Kazuhiko pocítil, ako v jeho vnútri narastala panika.

„Ešte vás neoslovili?" začudovala sa Inoue. „Pôjdete na čítanie scenára," začala mu vysvetľovať. „Prepožičali ste hlas hlavnému hrdinovi. Kawano-sensei si vyžiadala, aby ste na všetko dozerali a bude s vami konzultovať charakter hlavnej postavy. Tatsuo-chan si vás vypočuje a pokúsi sa napodobniť váš charakter. Doteraz hrával skôr srdečné postavy vďaka svojej povahe, no táto úloha bude pre neho výzva. Samozrejme, odporúča sa, aby si i zahral Šarlátové slzy, aby sa lepšie zoznámil s príbehom, no bude lepšie, keď mu predvediete svoju postavu z hry naživo."

Kazuhiko si pretrel oči. Takže za to všetko mohla Kawano Mei? Myslel si, že sa mu už podarilo nadobro sa jej zbaviť.

„Pošlem vám stretnutie do kalendára," povedala Inoue. „Ak by ste mali akékoľvek otázky, zavolajte mi. A bude dobré, keď na pľaci troška pobudnete a nadviažete nové obchodné vzťahy. Určite chápete ako to myslím. Berte si príklad z Tatsua, ten je hneď s každým kamarát."

Kazuhiko ho spražil ľadovým pohľadom a Kondo-san rozpačito zdvihol na obranu svoje ruky.

„Budem nad tým uvažovať," odpovedal Kazuhiko ľadovým hlasom.

Vedel, že Kondo za nič nemohol, no aj tak nemohol viac skrotiť svoju mrzutú náladu. Nielen, že sa okolo neho bude motať Mei, teraz sa k tomu pridá i Kondo-san so svojou záplavou slniečkovskej energie.

„Zdá sa, že odovzdávanie cien je na konci," Kazuhiko sa s vyrovnanou tvárou obrátil dopredu. „Najvyšší čas, aby som sa pobral domov."

Inoue-san sa natiahla a schmatla ho za ruku. „Nikam nejdete," povedala mu. „Večierok ani zďaleka neskončil, teraz nasleduje afterpárty."

Matsuda-san sa nepohodlne zahniezdil na stoličke a potom si povolil kravatu, Kondo-san po nich na striedačku strieľal pohľadom. Uvoľnená atmosféra za stolom sa vyparila a nahradilo ju napätie.

Živá kapela na pódiu znova začala hrať. Ľudia sediaci za okrúhlymi stolíkmi sa konečne zdvihli zo svojich miest a prešli do ďalšej časti sály, kde bola už nachystaná večera. Ďalší sa presunuli dopredu k pódiu, iní sa zvítali s ďalšími hosťami. Ruch vôkol nich akoby sa ich však netýkal. Inoue ešte stále zabárala svoje výrazne nalakované červené nechty do Kazuhikovho predlaktia.

Matsuda-san si odkašľal a prehovoril ako prvý: „Každopádne, ja už budem musieť ísť, takže prajem pekný večer." Vstal zo stoličky a potom sa posledný raz otočil k svojim spoločníkom dnešného večera. „Kondo-san, ešte raz gratulujem k vašim cenám a pozdravte odo mňa vášho manažéra."

„Vykonám," usmial sa na neho Kondo.

„Dobrú noc, Inoue-san, Andou-san."

Matsuda von zo sály takmer utekal.

„Aj ja by som sa mal pobrať," povedal Kazuhiko. „Čaká ma ešte kopec práce."

„Žiadna práca váš nečaká, prestaňte sa vyhovárať," zavrčala na neho Inoue-san.

Kazuhikov pohár trpezlivosti pretiekol: „Ako to môžete vedieť?"

„Môžem to vedieť, pretože som vaša agentka a mám preto informácie o tom, na čom práve pracujete. A ako vaša priama nadriadená a navyše i staršia osoba vám môžem prikázať, čo máte a nemáte robiť, keď sa to týka práce. A vy sa práve chystáte kultúrne zavraždiť zvyšok svojej kariéry."

