Kazuhikov mobil zazvonil. Len čo zazrel meno na displeji, stíchol. Položil šálku nedopitého čaju na kuchynský pult a vzal do ruky telefón. Prijal hovor a potom pomalým krokom vyšiel von z obývačky, až kým nevstúpil do prázdnej spálne.

„Kazuhiko-san!"

„Tatsuo," prehovoril Kazuhiko pokojne. „Ako ide natáčanie?" opýtal sa. „Počul som, že dnešné počasie sa nevydarilo ani na Okinawe."

Kazuhiko nikdy nebol na nezáväzné konverzácie, no s Tatsuom nemal problém rozprávať sa aj hodinu. Ich telefonáty ale tieto týždne bývali krátke a rýchle. Vedel, že Tatsuo je po celodennom natáčaní unavený a tak ho viac nechcel zabávať svojimi nezaujímavými rečami a odopierať mu spánok. Koniec koncov, čím lepší výkon podá a skôr skončia s natáčaním, tým rýchlejšie ho bude mať späť.

Pohľadom prešiel po prázdnej širokej posteli. Mesačné lúče cez okno dopadali priamo na vankúš a zalievali ho studeným svetlom. Nečujne si povzdychol a sadol na matrac. Prstami prešiel po belasom vankúši. Pôsobil na jeho pokožke rovnako chladno, ako si predstavoval.

Bol pripravený vypočuť si, aký dnes mal Tatsuo deň, no ten neodpovedal. Namiesto toho sa opýtal niečo iné.

„Bol si v Hakone?"

„Áno," odpovedal mu. „Úplne som na to zabudol. Zavolala mi mama a donútila ma prísť tam cez víkend. Nevidel som sa s nimi už dlho, tak som sa rozhodol, že by sa mi patrilo navštíviť ich."

Chcel mu povedať o tom, že Nakashima takisto pochádza z Hakone, stretol ju tam predsa, keď zachraňovala svoje adoptované čierne mača, no Tatsuo zjavne nebol zvedavý na jeho víkend v Hakone. Skočil mu do reči a prerušil ho uprostred myšlienky.

„Kazuhiko," prehovoril. Jeho hlas znel extrémne neisto a rozochvene. „S kým si bol v Hakone?"

„Bol som s Mei-san," odpovedal mu popravde.

„Prečo?"

„Mama ma neustále otravovala s tým, aby som jej priniesol ukázať svoju priateľku, tak sme sa dohodli, že mi urobí láskavosť a bude predstierať, že ňou je."

Hovor na druhej strane stíchol.

Kazuhiko znervóznel. Divadlo o tom, že chodí s Mei, spočiatku nebolo v jeho pláne. A samozrejme, že chcel o tom všetkom Tatsuovi povedať, no akosi na to vôbec nebol čas. Bol zaneprázdnený v nahrávacom štúdiu a momentálne pomáhal Mei s jej autorským blokom, z ktorého sa nevedela vyhrabať.

Kazuhiko otvoril pery, chcel už-už prehovoriť, keď sa Tatsuo znova ozval.

„Boli ste spolu v hoteli."

„Áno, boli," odpovedal Kazuhiko.

Vtedy si uvedomil, že to nebola otázka. Tatsuo o tom už vedel.

„Ako vieš?"

„Videl som jej fotky z Hakone na sociálnych sieťach a potom som zazrel inú, ktorá vyzerala byť odfotená z toho istého miesta," prehovoril Tatsuo. „Na tvojom profile. Spojil som si dve a dve dohromady. Boli ste spolu v hoteli!"

„A čo je na tom?" opýtal sa ho Kazuhiko. „Museli sme prespať v hoteli, ak som s Mei nechcel spať v tej istej izbe u našich rodičov. To by bolo extrémne trápne."

„Kazuhiko-san," vo dverách spálne stála Mei. „Kde máš papierové utierky?"

„Čo sa stalo?" odtiahol tvár od mobilu.

„Omylom som drgla do šálky a vyliala po stole čaj. No nikde som nevidela papierové..."

„Sú v skrinke pod umývadlom," odpovedal jej. „V kuchyni."

„Vďaka," usmiala sa na neho a zmizla.

Kazuhiko sa opäť sústredil na svoj telefonát.

„Mei je u teba?" prehovoril Tatsuo. „O takomto čase? Uprostred noci?"

Kazuhiko pozrel na budík sediaci na nočnom stolíku. Bolo desať hodín večer, definitívne by to nenazval nocou.

