Mei sa prehla cez stoličku, aby si natiahla chrbát. V chrbtici jej zaprašťalo. Obrátila hlavu naspäť k svojmu laptopu a natiahla prsty nad klávesnicu. Trvalo jej hodnú chvíľu, kým sa donútila napísať prvý riadok. Po niekoľkých odstavcoch si ale vzdychla a obrátila hlavu na stoh poznámok, ktoré sa povaľovali na stole vedľa jej myšky.

„Nedarí sa?" začula za svojim chrbtom známy hlas.

Zvrtla sa na stoličke práve včas, aby zazrela, ako jej Hayate podáva do rúk kelímok horúcej kávy. Vzala si ho.

„Ďakujem, Nakashima-sensei," odpovedala.

Ich prsty sa dotkli. Chvíľku zotrval, kým jej konečne prepustil pohárik do opatery. „Rado sa stalo, Kawano-sensei," usmial sa na ňu.

Mei na neho hľadela. Z jeho náhleho dotyku a úsmevu mala zvláštny pocit. Odpila si z kávy a obrátila svoju pozornosť na obrazovku, aby to nevyzeralo, že na neho neprestajne zíza. Nebola si istá, čo mohlo za tú triašku v jej žalúdku. Azda to, že sa jej dotkol, hoci bol známy tým, že nemá rád fyzický kontakt? Alebo ju zaskočil umelý úsmev, ktorý vykúzlil na tvári? Zdalo sa jej totiž, že jeho oči sa vôbec neusmievali. Sledovala blikajúci kurzor na obrazovke. Asi to iba zbytočne príliš analyzuje. Skrátka sa snažil byť iba milý, čo je na tom?

Prázdna stolička na kolieskach zasunutá za vedľajším stolom sa posunula k nej. Hayate si sadol vedľa a teraz jej zízal na obrazovku. Keby to urobil ktokoľvek iný, asi by ho zavraždila.

No Hayate bol jej kolega. A spolupracovala s ním často. Ako ilustrátor musel presne vedieť, akú predstavu mala v hlave, keď jednotlivé scény do hry písala, aby ich vedel čo najvierohodnejšie zobraziť. Často sa spolu rozprávali o jej príbehoch a necítila sa zahanbene, keď donekonečna prechádzal jej písaný text.

„Sedíte tu už niekoľko hodín, Kawano-sensei," skonštatoval Hayate.

Opäť si vzdychla. „Máte pravdu," zamrmlala. „Deadline na odovzdanie scenára do pokračovania hry sa blíži, no ja som práve teraz musela dostať autorský blok. Myslela som si, že návšteva Hakone ma inšpiruje, no nestalo sa tak."

Vedela, že bola idiot, keď sa dala nahovoriť na to Kazuhikove divadlo. Teraz si všetci budú myslieť, že spolu chodia, hoci to nikdy nebude pravda. Nielen, že bude komplikované vysvetľovať, keď to raz praskne. Bude aj otravné vymýšľať si príčiny rozchodu pre tých, ktorí budú ich falošnému vzťahu veriť do samého konca. A popritom sa bude musieť na všetkých usmievať a tváriť sa, že je fajn.

Myslela si, že sa od Kazuhika konečne odtrhla. Nemalo zmysel naivne dúfať, že sa jedného dňa zobudí a zmení svoju sexuálnu orientáciu. Takto to nefungovalo. No nemusela si to všetko komplikovať tým, že bude pred jeho rodičmi hrať jeho priateľku. A teraz ich navyše k tomu v Hakone stretol aj Hayate – človek, ktorý pracoval pre to isté herné štúdio, ako ona. Takže je len otázkou času, kedy sa tento chýr rozletí po celej firme.

„Potrebujete pomoc, Kawano-sensei?"

Ďalší povzdych. „Nakashima-sensei..."

„Pokojne ma volajte Hayate, je načase, aby sme si potykali. Pracujeme spolu už niečo cez dva roky."

„Dobre teda, Hayate-san," zamrmlala Mei a cítila, ako jej horia líca. „Asi máš pravdu. Volaj ma teda Mei. Možno sa ti nepodarí pomôcť mi so scenárom, ale je tu jedna záležitosť, s ktorou by si mi pomôcť určite vedel."

„A tou je?" spýtal sa.

Cítila sa, akoby dostala horúčku. Rozprávať o tomto nebolo vôbec jednoduché. Zhlboka sa nadýchla a potom zariskovala: „Bola by som rada, keby si o mojom výlete v Hakone radšej pomlčal."

„S tým nemám problém," pokyvoval hlavou, „ale prečo? Je to kvôli tomu, že tam bol s tebou Andou-san?"

