťah. No chýbalo mu ich priateľstvo. Dokázal by prehltnúť všetku tu horkosť na jazyku a zostať jeho priateľom?

Ryo... bol kedysi úplne iný človek. Prečo sa tak zmenil priamo pred jeho očami? Všimol by si to, keby na neho dával väčší pozor? Dokázal by zabrániť katastrofe? Alebo im bol takýto výsledok skrátka súdený od samého začiatku?

Zazdalo sa mu, že studené kvapky dorážajúce do výkladu presakujú cez sklo a dopadajú priamo na neho. Sedel na vysokej barovej stoličke, no už teraz cítil, ako sa hladina čiernej lepkavej vody postupne zakrádala po dlaždiciach kaviarne, až kým mu nezačala nedočkavo oblizovať členky.

Barová stolička po jeho boku sa odsunula a sadol si na ňu ďalší zákazník. Prisunul sa bližšie a Kazuhiko ustrnul na mieste. Vlna lepkavej temnej vody sa teraz prevalila priamo cez jeho kolená a driek. Do nosa mu udrela známa vôňa: zmes korenia, exotického dreva a kože. Zhlboka sa nadýchol a pocítil na jazyku jej horkosť.

Podarilo sa mu otočiť hlavu a pozrieť na svojho suseda.

„Aká náhoda, Kazuhiko."

Jeho hlas nemal ten odporný lišiacky falošný podtón, ktorý počas uplynulých týždňov tak často počul z jeho úst. Naopak, jeho hlas bol čistý a úprimný – naozaj sa tešil, že tu na neho natrafil. Pri tom, ako jeho jazyk vyslovoval každú jednu slabiku jeho mena, mu žalúdok zakaždým urobil salto.

Watanabe Ryo si položil prekrížené ruky na vysoký barový pult a potom si na ne ľahol. S hlavou obrátenou doľava sa teraz zazubil na Kazuhika. Keď sa usmieval úprimne, pôsobil omnoho mladšie a príťažlivejšie.

Kedysi by mu Kazuhiko takýto úsmev opätoval, no teraz, po tom všetkom, čo spolu prežili, pocítil vo svojom vnútri bodnutie. Preto jeho odpoveďou bol iba kamenný nečitateľný výraz tváre. Keď sa rozišli, nikdy viac nepremýšľal nad tým, čo bude ďalej. A potom sa bezhlavo vrhol do vzťahu s Tatsuom. Zatváral pred svojou minulosťou oči. Nebol toto práve dôvod, prečo ho na každom kroku prenasledovala lepkavá hladina ľadovej vody? Podarí sa mu utiecť, alebo sa jej musí postaviť?

„Mám pocit, že ma prenasleduješ," prehovoril Kazuhiko po chvíli a potom sa odvrátil.

Ryo sa zasmial a potom sa zdvihol zo stola. Vyrovnal chrbát a napil sa zo svojej kávy. „Možno nie," prehovoril. „A možno áno."

Kazuhiko podráždene cmukol jazykom.

„Kazuhiko..."

„Prosím ťa, Ryo," odpovedal. Jeho hlas viac neznel ľadovo a podráždene, skôr prosebne. Unavene. „Nechaj ma na pokoji."

„Čo ak nechcem?"

„Urobil si niečo, čo ti nikdy nedokážem odpustiť. A potom si ešte za mnou vtrhol do agentúry a správal si sa ako totálny idiot."

„To v tej agentúre uznávam, neuvažoval som jasne," priznal Ryo. „Ale všetky tie incidenty predtým som ti už vysvetlil."

„A to je ten problém, Ryo," pozrel na neho Kazuhiko. „Ani po tomto všetkom nedokážeš pochopiť, že si urobil ďalšiu chybu. Zabudnime ale na to, zrejme sa v tom nikdy nezhodneme. No nepáči sa mi ani to, čo si vyviedol Nakashime."

Ryo prižmúril oči. „Prečo ťa trápi práve Nakashima?"

Kazuhiko pocítil, ako v ňom buble zlosť. Nie kvôli tomu, že ho Ryo kedysi podvádzal. Pri spomienkach na jeho neveru pocítil tupú pulzujúcu bolesť. Ale každým dňom bola čoraz slabšia. Bavili sa o tom už miliónkrát, myslel na to každú jednu noc, keď zaspával sám, iba s Chiyo schúlenou po jeho boku. No pri spomienke na Nakashimu stojacu na okraji strechy hotela, so slzami v očiach, pocítil silnú ľútosť, pocit nespravodlivosti. To úbohé dievča nemalo ani poňatia, čoho sa stalo svedkom.

„Vôbec si sa nedíval na to, čo si svojim konaním spôsobil?"

