Kazuhiko sa konečne dokázal pohnúť. Zvrtol sa a utekal naprieč úzkou chodbou opreteky so zamestnancami hotela. Rozhodol sa preto pre studenú vodu z umývadla, ktorou si aspoň dočasne schladí krk. Očami vyhľadal prvé záchody a vtrhol dnu. Vrazil do akéhosi cudzieho muža, no to bolo teraz jedno. Líca mu horeli, súrne potreboval studený vzduch, no vedel, že tou chodbou viac neprejde.

„Andou-san?"

Kazuhiko zdvihol hlavu. Muž, do ktorého vrazil na toaletách, nebol nik iný, ako sám Adonis. Ďalší muž, ktorému sa chcel Kazuhiko vyhnúť.

„Ste v poriadku?" spýtal sa ho Kondo so starosťou v hlase.

Kazuhiko ho chytil za lakte a odstrčil. Tackavým krokom prešiel k umývadlu a pustil si na ruky prúd studenej vody. Dlane si neprestajne umýval v umývadle, akoby to bol on, kto sa v chodbe dotýkal Watanabeho a nie mladá herečka. V hlave počul jeho smiech.

„Aj keby, nič sa nestane, o to sa postarám."

„Andou-san? Ste v poriadku?"

Kazuhiko potlačil nutkanie naďalej si umývať ruky, čo mal teraz vďaka vode sťa ľad a zdvihol hlavu ku Kondovi. Neexistovali slová, ktorými by mohol jednoducho a stručne vysvetliť, čo sa práve stalo. Bez toho, aby sa mu zdôveril s vecami, čo chcel pochovať vo svojom vnútri.

„Necítite sa dobre?" pokračoval Kondo-san v ustavičnom vypytovaní.

Kazuhiko nereagoval. Nehľadel sa na Tatsua, ale za neho na dvere. Mláčka čiernej studenej vody začala pomaly presakovať ponad prah toaliet. Potreboval odtiaľto zmiznúť skôr, než sa voda dostane k jeho nohám. Kazuhiko zastavil vodu, čo doteraz hlučne dopadala do umývadla. Bez slova prešiel popri Kondovi, dokonca do neho vrazil plecom. Strčil do dverí toaliet po druhý raz a chcel utiecť opačným smerom. Kondo sa natiahol a schmatol ho za zápästie. Jeho dlaň bola v porovnaní s Kazuhikovými rukami horúca a suchá.

„Ak chcete, môžeme ísť nahor. Mám tam dnes zarezervovanú izbu, keďže môj manažér má dneska voľno a ja tu budem pravdepodobne až do rána. Môžete si tam oddýchnuť."

Kazuhiko pozrel na podlahu. Okraj kaluže vody sa nebezpečne približoval. Zdvihol hlavu ku Kondovi a prikývol. Kondo mu pustil ruku a odšikoval ho po chodbe opačným smerom. Pobrali sa k výťahom a nastúpili dovnútra. Kazuhiko sa oprel chrbtom o studenú stenu výťahu a sledoval, ako sa dvere zatvorili tesne pred tým, než na ne dopadla prívalová vlna.

Obraz, ktorý sa mu naskytol v chodbe, sa teraz miešal v jeho mysli s obrazmi, ktoré zažíval. Mozog prepol jeho telo na autopilota. Po cinknutí výťahu automaticky vystúpil von a nasledoval Tatsua. Kolená sa mu triasli, srdce mu búšilo v hlave. Kondo pípol hotelovou kartou pri dverách a vpustil ho dovnútra.

Kazuhiko vošiel do izby a potom si sadol na ustlanú posteľ. Kondo zabuchol dvere a prešiel k malej chladničke. Vytiahol odtiaľ sklenenú fľašu minerálky a otvoril ju. Strčil ju Kazuhikovi do rúk a s prekríženými rukami sa oprel o drevený stôl pri posteliach.

„Andou-san," oslovil ho. „Je všetko v poriadku?"

Kazuhiko nereagoval.

„ANDOU-SAN!"

Kazuhikom trhlo a zdvihol k nemu pohľad. Oči, ktoré počas večera všetkých prebodávali ľadovým chladom teraz vyzerali ako oči vystrašeného zvieraťa. Tatsuo nevedel, čo si má o tom všetkom myslieť. Sledoval hladinu minerálky v sklenenej fľaši, ktorú Kazuhiko ešte stále meravo držal v ruke. Hladina sa nebezpečne triasla.