Mei sa odmlčala.

„Svedčí vám to spolu," pokračoval Hayate.

„Možno," priznala Mei, ešte stále červená v tvári. „No problémom je, že nám to spolu nefunguje. Preto by som chcela, aby si držal náš vzťah v tajnosti."

„Žiaden problém, Mei-san," usmial sa na ňu Hayate.

Mei si vydýchla. Teraz, keď jej z hrudníka odpadlo to, čo ju ťažilo najviac, napila sa z kávy a potom obrátila hlavu opäť k obrazovke.

„Tak teda, spisovateľský blok," prehovoril Hayate. „Prečo?"

„Snažím sa scenár napísať tak, aby boli jednotlivé scény nové a svieže, ale aby sme zároveň vedeli využiť čo najviac tvojich ilustrácií z prvého dielu. Problémom je ale to, že nech robím čo robím, v mojej hlave dookola vidím iba tie isté scény, len s inými postavami."

„K tomu potrebujeme ešte niekoľko originálnych ilustrácií, ktoré budú špeciálne," pomáhal jej Hayate. „Pozadia nakreslím veľmi rýchlo, no na špeciálnych ilustráciách si vždy musíme dať záležať, nakoľko práve kvôli týmto scénam tieto hry hráčky hrajú."

„Presne tak," vzdychla si Mei. „Lenže nemám v hlave ani jednu jedinú scénu, ktorou by som to všetko zlepila."

„Takže je čas nechať to všetko na náhodu," zazubil sa Hayate.

Zo stola zobral list kancelárskeho papiera a začal ho veľkými nožnicami strihať na prúžky.

„Čo to robíš?" zaujímala sa Mei.

„Na tieto prúžky napíšem mená našich hrdinov. Niekoľkokrát. Ty zatiaľ na tieto ďalšie spisuj jednu klišé scénu za druhou. Potom ich náhodne vyžrebujeme a dáme dokopy. Odtiaľ sa odrazíme."

Mei si vzala do ruky pero ležiace na jej stohu s poznámkami a potom hľadela na čisté prúžky papiera, ktoré sa pred ňou rýchlo hromadili.

„No tak, Mei-san," oslovil ju Hayate, keď nenapísala ani čiarku. „Azda mi nechceš povedať, že si nepamätáš ani jednu klišé scénu z otome hier, či shoujo mangy."

Zdvihla k nemu hlavu.

„Čo také nesenie hrdinky na princeznú? To vždy zaberie," pokúsil sa naštartovať jej kreativitu. „Aj keď som nikdy nechápal, prečo baby rozruší, keď ich muž nesie na rukách."

„Poznáš klišé z našich žánrov?" opýtala sa.

„Prosím ťa," prevrátil očami. „Čo myslíš, koľko otome hier som v tomto štúdiu už ilustroval?"

Mei sa na neho dívala a potom sa rozosmiala na celé herné štúdio. Vzala si prvý prúžok papiera a napísala naň slovko „princezná". Potom ho poskladala tak, aby nebolo vidieť, čo naň napísala a odložila nabok. Siahla po druhom prúžku papiera.

„Čo je tvoje najnenávidenejšie klišé?" opýtal sa jej Hayate.

„Čo takto keby sme tam určite nezahrnuli ľúbostné trojuholníky?" zamrmlala Mei.

„Prosím?"

„Neznášam, keď hlavná hrdinka má po boku chlapca alebo muža, ktorý je najlepší človek na planéte a ona si aj napriek tomu vyberie hlavného hrdinu, ktorý sa k nej správa ako idiot. Musíme naučiť ženy a dievčatá, že na vzťahu s takým človekom nie je nič romantické."

„Dobre teda," zasmial sa Hayate, „máš povolenie toto klišé vynechať na lístkoch. A ktoré je tvoje obľúbené?"

„Och, kabe-don," zasmiala sa.

„Naozaj?"

„Naozaj," odvetila Mei. „Pri mojej výške by asi bola veľká šanca, že hrdina trafí skôr moju hlavu ako stenu, ale aj tak mám omnoho radšej, keď je to hrdina, čo obletuje hrdinku, než opačne."

Opäť si povzdychla. Áno. Netušila, čo sa stalo s mužmi počas uplynulých desaťročí, ale už z nich dávno neboli lovci. Stali sa bylinožravcami. Bola už unavená z toho, že musela všetkých chlapov obháňať, no skončilo to napokon iba tým, že sa jej báli a ona si pripadala ako tá najzúfalejšia žena na svete.

„Si pre mňa ako dáma s halúzkou z vistérie."

