Zapadá slnko,

predlžujú sa tiene.

Zlato sa stráca.

✤✤✤

V salóne hotela bolo dnes večer rušno. Stoly sa prehýbali pod množstvom rôznorodého jedla, pyramídka zložená z pohárov plného zlatého šampanského sa leskla v odraze krištáľového lustra. Hostia sa hlučne zabávali a oslavovali.

Kazuhiko sa skrýval za hostí a pomaličky sa zakrádal k zadným dverám. Neznášal spoločenské oslavy a z toľkého ruchu mal pocit, že mu praskne hlava. Prstami si pritlačil na pulzujúce spánky a pridal do kroku.

Ktosi ho schmatol za predlaktie. Červené nalakované nechty sa mu zaborili do bielej košele. Naprázdno prehltol a obrátil sa. Hľadel do očí líške s čiernymi krátkymi vlasmi. Inoue-san mala dnes na sebe výrazné červené šaty a z uší jej viseli obrovské náušnice vykladané drahokamami. Myslel si, že jej čochvíľa odtrhnú uši.

„Dúfam, že ešte neodchádzate, Andou-san," usmiala sa na neho Inoue-san bezchybne namaľovanými červenými perami. „Párty sa ani len poriadne nezačala."

Na jej úškrne nebolo nič srdečné. Z hrdla sa jej vydral výstražný tón, ktorý sa mohol poľahky každú chvíľu zmeniť na hlasné zaškriekanie. Natrčila k nemu vysoký pohár šampanského, akoby si s ním pripíjala. Na vyleštenom skle nebolo ani stopy po jej karmínovom rúže. Nechápal, ako to robí.

„Len som si chcel odskočiť na toaletu," dodal na vysvetlenie.

„Nie som včerajšia," povedala mu. Prsty mu zabárala do predlaktia čoraz bolestivejšie. „Poďme! Je čas troška sa socializovať s režisérom a jeho tímom!"

Vliekla ho naspäť doprostred salóna, kde sa zabával filmový štáb. Kawano Mei stojaca vedľa nich bola od prítomných chlapov takmer o hlavu vyššia. V elegantných prstoch zvierala dlhú stopku pohára šampanského a zdvorilo sa na nich usmievala. Niekoľko mužov si s ňou pripilo, no Kazuhiko na nich videl, že aj keď možno zvažovali, či ju osloviť, v očiach sa im zrkadlili obavy. Kawano Mei síce nebola žiadna obryňa, no na pomery ostatných mužov žijúcich v Japonsku mala úctyhodnú výšku.

Inoue-san vrhla Kazuhika rovno k nim. Len čo ho Kawano Mei zazrela, rozžiarila sa. „Oh, Kazuhiko-san! Nečakala som, že prídete na dnešnú oslavu."

„Samozrejme, že prišiel," robila mu hovorcu Inoue. No svoj pohár šampanského ako prvý natočila k režisérovi. „Blahoželám," povedala. „Vaša dráma Šarlátové slzy zožala veľký úspech! Pozerala som dnes ukazovatele sledovanosti. Úžasné čísla! Podarilo sa vám zlomiť rekord! Nádherné!"

„To len vďaka vám, Inoue-san!" zasmial sa režisér. „Len čo vyšlo na povrch, že hlavnú úlohu bude po prvý raz hrať Kondo Tatsuo, podarilo sa nám okolo tohto projektu vybudovať slušný ruch! Nehľadiac na škandál s Nakashimou."

„Hej, chudinka," prehovorila Inoue-san bezvýrazne. „Po tom, čo sa stalo, ju netizens zmietli pod čiernu zem. Myslela som si, že agentúra sa jej zastane a podá na nich žalobu. Niektoré príspevky hraničili už so cyberbullyingom. Agentúra by si mala chrániť svoje hviezdy."

Kazuhiko na jej tvári nevidel ani náznak súcitu. Vo vnútri ho bodlo.

„Prečo by sa jej niekto zastával?" opýtal sa režisér. „To dievča sa oblápalo na chodbe s mužom! A to si hovorí profesionálka? Veľmi dobre vie, že ako mladá herečka musí dbať na svoj imidž. Definitívne tým porušila podmienky svojej pracovnej zmluvy! Agentúry nepotrebujú skazené dievčatá. Takých je na svete kopec."

Kazuhiko zovrel sánku. Inoue na neho pozrela varovným pohľadom. Vedel, čo to znamenalo: drž jazyk za zubami! Zhlboka sa nadýchol a potom sa odvrátil. Bolo mu z toho všetkého nanič.

Nakashima bola mladá herečka z konkurenčnej talentovej agentúry, ktorá vďaka kastingu získala hlavnú úlohu v dráme Šarlátové slzy. Keby svoju rolu aj dokončila, mala by zaručený celoživotný úspech. Tento projekt ju mal katapultovať do výšav.