„Nechystám," odvetil ľadovým hlasom. „No s hercami mám toho spoločné iba málo. A viac ani nechcem. Kawano-sensei ma už oslovila s tým, že popri scenári pracuje aj na ďalšom projekte a očakáva, že opäť prepožičiam hlas jednej z postáv. Mali by ste byť preto spokojná."

„Už nikdy nebudete mať príležitosť na to, aby ste sa zoznámili s niekým z tejto brandže. Mali by ste sa dostať do povedomia čo najviac ľudí. Mohla som sem zavolať kohokoľvek z našej agentúry a zvolila som si práve vás."

„Nie som si istý, či sa ešte vyplatí toľko do mňa investovať," odvetil jej, „mojich päť minút slávy už takmer uplynulo."

„O tom rozhodujem ja," zadrapila mu ešte silnejšie prsty do ruky a potom uvoľnila zovretie. „Budem vás počas večera sledovať, Andou-san. Ak sa vyparíte, očakávajte, že vám zruším odmeny."

Kazuhiko na ňu hľadel. Definitívne si s ňou nikdy nebude rozumieť. Očakával ďalšiu hádku, či krik, no Inoue-san sa náhle zdvihla zo stoličky. Doliala si sama za pohár šampanského, z fľaše chladiacej sa vo vedre s ľadom stojacim na ich stole, a potom so širokým úsmevom vyštartovala k celebritám a známym hosťom z filmového odvetvia. Kazuhiko sa za ňou neveriacky díval. Vedel, že on bude mať vďaka nej mizernú náladu minimálne do rána.

Kondo-san si odkašľal. Kazuhikom trhlo, až teraz si uvedomil, že Kondo Tatsuo po celý ten čas sedel za stolom a počul celý ich rozhovor. Vystrašene na neho pozrel, do líc sa mu vkradla horúčava.

„Ešte nikdy som nevidel nikoho, kto by sa odvážil Inoue-san takto oponovať," prehovoril Kondo. „Zdalo sa, že prehrávala bitku, preto musela vytiahnuť svoj vek ako argument."

„Japonská spoločnosť a ich láska k hierarchii," odvetil mu Kazuhiko kyslo. „Z duše nenávidí, keď niekto spomenie jej vek a správa sa k nej nadradene len zato, že je žena. A teraz sa rozhodla urobiť to isté len preto, že som od nej mladší a jej zamestnanec."

„Hovorím, zobrali ste jej víchor z plachiet," zasmial sa Kondo-san.

„Vy sa nejdete zabávať?" ukázal Kazuhiko prstom na hlúčik okolo stojacich ľudí. Zdalo sa, že väčšina z nich čakala na to, aby mohla hviezdu dnešného večera osloviť.

„Mal by som," zasmial sa a vstal. Jeho dve ocenenia zostali na stole. „Skôr, ako ma to Inoue-san donúti urobiť."

Kazuhiko sledoval, ako Adonis zmizol v dave obdivovateliek a potom takisto vstal. Vedel, že Inoue to myslela so svojimi vyhrážkami vážne, takže musel vymyslieť spôsob, ako sa tu niekoľko hodín zabaviť a nezblázniť sa. V dave zazrel vyčnievať Kawano Mei. Prikrčil sa a schoval za ďalšiu skupinku ľudí stojacich neďaleko. Jednu zábavku si už našiel - vyhýbať sa jej až do konca večera...

No nech sa akokoľvek snažil, sála bola pre neho skrátka príliš plná. Najprv sedel za stolom a zmizol kedykoľvek sa jeho pohľad stretol s Mei. Istým spôsobom to bolo smiešne. To ona mala byť tá, čo sa mu bude teraz vyhýbať a do smrti sa s ním nerozprávať, no ona ho neustále vyhľadávala.

„Kto je tá žena, čo sa teraz rozpráva s Kondom?"

„Je to nejaká herečka?"

„Nie, to by sme ju určite poznali. S takou výškou to je zrejme nejaká modelka."

„Na modelku je pristará, nemyslíš?"

Kazuhiko nemusel zdvihnúť pohľad od svojho prázdneho pohára vody, aby vedel, že sa zhovárajú o Kawano.

„Škrie ma, že to hovorím, ale po boku Konda vyzerá celkom dobre."