Ryo zastal. Kazuhikov ľadový tón ho zamrazil v kostiach. Bol zvyknutý na to, že sa k nemu od ich rozchodu správal chladne, ale teraz z jeho hlasu sálala nenávisť.

„Zachytil som, že skončila s herectvom," odpovedal Ryo.

Ľahkosť jeho tónu Kazuhika ešte viac rozzúrila. Prázdny papierový pohár od kávy zovrel v ruke, až kým z neho nezostala deformovaná gulička.

„Pokúsila sa zabiť," povedal mu Kazuhiko. „A to všetko len kvôli tebe. Nechcem mať vo svojej blízkosti človeka, ktorý ma rukách krv."

„O čom to hovoríš," oponoval mu Ryo. „Počul som o tom, že dostala niekoľko nepríjemných komentárov a kvôli tomu sa rozhodla ukončiť svoju kariéru. Ale také komentáre dostáva každá jedna celebrita. Je to súčasťou našej práce. Nepočul som nič o tom, že by sa pokúsila spáchať samovraždu."

„Do médií sa to nedostalo. Média iba vedia, že k nej bola privolaná záchranná služba, pretože si vykĺbila rameno," povedal mu Kazuhiko. „Vykĺbili sme jej ho, keď sme sa ju snažili vytiahnuť naspäť na strechu."

Ryo na neho šokovane pozeral s pootvorenými ústami. Kazuhiko sledoval, ako sa mu naprieč tvárou prehnala vlna nefalšovanej hrôzy. Ryo bol vždy príťažlivý muž a to ho predurčovalo na hviezdu romantických televíznych seriálov. Prorokoval mu to. Každý, kto ho stretol, to musel vidieť. Ryo bol predurčený stať sa hviezdou. A aj napriek tomu sa mu nikdy nedarilo, až kým sa neprebojoval do rolí cez posteľ.

„Stálo ti to za to, Ryo?" opýtal sa ho Kazuhiko.

Napokon sa mu podarilo uspieť. No vyzeralo to tak, že vrchol slávy mal už za sebou a všetky pohľady teraz boli upreté na Tatsua. To bol najnovší miláčik publika. Herci boli ako výrobky v obchode. Boli populárnymi, kým to boli čerstvé novinky. No časom svojich divákov omrzeli. Agentúry totiž ako na bežiacom páse produkovali stále nové a nové hviezdy.

„Spával si s tými ženami, aby si sa dostal do filmov a seriálov. Podarilo sa. Teraz máš už svoju kariéru rozbehnutú, tak prečo sa stále znižuješ k takýmto praktikám? Tvoja kariéra skôr či neskôr skončí. Budeš sa jej aj naďalej držať zubami nechtami a drviť ostatných naokolo? Tak ako si to urobil mne a Nakashime?"

„Kazuhiko... ja... Nevedel som o tom, prisahám."

„Čo na tom záleží?" povedal mu Kazuhiko. „Stavím sa, že aj keby si niečo také tušil, urobil by si to znova."

„To nie je pravda."

„Samozrejme, že je," nenechal sa odbiť Kazuhiko. Vstal zo stoličky a hľadel na neho. Voda, ktorá mu teraz oblizovala pás, za zachvela okolo tela a stiahla. „Spával si s tými ženami, aj keď si vedel, čo to robí so mnou."

Kazuhikov hlas bol teraz sotva počuteľný šepot. Poľahky zanikol vo vrave ostatných zákazníkov kaviarne.

Ryo zoskočil zo stoličky a teraz stál oproti Kazuhikovi tvárou v tvár. Aj on bol od neho vyšší, hoci Kazuhiko nikdy nepatril medzi trpaslíkov. Natiahol sa a chytil ho za prsty, nespúšťal ho zo svojich očí. „Zmením sa, Kazuhiko, prisahám," povedal mu.

„Nevrátim sa k tebe," povedal mu Kazuhiko. „A mrzí ma, že nedokážeme zostať aspoň priateľmi, ale nedokážem to."

„Potrebuješ len čas."

„Nepotrebujem čas, Ryo," povedal mu Kazuhiko. „Zmenil si sa a už viac nie si tým človekom, ktorého som mal rád."

Kazuhiko si vymanil ruku z jeho prstov. Ešte stále ho pálila z jeho dotykov. Ryo mu chýbal. Ale byť s takýmto človekom nemalo budúcnosť. Odstúpil od neho a odvrátil sa. Upútal ho šum žien sediacich za vysokým stolom. Pozrel sa, ktorým smerom sa dívali. Hľadeli sa na muža stojaceho pred výkladom kaviarne. Bol vysoký a dobre stavaný, jeho čierne vlasy boli odfarbené na hnedo. V hustom lejaku teraz vyzeral ako zmoknutý pes.

Tatsuo?