„Bolo to vskutku úžasné," rozplývala sa Kawano Mei, keď vychádzali po konci predstavenia von z divadla hlavným vchodom. „Klasické diela mi vždy pripomenú, že hoci píšem príbehy zo súčasnosti, aj staré príbehy majú stále čo povedať dnešným divákom, či čitateľom."

Kawano Mei bola zvláštna. Vyčítala mu, že k nej nie je úprimný, no po celý večer mal pocit, akoby sa nerozprávala s ním, ale robila akýsi rozhovor v známom magazíne. Skutočne sa jej predstavenie páčilo? Alebo to pred ním predstierala len preto, lebo zistila, že bol v tom divadle na viac predstaveniach, než ona sama? Snažila sa ho upútať, omotať si ho okolo prsta, ale nedochádzalo jej, že je na úplne nesprávnej adrese. Myslela si, že keď si nasadí masku dokonalej dámy, bude sa v jej prítomnosti cítiť uvoľnene a stanú sa priateľmi? Bola ako všetci ostatní...

„Nepáčilo sa mi predstavenie," prehovoril priamo Kazuhiko. Rozhodol sa jej to neuľahčiť. Páčilo sa mu, ako ju svojimi odpoveďami vyvádzal z miery. „Hoci musím priznať, že výkon hercov bol excelentný. Len skrátka nemám rád ten príbeh."

„Kazuhiko-san," Kawano Mei zastala uprostred ulice pred vstupom do divadla. „Veľmi sa vám ospravedlňujem!"

Obrátil sa k nej a zazrel, ako sklonila hlboko hlavu, v rukách zvierala ramienko svojej slávnostnej kabelky. Ľudia okolo nich zvedavo poškuľovali. Kazuhiko sa poškrabal po krku a potom k nej prišiel bližšie.

„Zdvihnite hlavu, Mei-san," prehovoril. „Pozvali ste ma do divadla a ja vás za to dnes pozývam na večeru."

Oči jej zažiarili. Stále si neuvedomovala, že tie jeho zostávali chladné a odmerané.

Skončili v nočnom podniku v tej istej štvrti. Podarilo sa im nájsť ešte miesto v jednej zo súkromných lóží. Teraz sedeli oproti sebe na zemi za nízkym dreveným stolíkom, na ktorom bolo poukladaných niekoľko chodov jedál. Mei mala po svojom boku aj veľký pohár piva, väčšina z neho bola už fuč a to nebol prvý pohár, čo si objednala.

Kazuhiko nepil, bol tu predsa autom, no Kawano Mei ukázala, že sa vie odviazať. Hoci spočiatku pred neho predostierala ideálne odpovede, časom sa jej maska uhladenej elegantnej ženy rozpadla. Teraz pred ním sedela mierne zúfalá žena s tridsiatkou na krku, ktorá sa snažila rýchlo vydať, no kvôli práci už viac nemala čas s nikým sa zoznámiť. A Kazuhiko vedel, aké to je. Ak mala žena po tridsiatke a bola slobodná, nuž pre väčšinu spoločnosti bola už starou dievkou, ktorá zostala na ocot. Pokiaľ sa neobjaví nejaká šikovná mamka, ktorá potrebuje pre svojho synáčika narýchlo zohnať nevestu, nezačne si s ňou viac už nikto. Chlapi ju skrátka považovali už za starú ženu. Jej výška určite nepatrila k bonusovým bodom. Nakoľko bola vysoká ako priemerný chlap v Japonsku, pre mnohých z nich po obutí vysokých lodičiek bude skrátka privysoká.

Kazuhiko s podopretou bradou sledoval, ako sa Mei znova napila piva a potom si rukou uhladila rozstrapatené vlasy, čo jej odstávali všetkými smermi. Líca mala zružovené od alkoholu a na krku jej vyskočili červené fľaky. Vložila si do úst ďalšie sústo sashimi. Pery mala vlhké a zväčšené, akoby sa bozkávali. Kazuhiko obrátil hlavu. Istým spôsobom to bola škoda. Kawano Mei bola nádherná žena. A bola omnoho krajšia, keď sa na nič nehrala. Keď bola skutočná. Keby sa boli zhovárali po prvý raz počas hanami oslavy v takejto situácii, azda by si ju bol i obľúbil. No všetko to malo jeden veľký háčik ­– nepriťahovala ho. Chápal, že je pekná, no v jej prítomnosti mu srdce rýchlejšie netĺklo, ruky sa mu nepotili. Nech by urobila čokoľvek, nedokázal by ju pobozkať.