No predtým, ako vôbec poriadne začali nakrúcať, uniklo na povrch video, kde sa dosť necudne zabávala s jedným z populárnych hercov a k tomu ešte aj na verejnom mieste. Ľudí to pobúrilo. Nielen, že prišla o svoju rolu, ale podľa článkov v bulvárnych plátkoch to vyzeralo tak, že si tým zničila i celú svoju začínajúcu kariéru. Klávesnicoví bojovníci sa pustili do jej profilu na Twitteri a zasypávali ho každý deň množstvom nenávistných komentárov a vyhrážok. Toto nehraničilo so cyberbullyingom. Toto bola cyberšikana skrz-naskrz.

Namiesto toho, aby sa jej agentúra zastala, s ňou rozviazala zmluvu a vypustila ju do sveta, nechránenú. Možno by všetko bolo inak, keby bol ten incident výmysel, no nakoľko na videu bolo jasné, že nešlo o žiadne sexuálne obťažovanie, väčšina teraz už jej ex-fanúšikov bola toho názoru, že si takéto zaobchádzanie zaslúžila.

Kazuhiko však veľmi dobre vedel, že to bola v skutočnosti pasca. Potrebovali ju skrátka vyhodiť von z hry. Watanabe Ryo sa žien dotýkal len keď mal z toho nejaký osoh. Či už to bola rola pre neho samého, alebo pre niektorú z jeho kolegýň v agentúre. To úbohé dievča mu naletelo. Kazuhiko jej to nezazlieval. Aj on mu raz naletel a vedel, že si to bude vyčítať do konca svojho života.

V ten deň, keď ich oboch nachytal bozkávať sa na chodbe v tomto istom hoteli, zbabelo utiekol preč. Teraz už vedel, že to mal zastaviť. Mohol tušiť, že sa niečo deje. Mal jej pomôcť zahnať blížiacu sa apokalypsu. No nikdy nebol v stave, aby sa mu dokázal postaviť zoči-voči. Stačilo, že ho zazrel a ihneď pocítil, ako sa mu za chrbtom plazí lepkavá hladina tmavej vody. Ešte aj teraz ho jej vlny dokázali stiahnuť pod hladinu.

„Keď už ho toľko spomíname," ozvala sa nesmelo jedna zo žien. „Kde vlastne je naša hviezda?"

Kazuhiko precitol. Naša hviezda? To muselo znamenať, že sa reč zvrtla na Tatsua – miláčika všetkých žien. Vysoký a atraktívny. Usmievavý a srdečný, večne dobromyseľný. Kto by ho nemal rád?

„Určite si len na chvíľku niekam odbehol," usmiala sa na nich zoširoka Inoue-san. „Dajte tomu obletovanému mužovi aspoň na chvíľku vydýchnuť, dámy. Určite sa vám bude neskôr venovať."

Kazuhiko sa rozhliadol po salóne. Kondo Tatsuo bol predsa hlavnou mužskou úlohou v tomto projekte. Mal by tu zostať spolu s ostatnými až do rána, či sa mu to bude páčiť, alebo nie.

Červené pazúry ho konečne omilostili. Inoue sa nahla k nemu a potom mu zasyčala do ucha: „Nájdite ho, Andou-san. A rýchlo!"

Kazuhiko sa zvrtol a potom sa vybral naprieč salónom hľadať Tatsua. Bolo jasné, že v salóne sa určite nenachádzal. S jeho výškou bolo jednoduché nájsť ho vytŕčať z davu. To znamenalo, že sa vybral možno niekam na toalety. Kazuhiko pochyboval o tom, že by sa Tatsuo nachádzal v niektorej z hotelových izieb. Na rozdiel od neho vedel, čo sa patrí. To, že teraz nezabával hostí a nebudoval ďalšie pracovné vzťahy znamenalo, že práve teraz musel riešiť niečo pre neho omnoho dôležitejšie.

Kazuhiko vybehol zo salóna na chodbu. Skontroloval priľahlé toalety, no tam ho nikde nevidel. Vybral sa teda po chodbe dúfajúc, že ho niekde zazrie. Vybral z vrecka svojich vyžehlených nohavíc mobil, aby mu mohol zavolať, keď ho vyrušil džavot zamestnankýň hotela. Práve sa ponáhľali po chodbe a odnášali špinavé taniere a poháre z večierka. Odkladali ich na neďaleký vozík, ktorý sa prehýbal pod ich váhou. Len čo bol plne naložený, jedno z dievčat ho začalo tlačiť po chodbe smerom do kuchyne. Druhé jej robilo spoločnosť, hoci sa malo vrátiť do salóna.

„Vedela si, že v meste je dnes letný festival a po zotmení budú odpaľovať ohňostroje?"

