Ako darček odo mňa k tohtoročným Vianociam som sa rozhodla publikovať novú časť tohto príbehu navyše okrem tej, čo vyjde túto nedeľu. Prajem príjemné čítanie, šťastné a veselé Vianoce a všetko dobré na rok 2022!

Miestnosť, do ktorej Matsuda vstúpil, bola obrovská. I tu bol na zemi koberec, hoci jeho vzor bol omnoho výraznejší, než neutrálne hnedý koberec na recepcii. Zo stropu viseli z kovovej konštrukcie okrúhle malé reflektory, ktorým robili spoločnosť reproduktory. Všetky steny i stropy boli dekorované geometrickými tvarmi. Po stenách sa tiahli vysoké úzke trojuholníky obtiahnuté zlatými okrajmi, na strope zase pravidelné trojuholníčky dotvárali kosoštvorce, v ktorých boli vložené svetlá a celé nebo tak vyzeralo ako 3D šachovnica.

Matsuda konečne prestal obdivovať hotel a namiesto toho očami prechádzal po nespočetnom množstve okrúhlych stolov s dlhým bielym obrusom. Za väčšinou z nich už sedeli hostia, ktorí sa spolu zhovárali, alebo sa zabávali s dekoráciami a prestieraním na stole. Matsuda vedel, v ktorej časti mali sedieť zamestnanci ich agentúry a pobral sa preto tým smerom. Už z diaľky zazrel Inoue-san, ktorá mala na sebe akési extravagantné šaty. Po jej ľavom boku sedel Kondo-san. Čierny oblek so svetlou košeľou a nagélované vlasy z neho robili omnoho staršieho muža. Až príliš odlišného od imidžu zlatého chlapca, ktorého doteraz stvárňoval v televíznych romantických seriáloch. Andou-san sedel vedľa nich, po pravej ruke Inoue-san. Podľa jeho ohnutého chrbta Matsuda vedel, že so zasadacím poriadkom nie je vôbec spokojný.

Matsuda sa zasmial a potom sa pobral k stolu. Nemohol povedať, že by rád spolupracoval s Inoue-san, ale vďaka Kondo-sanovi nebude ťažké sedieť s ňou za jedným stolom. Kondo-san bol známy tým, že dokázal zabaviť kohokoľvek a premeniť i obyčajné nudné posedenia na čosi príjemné.

„Dobrý večer, vospolok," pozdravil sa im Matsuda a odtiahol si stoličku.

„Matsuda-chan!" ozvala sa ihneď Inoue, kým sa usádzal za stôl.

Kazuhiko prskol do pohára studenej vody, z ktorej práve pil, keď začul, ako ho oslovila. Áno, Inoue-san veľmi rada pridávala „-chan" k menám mužov, hoci nikdy nechápal, ako k tomuto zvyku prišla. Pár stáži v zahraničí ju nemohlo natoľko poznačiť, robila to tak naschvál.

„Nevolajte ma Matsuda-chan, prepána," odvetil. „Nie som dvanásťročné dievča."

„Tatsuo-chan sa nikdy nesťažoval, však?" usmiala sa na neho.

Kondo Tatsuo jej opätoval úsmev.

„Kondo-san má o dvadsať rokov menej, než vy, ja som už starý chlap," zamrmlal Matsuda skôr pre seba.

Inoue-san sa natiahla ponad stôl a vrazila mu do ramena. „Je starší odo mňa iba o päťnásť rokov, nie o dvadsať!"

„Nuž, Andou-san vás dvoch bude musieť rozsúdiť," zasmial sa Kondo. „Ako volá vás?" opýtal sa ho.

Andou položil pohár s vodou naspäť na stôl a zdvihol k nemu svoje čierne oči: „Normálne, Andou-san."

Matsuda zazrel na Inoue, ale tá sa tvárila, že ho nevidí. Takže „-chan" používala iba pri tých mužoch, pri ktorých si myslela, že si to môže dovoliť. Hoci i on patril do tejto kategórie „neškodných" chlapov, aj tak bol rád, že Andou ešte stále nestratil svoju autoritu. Jeho chladná povaha bola povestná. Aj Inoue-san sa ho zrejme bála.

„Mimochodom, Andou-san," spomenul si Matsuda na osobu, ktorej sa len pred malou chvíľkou zbavil. „Stretol som v hale Kawano-sensei. Hľadala vás."

Andou, ktorý si zvyčajne dával pozor na to, aby zachoval kamenný výraz tváre, sa teraz zatváril, akoby mu do vody v pohári vyžmýkali celý citrón. Všetci na neho obrátili svoju pozornosť.

„Áno, videl som ju," odvetil. „No netuším, prečo by ma mala hľadať."

„Nie je to vaša priateľka?" začudoval sa Matsuda. „Vyzeralo to, že máte veľmi dobrý vzťah."

Andou sa zvyčajne správal k Matsudovi vľúdne, no teraz ho prebodol pohľadom. Hnevalo ho, že vytiahol práve túto tému. A hlavne teraz, keď okrem nich dvoch za okrúhlym stolom sedel aj Kondo-san a Inoue-san. Tej v očiach teraz horeli ohníčky. Zmocnilo sa ho neblahé tušenie.