„Hodia sa k sebe. Vždy, keď vidím vonku na ulici nejaké vysoké dievča s vysokým chlapcom, vyzerajú ako vystrihnutí z magazínu."

Kazuhiko pokrútil hlavou. Chcú ju ohovárať, alebo ju chváliť? Mali by si vybrať. Už asi po stýkrát vstal a urobil nezmyselný okruh naprieč celou sálou. Na malý moment sa pristavil pri stoloch s jedlom, no nemal na nič chuť. Asi pred pätnástimi minútami zazrel v dave Inoue, ktorá mu venovala výhražný úsmev. Videla ho tu a to stačí. Dúfal, že to bol znak toho, aby sa mohol nenápadne stratiť skôr, než sa stretne s niekým, koho nechce vidieť.

Napadlo mu odísť zadnou chodbou, kde sa bol predtým nadýchať čerstvého vzduchu. Vyšiel preto von cez otvorené dvere a pomalým krokom pokračoval po úzkej chodbe, ktorá bola zrejme určená pre obsluhu. Aj teraz tadiaľto prefrngla mladá žena s malým kovovým vozíkom na kolieskach, na ktorom sa týčili vežičky zo špinavého riadu. Zdalo sa, že hostia konečne vyhladli.

Kazuhiko pokračoval ďalej za dámou s vozíkom. Potreboval chvíľku pre seba, no na chodbe, kde počas odovzdávania cien našiel troška pokoja, bolo teraz príliš rušno. Všade sa to hemžilo zamestnancami hotela, ktorí aj napriek pokročilej večernej hodine čulo vykonávali svoju prácu. Hostia z odovzdávania cien migrovali medzi sálou a najbližšími toaletami na poschodí.

Kazuhiko teda pokračoval ďalej po chodbe. Zdvihol hlavu, či nezazrie zelenú vysvietenú ceduľku s únikovým východom, no uvidel ju až vzadu. Pobral sa preto von. Netušil, z ktorej strany hotela vyjde, ale potreboval iba trocha nočného vzduchu. Zamieril, kam mu ukazovala šípka a zostal prekvapene stáť na mieste.

V šere úzkej chodby zazrel osobu, ktorej sa chcel počas celého dnešného večera vyhnúť. No nebola to Kawano Mei. Uprostred úzkej chodby stál Watanabe Ryo a v jeho veľmi tesnej blízkosti bola tá mladá herečka, čo s ním spolu moderovala odovzdávanie cien. Chrbtom sa opierala o stenu, kým ju bozkával a jednu nohu mala prevesenú cez jeho bok. Vďaka rozparku na sukni šiat sa tak mohla zavesiť. Kazuhiko bezmocne sledoval, ako Ryo vášnivo bozkával jej pery a krk. Potom zišiel nadol a rukami natiahol výstrih na jej šatách. Stiahol jej nadol i podprsenku bez ramienok, čo mala pod šatami.

Kazuhiko preglgol, líca sa mu teraz rozhoreli, akoby bol iba malé dievča, čo po prvý raz vidí niečo také. Pravda však bola úplne inde. Toto ani zďaleka nebolo po prvý raz.

Kazuhiko urobil rozpačitý krok vzad. Čo boli tí dvaja sami sebou opojení natoľko, až si neuvedomovali, že ich môže ktokoľvek zazrieť? Mohol tadiaľto prejsť hocikto z hostí, či niekto zo zamestnancov. Navyše, v rohu chodby Kazuhiko zazrel diskrétne červené svetielko z bezpečnostnej kamery. Ak ich tu ktokoľvek zazrie, bude z toho hotový škandál.

„Ryo, môže nás tu ktokoľvek vidieť," zapriadlo dievča.

„Aj keby, nič sa nestane, o to sa postarám," zasmial sa.

Znova sa na ňu vrhol a chodbou sa ozvali jej stony.

Kazuhiko s rozstrasenými kolenami cúvol. Slová, ktoré sa po celý čas snažil dostať von z mysle, sa mu teraz neustále ozývali v hlave.

„Ako to vôbec s nimi môžeš robiť?"

„Vieš, že to s nimi môžem robiť len preto, lebo pri tom nič necítim..."