„Čo sa stalo?" spýtal sa ho.

Kazuhiko neodpovedal. Sklenená fľaša minerálky sa mu vyšmykla z rúk a padla na koberec. Kondo priskočil, aby ju mohol zdvihnúť. Kazuhiko vystrelil z postele ako šíp a niekoľkými skokmi vbehol do kúpeľne. Kým Kondo položil minerálku na stôl a papierovými vreckovkami sa snažil vysať vyliatu minerálku z koberca, počul, ako Kazuhiko za dverami kúpeľne zvracia.

Po niekoľkých ďalších presiaknutých papierových obrúskoch to Tatsuo vzdal a narovnal chrbát. Hodil servítky do koša a potom pomalým krokom podišiel k dverám kúpeľne.

„Andou-san, ste v poriadku?"

Nedočkal sa žiadnej odpovede.

„Andou-san, teraz pomaly otvorím dvere, dobre?"

Nepočul žiaden súhlas, ale ani námietky. Chytil kľučku dverí a otvoril ich. Kazuhiko stál uprostred kúpeľne, oboma rukami sa opieral o široké biele umývadlo. Vyzeral hrozne. Čierne krátke vlasy viac nemal uhladené, ale strapaté, odstávali mu všetkými smermi. Na jeho bledej pokožke teraz vystúpili fialové kruhy pod očami, okolo úst zazrel jemné vrásky, ktoré sa postupne vyrovnávali. Oči mal červené a po lícach mu stekali slzy.

Kazuhiko sa pozrel na seba do zrkadla a v odraze zazrel Tatsuov prekvapený výraz. Oči, ktoré dovtedy zmätene behali po miestnosti, zaostrili. Tvár mu vyrovnala kamenná maska. Rukávom košele si utrel oči a obrátil sa Tatsuovi tvárou, akoby ho neprichytil pri plači.

„Môžem si vziať tú kefku?" opýtal sa Kazuhiko.

„Nech sa páči," prikývol Tatsuo.

Kazuhiko siahol na sklenenú poličku nad umývadlom a z papierového obalu vytiahol bambusovú zubnú kefku. Reklamná vzorka zubnej pasty stojaca na poličke mu takisto dobre poslúžila. Tatsuo sa oprel o zárubňu a sledoval, ako sa Andou Kazuhiko postupne opäť zmenil z vystrašeného chlapca na chladného a odmeraného muža, o ktorom počas dnešného večierka tak veľa počul. Keď vypľul penu zo zubnej pasty do umývadla a opláchol si tvár, otočil sa k nemu v tom istom stave, v akom ho videl počas celého večera. Hoci mal ešte stále viditeľné kruhy pod očami, na jeho tvári nebola ani stopa toho, čo sa s ním dialo len pred niekoľkými minútami.

Iste, udržiaval si od neho odstup. Ani len nádherná Kawano Mei ho nedokázala obmäkčiť. Hoci po dnešnom rozhovore s ňou vedel, že na to nešla práve tým najvhodnejším spôsobom. A okrem toho počul o ňom i iné veci. Nebyť ostatných zamestnancov agentúry, nikdy by sa ich nedozvedel. Aj ďalšie dámy z agentúry sa ho pokúšali okúzliť. A on sa k nim všetkým správal rovnako chladne. A to až natoľko, že medzi ženami začala kolovať informácia o tom, že Andou preferuje skôr mužov, než ženy. Tatsuo netušil, čo je na tom pravdy, no keď dnes večer videl Kawano Mei, bol schopný tomu všetkému uveriť. A potom, omnoho neskoršie, keď bola väčšina hostí už bez zábran vďaka alkoholu, sa dopočul o tom, kto je Watanabe Ryo...

„Ospravedlňujem sa, že ste ma museli vidieť v takomto stave, Kondo-san," prehovoril Kazuhiko svojim typickým chladným tónom. „Nejako som dnes neodhadol množstvo vypitého alkoholu."

Tatsuo si prekrížil ruky na hrudi: „Dnes v noci ste nevypili ani kvapku alkoholu, Andou-san."

Kazuhiko zmeravel.

„Pochopím, ak sa so mnou nebudete chcieť podeliť o to, čo sa stalo," povedal mu Tatsuo, „ale potrebujem vedieť aspoň to, či ste v poriadku."