✤ 2. kapitola - Pod hladinou ✤ (Časť 2.)
„Natáčanie ide veľmi pomaly. Často sa presúvame a už dvakrát nám natáčanie prekazilo počasie," sťažoval sa Tatsuo. „Okinawa nie je taká slnečná, ako sme dúfali. Aj tu dnes lialo ako z krhly, tak sme museli celý deň natáčať vo vnútri. Ale počul som, že aj v Tokiu je mizerné počasie."
„Áno, je tu príšerne," potvrdil mu to Kazuhiko.
Prešiel naprieč svojou kuchyňou a potom postavil na stôl šálku zeleného čaju. Oprel sa lakťami o stôl a sledoval vysvietenú obrazovku mobilu, na ktorej svietilo Tatsuove meno. Ďobol prstom do telefónu a zapol video-hovor. Na displeji sa zjavil Tatsuo, s uterákom prehodeným cez hlavu. Zrejme len pred chvíľkou musel vyjsť zo sprchy. Bola to jediná časť dňa, kedy mal príležitosť na chvíľku si s ním zavolať.
„A čo budete robiť večer?" opýtal sa Kazuhiko.
„Veril by si tomu? Každý večer skončíme pri pive, kde sa vždy niekto zo štábu poriadne opije. A tak na ďalší deň nakrúcame s opicou."
„Nútil ťa niekto piť?" vypočúval ho Kazuhiko.
„Samozrejme, že mi nalievajú," odvetil Tatsuo. „A samozrejme, že ako jeden z najmladších členov štábu musím všetko vypiť. Našťastie toho znesiem omnoho viac, ako ostatní, takže som na druhý deň vždy v pohode. Viem, že máš o mňa obavy. Neboj sa, dávam si pozor," uškrnul sa Tatsuo.
Kazuhiko zružovel v tvári, ale neodpovedal. Očami rozpačito zastal na svojom hosťovi, ktorý sedel oproti nemu za stolom a práve teraz popíjal zo zeleného čaju, čo sem priniesol.
„Mám rád svoju prácu, no tentoraz sa neviem dočkať, kedy sa konečne vrátime naspäť do Tokia," pokračoval ďalej Tatsuo, keď Kazuhiko aj naďalej mlčal. „O čom je Okinawa, keď tam nemôžem byť so svojim vzácnym človekom?"
„Och, dva zamilované holúbky," odfrkla Kawano-sensei pohŕdavo ponad šálku zeleného čaju.
Na opačnej strane linky zostalo niekoľkosekundové ticho.
„Mei-san?" tipol Tatsuo po chvíli.
„Áno, tu je Mei-san," odvetila.
Natiahla sa ku Kazuhikovi a potom s úsmevom zamávala cez kameru na telefóne Tatsuovi, ktorý sa na to všetko díval so šokom v očiach. Uterák mu padol dole z hlavy, ale on sa vôbec neobťažoval zodvihnúť ho.
„Mei-san je u teba, Kazuhiko?" vypadlo z neho.
„Žiadna prípona za menom?" nadvihla obočie.
Áno. Boli vo fáze, kedy sa obaja oslovovali krstným menom. Bez žiadnych úctivých oslovení. Nečudo, že sa Mei ihneď chytila tejto stopy a teraz sa na neho uškŕňala od ucha k uchu.
„Možno by som mala ako svoj ďalší projekt napísať nejaké BL," zazubila sa. „Och a tie tehličky," zamrmlala.
Tatsuo zružovel v tvári. Iste, počítal s tým, že v romantických seriáloch, v ktorých často hrával, sa musel vyzliekať, alebo natáčali scénu v sprchovacom kúte, len preto, aby sa mohli diváčky kochať jeho vypracovaným telom. No robiť to mimo práce? Definitívne sa cítil trápne. Kazuhiko schmatol telefón zo stola, aby viac na neho Mei nemohla zízať a potom sa k nej otočil chrbtom.
„Prečo je Mei-san u teba?" pokračoval Tatsuo. „Povedal si, že máš nabitý program kvôli druhej hre a druhej sérii drámy."
Jeho otázka mu pripomínala kňučanie ublíženého psa.
„Pretože sme dnes skončili skôr," odpovedala mu Mei namiesto Kazuhika. „Inoue-san bola taká láskavá, že mu presunula niekoľko stretnutí a on sa tak mohol venovať dabingu našej hry. A dnes ho v nahrávacom štúdiu boli pozrieť aj kameramani, ktorí robili niekoľko reportáží zo zákulisia."
„Aké reportáže?" zaujímal sa Tatsuo.
„Herné štúdio prišlo s tým, že chce urobiť niekoľko dokrútok o tom, ako vznikala ich hra, či seriál. Budú to hádzať na sociálne siete a YouTube," začal mu vysvetľovať Kazuhiko.