„Boli sme spolu na kabuki a potom na večeri, nič viac," mávol rukou Andou.

„Ah, Andou-san," Inoue si podoprela bradu a potom slabo vzdychla, „ste presne taký odmeraný, ako sa to o vás hovorí. Prečo by ste jej nedali šancu?"

„Predpokladám, že ste to boli vy, kto jej dal informáciu o mojej účasti na dnešnom odovzdávaní cien. A bol by som nesmierne rád, keby ste to viac nerobili."

Matsuda skamenel na stoličke. Andou-san stále používal normálny tón a svoje želanie vyslovil slušne, no aj tak mal pocit, akoby sa hotelovou sálou prehnal ľadový víchor. Matsuda očami skontroloval Inoue-san, ale tá sa tvárila, akoby sa jej poznámka vonkoncom nedotkla.

„Ale Andou-san," pokračovala ďalej vo svojom nátlaku. „Kawano-sensei je veľmi krásna a úspešná žena. Možno sa jej väčšina chlapov bojí kvôli jej výške, no myslela som si, že práve vy sa nenecháte zastrašiť."

Andou Kazuhiko si vzdychol. Znova siahol po pohári a napil sa vody. Keď prešiel pohľadom po jeho prísediacich za stolom, nebol si istý, kde sa má skôr pozerať. Matsuda sa snažil zo slušnosti predstierať nezáujem, no bolo jasné, že je na jeho názor skutočne zvedavý. Kondo-san, ktorého sa konverzácia vonkoncom netýkala, sedel ležérne na stoličke, chrbát mal opretý a pobavene ho sledoval. Pravdepodobne si vychutnával to, že Inoue tentoraz griluje jeho a on má od nej pokoj. Jeho dve karamelky s pobavením iskrili. Kazuhiko obrátil tvár k Inoue. Stále trpezlivo čakala na jeho odpoveď.

„Nemám z Kawano-sensei strach," rozhodol sa začať tým, že rozptýli nesprávne domnienky, „len skrátka nie je ten typ, ktorej prítomnosť by som si vedel vychutnať."

„Nie je váš typ?" zamrmlala Inoue-san. „Je taká krásna. Mohla by robiť modeling."

„Nehovorím o jej výzore," prerušil ju Kazuhiko, „hovorím o jej povahe a záujmoch. A mimochodom, na modeling je už príliš stará."

„Mali by ste sa oženiť, Andou-san."

„Nechajte toto rýpanie na moju matku, prosím, Inoue-san."

Ich výmenu názorov prerušil Kondov smiech. Smial sa tak nahlas, až zakláňal hlavu a dokonca sa chytil za brucho, ako keby bol nejaká kreslená postavička z rozprávky. Kazuhiko nevedel prečo, no bledé líca mu asi po prvý raz sčerveneli.

„Naozaj pôsobíte ako jeho matka, Inoue-san. A to asi nechcete."

„Máš pravdu, Tatsuo-chan, taká stará zase nie som."

Kazuhiko si zahryzol do jazyka, aby nepovedal niečo nevhodné na jej adresu.

„Škoda," prehovorila Inoue. „Mohli ste byť celkom pekný pár. Pri vašej výške by tá jej nevadila."

„Hoci neviem prečo, no ak hľadáte pre ňu vysokého princa na bielom koni, medzi nami sedí ešte ďalší adept, ktorý má adekvátnu výšku."

Inoue sa pozrela na svojho obľúbeného Tatsua. Hoci Kazuhiko bol možno nadpriemerne vysoký, Kondo Tatsuo ho prerástol prinajlepšom o ďalších 15 centimetrov. Taký obor nebude po boku Kawano Mei vyzerať komicky aj keby si obula extrémne vysoké topánky. A to bola ďalšia z jej záľub, ktorým Kazuhiko nerozumel. Načo na sebe mať niečo, čím človek ešte viac na seba upúta pozornosť? Kazuhiko nerád vytŕčal z davu a aj vďaka tomu mal rád svoju prácu seiyuu. Prepožičiaval iba svoj hlas, no nebyť pár fotiek a rozhovorov v magazínoch, ľudia by ho na ulici nikdy neboli spoznali. Netušili by, že Kami no koe kráča dennodenne medzi nimi.

Inoue sa zasmiala: „Tatsuo-chan je predsa môj!"

Matsuda sa nadýchol. Neskoro mu došlo, že Inoue iba žartovala. Teraz bola znova zavesená v Kondovom ramene a vyškierala sa na neho, ako keby doma nemala vlastného manžela a dve deti. „Takže žiadne priateľky, Tatsuo-chan, rozumel si? Musíš sa správať slušne, aby si si nepokazil reputáciu. Hlavne teraz, keď máme pred sebou televíznu drámu, kde budeš hlavnou hviezdou."

„Samozrejme, Inoue-san," odvetil Kondo Tatsuo.

Očami sa díval na Kazuhika. Ten z jeho stmavnutého karamelu rozoznal, že Kondo nemá záujem dodržiavať pravidlá svojej agentky.