„Vieš, že to s nimi môžem robiť len preto, lebo pri tom nič necítim..."

„Stále sa na mňa pozeráš, no nič nehovoríš, Kazuhiko-san," zamrmlala.

Áno, zrejme bola opitá. Vypila už niekoľko pohárov piva. A medzitým si potykali. Nebol spokojný s tým, ako sa táto situácia ďalej vyvíjala.

„Neustále ma odhaduješ a hodnotíš. A hlavne súdiš. Ako všetci ostatní chlapi, ktorí sa so mnou doteraz stretli."

„To nie je pravda, Mei-san. Nesúdim nikoho. Len premýšľam nad tým, prečo ma ohováraš pred inými ženami a potom ma pozveš na rande. Myslel som, že ti nie som sympatický," podpichol ju.

„Si omnoho sympatickejší, keď máš rozviazaný jazyk," zamávala na neho teraz už prázdnym pohárom od piva. Keď mala vypité, nebála sa tak jeho uštipačných poznámok a jej štít bol o čosi nepreniknuteľnejší. „Obávala som sa toho, že si iba nejaký bylinožravec."

Zasmial sa na jej poznámke. Tak ľahko v nej dokázal čítať. „A čo ak ním naozaj som?" okúsil.

„Povráva sa hocičo," zamrmlala si Mei skôr sama pre seba. „A hlavne o celebritách."

„Nepovažujem sa za celebritu."

„Prosím? Vyhral si všetky tie ceny pre seiyuu, volajú ťa Kami no Koe. Takú prezývku nemá len tak hocikto. Tvoj hlas akoby ani nebol z tohto sveta! Si oprávnený nazývať sa celebritou! My autori scenárov hier sme zväčša iba v pozadí a nikto o nás nevie, dokiaľ nezačneme písať niečo poriadne, napríklad televíznu drámu, alebo knihu, alebo film."

Kazuhiko premýšľal nad tým, čo také o ňom ešte ostatné ženy klebetia, no nebol si istý, či má na to žalúdok. Niekedy bolo lepšie také veci nevedieť...

Zasúvacie dvere za Kazuhikovým chrbtom sa otvorili. Dovnútra nazrela servírka a vyriešila tak za neho jeho dilemu. „Želáte si ešte niečo?" opýtala sa.

„Dám si ešte pivo," zamávala na ňu prázdnym pohárom Mei.

Kazuhiko ju zastavil. „Dáma si už nedá nič, má toho už dosť," usmial sa na servírku.

Servírka sčervenela v tvári a prikývla. Potom vyšla von a potichu za sebou zatvorila dvere.

„Chcem ďalšie pivo," namietla Mei. „Nemal si ju ešte posielať preč."

Bola od neho staršia o dva roky a teraz mal pocit, akoby večeral s dieťaťom. „Myslím, že na dnes už stačilo," povedal jej. „Zaveziem ťa ešte domov."

Najprv zaplatil za spoločnú večeru, potom pomohol Mei vytackať sa von z reštaurácie. Čerstvý vzduch vonku jej ešte viac rozpálil líca. Otvoril jej dvere na aute a podržal ich ako džentlmen, kým si sadala dopredu na miesto spolujazdca. Aj tak to urobil len preto, aby sa mohla i naďalej rozplývať nad tým, aký len bol počas celého večera gavalier. Zrejme si myslela, že dnešný večer nie je až taký zlý, ako predpokladala.

Obehol kapotu a otvoril si dvere. Usadil sa za volant a s potešením zistil, že Mei nebola až natoľko na mol, ako si myslel. Vzduch vonku ju zrejme troška prebral. Podarilo sa jej zapnúť si pás a teraz prstami s dlhými nechtami ťukala do jeho navigácie svoju adresu domov. Nadvihol obočie, keď ju uložila aj ako obľúbenú destináciu. I bez toľkého piva bola odvážna, no pár promile v krvi navyše rúcalo ďalšie jej zábrany. Keď sa Mei zajtra ráno zobudí a spomenie si, čo všetko mu narozprávala a ako sa chovala, bude sa nenávidieť. Mohol by sa ráno zobudiť po jej boku v jej vlastnej posteli. Bolo to také ľahké. Po celý večer sa snažila omotať si ho okolo svojho prsta a popritom to bol on, kto ju mal na dlani.