„Och, takže tam ukážu, ako pracuješ?" opýtal sa Tatsuo. „Ešte nikdy som ťa nevidel pracovať. A to nie je fér, ty si ma už videl na pľaci. Keby som to bol vedel, tak..."
„Tak čo?" prerušil ho Kazuhiko. „Sústreď sa teraz na svoje vlastné natáčanie. Je to pre teba dôležitá príležitosť. Pozrieš si to v dokrútke."
„Alebo ho môžeš zobrať na súkromné nahrávanie," podotkla Mei.
„To je skvelý nápad," nadchýnal sa Tatsuo.
„Nepomáhaš mi, Mei-san," obrátil sa k nej Kazuhiko.
„A kto hrá vlastne v druhej sérii?" zaujímal sa Tatsuo. „Filmujete teraz dejovú líniu iného hrdinu z hry, však?"
Kazuhiko uhol pohľadom. Posledná vec, ktorú potrebuje, je, aby sa Tatsuo nesústredil na svoje dôležité natáčanie a trápil sa tým, že Ryo hrá v druhej sérii hlavnú postavu. A že sa objavil aj v hernom štúdiu! Neisto pozrel na Mei, nevediac, ako svoju lož zaobaliť.
Zachránil ho samotný telefón. Notifikácia mu oznámila, že mu volá niekto iný.
„Musím končiť, niekto mi volá," odvetil Kazuhiko zbrklo a zrušil Tatsua.
Mei na neho pozrela s otáznikom v očiach, ale on si priložil ukazovák na pery a naznačil jej, aby bola ticho. Potom ťukol na zelené tlačidlo na displeji.
„Haló, mami?"
„Kazuhiko," ozval sa starší ženský hlas v telefóne.
Kazuhiko mal hovor na slúchadle, no počuť ju bolo tak, akoby telefonát zapol na reproduktor. Kawano Mei sa snažila jeho súkromný telefonát nepočúvať, no bolo to ťažké. Kazuhikovu mamu ešte nikdy nestretla, vlastne ani nevedela, prečo Kazuhiko žije sám.
„Kedy nás prídeš pozrieť?"
„Som teraz pracovne vyťažený."
„O to väčší dôvod na to, aby si si zobral niekoľko dní voľna! Nechceš skolabovať od prepracovania, ako sa to stalo tvojmu otcovi! Zajtra je sobota, čo keby si nás prišiel navštíviť? Vieš, že Hakone je na jeseň nádherné. A potrebujeme pomôcť na záhrade," vymenovávala jeho mama milión dôvodov, prečo by mal prísť.
Mei si priložila dlaň na pery, aby zadržala smiech. Kazuhiko mohol pôsobiť ako chladný a odmeraný muž, no pri svojej mame sa razom zmenil na poslušného synátora. Čo by povedali fanúšičky jeho ľadového hlasu, keby ho teraz videli, ospravedlňujúco sa ukláňať pri telefonáte s mamkou?
„A príď aj so svojou priateľkou," povedala zrazu jeho mama.
Mei na neho vytreštila oči.
„Má viac práce, než ja," vyhováral sa.
„No to určite," uzemnila ho. „Veľmi dobre viem, že sa iba vyhováraš. Ešte ani raz si nám ju nebol ukázať. Alebo čakáš na to, kým ťa prídem navštíviť ja do Tokia?"
Kazuhiko viditeľne zbledol.
„Tak buď dobrý syn a príď aj s ňou. Nemusíte spať v našom rodičovskom dome, ak nechceš. Urobte si spoločný víkend v Hakone, vieš, že tu sú úžasné onsen a ryokan. Chodí sem kvôli nim množstvo turistov."
„Povedal som, že teraz nemôžeme," zopakoval Kazuhiko.
„Očakávam vás na obed," odpovedala.
Telefón onemel.
Kazuhiko ho s ťažkým povzdychom položil naspäť na stôl. Mei sa s podopretou bradou na neho stále dívala. Na perách jej hral pobavený úsmev.
„Myslím, že tvoja priateľka bude na vkus tvojich rodičov až príliš vysoká a svalnatá," povedala.
Prevrátil očami, no potom mu čosi zišlo na um. Obrátil sa k Mei a potom ju vzal za obidve ruky. Zľakla sa jeho dotyku. Pozrela sa mu do tváre.
„Urobila by si to pre mňa, Mei-san?" opýtal sa jej.
„Čo?"
Po tvári jej stiekla kvapôčka potu. Vedela veľmi dobre, čo od nej očakával. A obaja veľmi dobre vedeli, že majú tento víkend voľno.
„Budem ti doživotne zaviazaný," povedal jej Kazuhiko.
Och, bola v tom až po uši...
✤✤✤
Vysvetlivky:
✤ onsen – prírodné termálne pramene,
✤ ryokan – japonské ubytovne zariadené v tradičnom štýle, často spojené s prírodnými termálnymi prameňmi.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top