Spomienka na tie slová ju ešte stále ostro bodala. A ona mu aj napriek tomu dokázala odpustiť a správala sa k nemu normálne. No zvládla by niečo také po druhý raz? Vedela, že nie. Možno bolo načase prestať sa naháňať za tými nemožnými chlapmi a sústrediť sa ďalej na svoju prácu. Potom by možno nemala depresie z toho, že je sama a podarilo by sa jej prelomiť svoj autorský blok.

„Mei-san?"

Mei zažmurkala. Oči ju zaštípali, ale statočne ovládla svoje slzy. Pozrela sa na Hayateho, ktorý študoval jej tvár. Dúfala, že si nevšimol, ako s ňou niečo nie je v poriadku.

Hayate vrazil otvorenou dlaňou do stola. Zľakla sa a trhla sebou na stoličke. To už bol naklonený blízko pri jej tvári. Hľadel sa jej do očí.

Pracovala s ním roky, no nakoľko bol od nej mladší, nikdy sa na neho nedívala ako na muža, hoci vekový rozdiel medzi nimi určite nemohol byť obrovský. Nikdy sa o neho bližšie nezaujímala, nikdy sa nedívala na to, čo robí. Intuícia, ktorá ju na začiatku dnešného večera pred ním vystríhala, bola umlčaná mysľou, ktorá ju zbičovala za to, že dáva na prvý dojem a buduje si voči nemu predsudky. Teraz sa na ňu díval a ona z jeho očí nedokázala vyčítať, čo mu ide hlavou. No z jeho reakcie bolo jasné, že mu na nej aspoň trocha záležalo.

„Prečo to neukončíš, keď ti to všetko tak ubližuje?" opýtal sa jej.

Narážal na Kazuhika, to bolo jasné. Myslel si, že ju ich vzťah ničí a preto sa jej teraz pýtal, prečo sa s ním nerozíde. Srdce sa jej prudko rozbúšilo. Doteraz to pred ním nikdy nerobilo. Naprázdno preglgla. Líca mala žeravé.

„Ja..." otvorila pery.

Nebola idiot, vedela, čo od nej chcel, keď sa k naklonil takto blízko k jej tvári. Koľkokrát po takomto niečom túžila od muža a teraz, keď to bolo naozaj tu, posunula sa na svojej stoličke ďalej.

„Ha...yate?"

Prudko sa strhol a odvrátil. „Prepáč mi to, Mei-san."

Vyskočil zo stoličky a vyšiel z kancelárie. Chcela ho nasledovať, no prerušilo ju vyzváňanie jej telefónu. Pozrela naň a zazrela Kazuhikove meno. Zdvihla hovor a priložila si mobil k uchu, celá rozochvená.

„K-kazuhiko-san?"

„Mei-san? Ešte stále si v práci? Som pred herným štúdiom."

„Hneď som dole," povedala.

Uložila svoje dokumenty a vypla laptop. Kým sa obrazovka zhasínala, pohádzala si všetky svoje papiere do tašky a potom do nej natlačila aj notebook. Prevesila si ju cez plece. Von z herného štúdia pomaly utekala ako vyplašená srna.

Keď vybehla von z budovy, pri aute zaparkovanom na kraji cesty postával Kazuhiko. Podišla k nemu bližšie, líca rozpálené nielen z náhlej blízkosti s Hayatem, ale aj z behu. Stačil mu jeden jediný pohľad na ňu, aby vedel, že sa niečo stalo.

„Si v poriadku?" opýtal sa jej Kazuhiko.

„Nakashima-sensei," prehovorila.

„Nakashima Hayate?"

„M-myslím si... že... že má o mňa záujem," dostala zo seba.

Kazuhiko sa zamračil: „Iba sa s tebou zahráva."

✤✤✤

Vysvelivky:

✤ otome – príbehová videohra zameraná na ženy, kde je jedným z cieľov rozvoj romantického vzťahu medzi postavou ženského hráča a jednou z niekoľkých mužských postáv,

✤ shoujo – [šódžo] je druh alebo žáner určený pre tínedžerky a staršie dievčatá. Shoujo anime alebo mangy sú zväčša melodramatické alebo romantické príbehy so ženskou protagonistkou v hlavnej úlohe,

✤ kabe-don– klišé shoujo príbehov, kedy hlavný protagonista vrazí rukou do steny a "uväzní" tak hrdinku medzi sebou a stenou, často "povinná" scéna shoujo príbehov, nakoľko má ženským protagonistkám zvýšiť tlkot srdca (pozn. autorky: Japonsko veru má kopec zvláštnych fetišov. :D).