Ak mal predtým Kazuhiko pocit, že ho pri zmienke o Watanabem oblizuje kaluž studenej čiernej vody, v jeho prítomnosti sa tento pocit zdvojnásobil. Nervózne sa pomrvil na stoličke a odvrátil pohľad. Snažil sa nedívať sa smerom, kde bol Watanabe, ale cítil, ako to v jeho vnútri vrie.

Kým predtým mal z Watanabeho prítomnosti takmer strach, ktorý ho vždy prikoval na mieste, tentoraz sa v jeho vnútri zjavila iná emócia – hnev. Spaľujúci a zúrivý. Veľmi dobre si pamätal, ako sa za ním Ryo vybral do jeho agentúry. Myslel si, že po tom, čo mu Tatsuo jednu vrazil, sa viac v jeho prítomnosti neukáže.

Ach, náhle mu to docvaklo. Musel sa dozvedieť, že Tatsuo odchádza na Okinawu a niekoľko mesiacov bude preč. Ideálna príležitosť na to, aby ho mohol Ryo obťažovať.

Kazuhiko si prekrížil ruky na prsiach. Vo svojom vnútri staval nepreniknuteľný múr. Keď sa s predstieraným nezáujmom pozrel po ostatných účastníkoch tejto pracovnej porady, neušlo mu, že Ryo na neho neprestajne zíza. Zdalo sa, že sa snažil dosiahnuť, aby sa ich pohľady spojili, no Kazuhiko nehodlal očami na jeho tvári spočinúť dlhšie, než milisekundu.

Kawano Mei sa zahniezdila na stoličke. Nebola si istá, či to je tým, že vedela o Kazuhikovej minulosti, alebo bolo napätie medzi Kazuhikom a Watanabem také husté, až nemohla dýchať. Opäť sa pomrvila na svojom mieste. Lakťom nechtiac strčila do Nakashimu.

„Och, prepáčte, Nakashima-sensei," zamrmlala.

„Nič sa nestalo, Kawano-sensei," usmial sa na ňu.

Líščím pohľadom nasledoval ten jej, aby zistil, čo ju natoľko priviedlo do rozpakov. Zazrel sršiace blesky medzi tými dvoma mužmi. Kútiky úst sa mu vykrivili do úsmevu.

Nakashima Hayate si prestal všímať Watanabeho. Namiesto toho teraz prechádzal po Kazuhikovi. Andou Kazuhiko. Kami no koe, ako ho volali. Počul o ňom toho už mnoho, koniec koncov, pracoval v tom istom hernom štúdiu, ktoré ho zamestnávalo. Kawano-sensei o ňom často rozprávala. Alebo skôr o jeho hlase. Hovorila o tom, že sa stal jej inšpiráciou pre ďalšie postavy. On sám Šarlátové slzy nikdy nehral, hoci bol autorom všetkých ilustrácií. A nepozeral ani len televíznu drámu, ktorá načisto pohltila diváčky celého Japonska.

Akákoľvek zmienka o Šarlátových slzách v ňom vyvolávala iba hnev. Bola to jeho sestra, Nakashima Hikari, čo mala hrať hlavnú hrdinku. Mala to byť najlepšia rola jej kariéry. Bola taká šťastná, keď sa jej podarilo vyhrať konkurz. Keď mu volala a štebotala o tom, ako veľmi sa teší, že bude hrať vo filmovej verzii hry, do ktorej on sám robil ilustrácie. „Bude to náš spoločný projekt," usmievala sa od ucha k uchu.

A potom na povrch preniklo to video, ktoré jej zničilo nielen kariéru, ale i život. Nebol si istý, kto bol ten muž, s ktorým na tej chodbe hotela v tú noc bola. A ona sama mu to odmietla povedať. Na internete síce kolovali nejaké konšpirácie, ale nič nebolo potvrdené. Ona bola jediná, ktorej tvár bolo na videu možné rozoznať. Muž, ktorý s ňou paktoval, o nič neprišiel a jej zničili celý život. Bola ešte taká mladá! Bolo to nefér!

Nakashima Hayate bol odhodlaný potrestať vinníka, ktorý pripravil jej mladšiu sestru o všetko. A hoci nemal ani tušenia, kto video zverejnil, keď si ho niekoľkokrát pozrel, objavil, že v rohu obrazovky sa blysol niekto, kto dvojicu videl. Spočiatku netušil, kto to je. No keď rolu jeho sestry získala herečka z Nihon Stars Co., ktorá nebola na žiadnom konkurze, dovtípil sa, že hlavný podozrivý bude takisto z tej istej agentúry. A agentúra, mala fotografie a profily svojich zamestnancov zverejnené na svojej oficiálnej webstránke.

Andou Kazuhiko. Seiyuu. Človek, ktorý prichytil jeho sestru na chodbe s neznámym hercom. A ktorý využil situáciu. Zhodil jeho sestru z piedestálu a postavil do svetla reflektorov mladú herečku z ich agentúry. Hayate bol odhodlaný vypátrať pravdu a vyniesť ju na svetlo. Aby všetci vedeli, aký je svet šoubiznisu skazený.

To ešte nevedel, že sa jeho sestra pokúsi spáchať samovraždu.

V ten deň pracoval vo svojom štúdiu. Blížil sa deadline na balíček jeho ilustrácií do nejakej hry na mobilný telefón. Z ničoho nič ho prepadol zlý pocit a rozhodol sa zavolať Hikari. No sestra mu telefón nedvíhala, namiesto toho ho nechala iba zvoniť. Keď jej volal už asi po piaty raz, prerušilo vyzváňací tón hlásenie o tom, že je nedostupná. Musela vypnúť svoj telefón.