„Vieš, že to s nimi môžem robiť len preto, lebo pri tom nič necítim..."

Kazuhiko sa zamračil. Celá táto situácia mu čosi pripomínala. No on... skrátka nemal záujem.

Naštartoval motor a zapol si pás. O sekundu neskôr už frčali naprieč vysvieteným Tokiom. Kawano Mei bývala takmer na opačnej strane mesta ako on, čo znamenalo, že ešte nejakú dobu potrvá, kým sa dostane domov. Aj napriek tomu však nepovedal nič. Netúžil po tom, aby sa dozvedela, kde býva, ak si to medzitým už nestihla prečítať v jeho navigácii. Keď zastali pred moderným bytovým komplexom, znova vystúpil, aby jej otvoril a podržal dvere. Choval sa dnes ako dokonalý džentlmen zo západných filmov. A to jej určite dodávalo ďalšiu nádej a odvahu.

Prešla popri ňom a vo svojich vysokých lodičkách pomaly kráčala ku vchodovým dverám. Nechal ju prejsť niekoľko krokov.

„Ďakujem za večer," zakričal na ňu.

Kawano Mei zastala priamo pred vchodom a otočila sa k nemu. Automatické svetlo za jej chrbtom sa rozsvietilo a ona akoby vďaka nemu zažiarila v tme. Líca mala stále červené, nočný vánok jej ďalej strapatil už i beztak rozlietané vlasy. Sklenené dvere za ňou sa roztvorili do strán, no keď sa nehýbala, s pomalým žuchnutím sa znova zatvorili.

Kazuhiko s rukami vo vreckách pomaličky kráčal za ňou. Zastal úplne blízko pri nej. „Bol to skutočne neopakovateľný zážitok," zopakoval jej vlastné slová z dnešného večera.

Zdvihla hlavu a civela na neho. Oči sa jej leskli, pery mala pootvorené. V západných filmoch po prvom rande nasleduje predsa bozk. A nielen vo filmoch. Koľkokrát táto žena písala príbeh o tom, ako hrdina, ktorého on sám nahovoril, pristúpi k hrdinke bližšie a chvíľku sa jej hľadí do očí? Ako im obom začne rýchlo tĺcť srdce a nastane presne ten správny moment na to, aby sa dotkol rukou jej tváre, aby prstami zovrel jej bradu a pritiahol si jej ju bližšie pre bozk.

Kazuhiko vo svojom vnútri necítil vôbec nič. Jeho srdce tĺklo stále rovnakým tempom.

Pomaly sa naklonil tvárou priamo k Mei. Palcom prešiel po jej rozpálenom líci a pretancoval prstami nadol až k brade. S vysokými lodičkami bola takmer vyššia než on. Nemusel jej preto zakláňať hlavu nahor, ale i napriek tomu to urobil. Pretože ženy v romantických príbehoch milovali, keď im muž zaklonil hlavu. Jej oči boli teraz veľké a pripomínali mu nevinnú srnu. Pootvorila pery, keď sa k nej sklonil. Na líci cítil jej alkoholový dych. Zatvorila oči. Kazuhiko zastal iba niekoľko milimetrov pred jej perami.

„Si pre mňa ako dáma s halúzkou z vistérie," pošepol jej do ucha.

Pustil jej tvár a potom sa pomalým krokom vrátil k svojmu autu. Bez slova nastúpil dovnútra a buchol dverami. Zmätená Kawano Mei bezmocne postávala pred vchodom ešte dlho po tom, čo odišiel. Bozk, ktorý si vysnívala, nikdy neprišiel.

✤✤✤

Vysvetlivky:

✤ hanami – tradičný japonský zvyk obdivovania krásy kvitnúcich kvetov, zvyčajne čerešní, kedy si ľudia usporadúvajú pod rozkvitnutými stromami pikniky a posedenia,

✤ sashimi [sašimi] – je japonská pochúťka pozostávajúca z čerstvej surovej ryby alebo mäsa nakrájaného na tenké kúsky a často sa konzumuje so sójovou omáčkou,

✤ seiyuu – [seijú] človek, ktorý dabuje seriály a prepožičiava postavám svoj hlas.