„Čo sa deje, Tatsuo?" opýtal sa ho. „Čo má znamenať tento krížový výsluch?"

„Mei je u teba!"

„Áno, pracujeme na jej scenári."

„Prečo o tom vôbec neviem?"

„Bol som zaneprázdnený. Všetci majú obrovské očakávania kvôli pokračovaniu hry a druhej sérii drámy. Do toho ešte to hlúpe nakrúcanie dokumentárneho seriálu zo zákulisia. Nemal som čas."

„Prečo mi nič nehovoríš, Kazuhiko?"

„Pretože ťa nechcem rozptyľovať uprostred natáčania," odpovedal mu. „Musíš byť plne sústredený na to, aby si to zvládol. Je to predsa zatiaľ najdôležitejšia rola v celej tvojej kariére, alebo nie?"

„O ničom neviem a vôbec sa mi to nepáči," prehovoril Tatsuo. „Nemyslel som si, že máš s Mei taký blízky vzťah. Prečo je u teba? Prečo nie ste v štúdiu?"

Pravdou bolo, že niekedy sa nad tým pozastavoval aj sám Kazuhiko. Nikdy by to nebol povedal, no áno, stali sa s Mei priateľmi. Po tom, čo sa o neho starala, kým mal horúčku, mal k nej omnoho bližšie, než predtým. Žiarlil na ňu Tatsuo?

„Pretože je jednoduchšie poslať ju domov odtiaľto, než sa potom spoločne trepať naprieč celým Tokiom," odpovedal mu Kazuhiko.

„Ako je možné, že každá tvoja jedna odpoveď dáva perfektný zmysel?" zakvílil Tatsuo.

„Pretože konám s rozumom," odsekol mu Kazuhiko chladne. „A ty... teraz definitívne konáš pod vplyvom emócií. Viem, že som ti nepovedal o niektorých veciach a mrzí ma to. No chcem, aby si sa sústredil na svoju kariéru. Teraz. Nejako to tu zvládnem a keď sa vrátiš, všetko bude zase tak ako predtým."

„A-ale..."

„A teraz choď spať! Zajtra ťa čaká ďalší náročný deň!" uzemnil ho Kazuhiko.

Zložil hovor a vypol zvonenie na svojom telefóne. Hodil ho na posteľ vedľa seba a potom sa pobral do kuchyne. Mei sedela za stolom, vedľa nej prázdna šálka od čaju. Zdvihla k nemu hlavu.

„Tatsuo?" opýtala sa s úsmevom.

„Hej," povzdychol si Kazuhiko.

„Pohádali ste sa?"

„My dvaja? No to určite," odfrkol.

„Vyzeráš byť nahnevaný," skonštatovala a potom sa vrátila pohľadom naspäť na vysvietenú obrazovku laptopu.

Nahnevaný. Kazuhiko si pošúchal čelo a potom si uvedomil, že sa po celý čas mračil. Naozaj mal jeden telefonát s Tatsuom na neho takýto obrovský vplyv? Zavrtel hlavou a potom sa posadil oproti Mei.

„Ako to ide?"

„Troška som sa rozpísala," priznala sa mu. „V tejto scéne som sa rozhodla, že postava bude hrdinku baliť o čosi aktívnejšie. A na konci sa dozvie, že ju iba využíval, ale časom sa do nej zamiloval. Je to síce už opotrebované klišé, ale vďaka téme našej hry by som z toho mohla vybúchať solídnu atmosféru."

Kazuhiko si podoprel bradu a hľadel na ňu. Teraz jej na nose sedeli okuliare s hrubým čiernym rámom. Žmúrila cez ne rovno na počítač a naprieč tichou kuchyňou sa ozývalo pravidelné klep-klep-klep klávesnice.

„Rozhodla som sa, že mu dám šancu," prehovorila Mei do ticha.

„Šancu," zopakoval Kazuhiko.

„Ešte sa nestalo, že by o mňa muž aktívne prejavil záujem. Prečo by som ho teda nemala nechať?" spýtala sa.

„Pracujete spolu už roky a doteraz o teba ani len nezakopol. Prečo si myslíš, že sa situácia zmenila?" opýtal sa jej Kazuhiko. „Ak si nedáš povedať, bude ťa to stáť liter sĺz."

Mei zdvihla prsty z klávesnice a siahla po šálke. Zdvihla si ju k perám, no až vtedy si uvedomila, že šálka je už dávno prázdna a studená. Rozpačito ju položila naspäť.

„Ak nezariskujem," prehovorila Mei, „nikdy nič nezískam."