Nebol si istý, či má prerušiť svoju prácu a ísť ju hľadať, alebo jej nechať trocha priestoru a času. Obával sa, že mu vynadá do sisconov, ale on mal o ňu naozaj vážne starosti. Namiesto práce na ilustráciách sa v kruhoch prechádzal po svojom ateliéri ako rozzúrený tiger v klietke. Vtedy mu zavolalo neznáme číslo – nemocnica.

Keď sa dozvedel, že jeho sestra chcela skočiť z budovy a ukončiť svoj život, akoby mu niekto vrazil päsťou do žalúdka. Nečakal na nič, schmatol z vešiaka svoju bundu a letel do nemocnice. Až tam zistil, že Hikari videli nejakí dvaja muži, ktorí ju stihli zachytiť pred pádom. No kým ju vytiahli naspäť nahor na strechu, vykĺbili jej rameno.

Jeho sestra ležala na nemocničnom lôžku. Ramenný kĺb už sedel vo svojej jamke, zafixovaný napevno. Usmiala sa na neho a zamávala mu zdravou rukou.

Podišiel k jej posteli a padol pred ňou na kolená. Líca mu zmáčali slzy. V televíznych správach takmer každý deň dávali hlásenie o tom, ako nejaký človek v Japonsku spáchal samovraždu. A predsa mu nikdy nenapadlo, že by sa to mohlo stať práve jeho sestre.

„Hikari," povedal. Hlas sa mu triasol. „Si v poriadku?"

„Neboj sa, Onii-chan," povedala mu. Aj jej zrazu po tvári tiekli potôčiky sĺz. „Už ma to viac nebolí."

Nepýtal sa na jej na vykĺbené rameno. Pýtal sa jej na niečo, čo nedokázal vysloviť. Prečo to urobila? Prečo neprišla za ním? Bol tu predsa vždy pre ňu. Mohla ho kedykoľvek vyrušiť v jeho ateliéri. Bol to on, kto ju ukrýval vo svojom byte, keď prepuklo najväčšie peklo a jej apartmán obkolesili senzáciechtiví novinári. Dookola jej prízvukoval, že nech ju bude trápiť čokoľvek, môže sa mu zdôveriť. A ona to aj napriek tomu neurobila.

Zovrel pery.

„Prepáč mi to, Onii-chan," povedala do ticha Hikari.

Sadol si na jej posteľ a potom ju objal. Nežne, aby jej náhodou neublížil. Bola taká krehká. Zlomilo mu srdce, keď ju videl takúto. Jeho sestra bola tá najkrajšia a najšťastnejšia žena na planéte. Bola milá a nevinná, dobrosrdečná. Bola to príťažlivá mladá žena. A teraz z nej bola iba prázdna kostra toho, čím bývala kedysi. Bola ako rastlina so zvädnutými listami, ktorá sa snaží prežiť, no váha zošúverených lístkov ju ťahá k zemi.

„Nejakí dvaja muži z hotela ma zachránili," povedala. „Kým som bola tu v nemocnici, o kadečom som premýšľala. Chcem odísť z Tokia."

Hayate sa odtiahol a potom na ňu pozrel.

„Vrátim sa domov k našim rodičom. Mama sa ma vždy pýtala, kedy ich prídeme pozrieť. Tak som si povedala, že možno je čas skúsiť niečo iné. Vrátim sa naspäť do nášho rodného mesta. Nájdem si tam nejakú prácu."

Neveril vlastným ušiam. „Miluješ predsa herectvo," povedal. „Bol to tvoj sen."

„Niekedy naše sny zostanú len snami."

V ten deň prisahal sám sebe, že sa človeku, ktorý zničil život jej sestre, jedného dňa pomstí. Vráti mu všetko. Aj s úrokmi.

„Nakashima-sensei?"

Keď nereagoval, Kawano Mei do neho štuchla lakťom.

„Prosím?" zdvihol hlavu.

„Stihnete toľko ilustrácií? Niektoré pozadia môžeme použiť z prvej hry, takisto aj animácie, no hrdinom budeme musieť nadizajnovať nové outfity. A ilustrovať všetky nové romantické scény, ktoré Kawano-sensei pripravila."

Nemal ani poňatia o tom, čo sa na pracovnej porade doteraz riešilo, ale na tom nezáležalo. „Samozrejme," odpovedal. „Pošlite mi, prosím, všetky požiadavky spísané do emailu, ako aj predtým. Postarám sa o to."

Oči stále nespúšťal z Kazuhika. Mal jedinečnú príležitosť spoznať sa s ním, kým budú pracovať na novej hre. Kawano-sensei sa s ním veľmi dobre poznala, takže ju využije. A keď ho spozná natoľko, aby zistil, čím mu môže ublížiť, bez váhania to urobí. Pomsta je sladká, ako sa hovorí.

✤✤✤

Vysvetlivky:

✤ Hikari (光) – [Hikari] japonské krstné meno znamenajúce "svetlo, žiariaci",

✤ siscon (シスコン) – [siskon] sesterský komplex je stav silnej pripútanosti a obsesie k sestrám. Veď viete, ďalší japonský fetiš. (Pozn. autorky: Veľmi ľahko sa mi múdruje, kým mi Marius nepovie "Jiejie". Starnem... :D)