„Chcela som ich tento rok vidieť," vzdychlo druhé dievča tlačiace vozík. „S frajerom sme sa mali ísť pozrieť na stánky. Ach, tak veľmi som si chcela obliecť yukatu! No vyzerá to tak, že táto ich oslava bude trvať až do rána."

„Počula som, že odomkli dvere vedúce na strechu. Ak budeme mať chvíľku čas po zotmení, mohli by sme vyjsť nahor a pozrieť sa na ohňostroj aspoň my dve, čo ty na to?"

„Ak skončíme v rozumnom čase."

Kazuhiko pevne dúfal, že večierok dlho trvať nebude. No prevetrať sa na streche znelo ako celkom dobrý nápad. Zamieril preto k výťahom a privolal si jeden z nich. Úloha, ktorú mi pridelila Inoue, bola pre neho vedľajšia. Bude sa tváriť, že ho po celý čas hľadal a medzitým si aspoň na chvíľu zresetuje hlavu.

Keď sa objavil na streche, zistil, že nebol jediný, kto sa potreboval prevetrať. Stratená superstar večera sa našla. Kondo Tatsuo postával na okraji strechy, no namiesto toho, aby si vychutnával zlatý západ slnka, hľadel do studenej obrazovky na svojom mobile. Vietor mu vháňal hnedé vlasy do tváre, no on tomu nevenoval pozornosť.

Kazuhiko pomaly podišiel k nemu, až kým nezastal po jeho ľavom boku. „Čo tu robíš, Tatsuo? Hostia ťa už hľadajú. Hlavne dámy," odfrkol.

Tatsuo mlčal. Dokonca to vyzeralo tak, že si ho ani len nevšimol. Kazuhiko mu preto vychmatol mobil z ruky a pozrel na obrazovku displeja. Očami preskakoval riadok po riadku a potom podráždene zrušil otvorenú stránku.

„Kazuhiko!" vykríkol Tatsuo.

Kazuhiko schoval jeho mobil vo vrecku na svojich nohaviciach. S prekríženými rukami sa obrátil k Tatsuovi. „Prečo čítaš tie veci?" opýtal sa ho.

Tatsuo si chcel najprv vziať svoj mobil späť, no potom si to rozmyslel. Poslušne sklonil hlavu a teraz vyzeral ako roztomilý labrador, ktorý niečo vyviedol a nedokáže sa pozrieť svojmu pánovi do očí.

„Povedal som ti, že tí ľudia, čo tieto veci píšu, nemajú ani poňatia o tom, ako to v šoubiznise chodí. A už vonkoncom nemajú ani tušenia, čo svojimi nenávistnými komentármi spôsobujú!"

Tatsuo s rukami vo vreckách hľadel do zeme. Kazuhiko frustrovane pokrútil hlavou. Kondo Tatsuo vyhral uplynulú sezónu dve ceny: Vynikajúci mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Nováčik roka. Svet šoubiznisu skláňal poklonu jeho hereckému umeniu a on si aj napriek tomu vôbec neveril!

Tatsuo sa konečne osmelil a zdvihol pohľad. Slnečné lúče zapadajúceho slnka sa odrážali v jeho očiach zosvetlených farebnými šošovkami a premieňali mu ich na dve zlaté karamelky.

„Veľmi dobre viem, prečo ma obsadili do Šarlátových sĺz. Pretože tam potrebovali dať niekoho, po kom môžu diváčky slintať," zamrmlal Tatsuo.

Z pier iného muža by to možno znelo ako chvastanie, ale Kazuhiko vedel, že Tatsua tento fakt skutočne mrzí. Bol herec a chcel, aby si ho ľudia pamätali vďaka jeho hereckému výkonu a nie kvôli tomu, že sa objavil na obrazovke bez trička.

„No a?" pokrčil plecami Kazuhiko. „Zviditeľnil si sa. Vďaka tomu si ťa určite všimlo viacero producentov a režisérov. Ak tvoj herecký výkon stál naozaj zato, ponuky sa ti začnú len tak sypať, nemyslíš? A nezáleží na tom, čo si myslia hlúpi netizens!"

Konečne sa mu podarilo na tvári vyčarovať úsmev: „Ďakujem, Kazuhiko."

Kazuhiko k nemu pristúpil a položil mu ruku na plece: „Ver svojim schopnostiam a dostaň zo seba vždy len to najlepšie. A potom sa nebudeš mať viac čoho obávať. A prestaň konečne čítať tie hlúposti!"

Kazuhiko si chcel ruku už zložiť, no Tatsuo mu ju zachytil na pol ceste. Preplietol si prsty s tými jeho a pevne mu ich zovrel. Ich pohľady sa pevne spojili. Zlatý karamel v jeho očiach začal hustnúť a tmavnúť. „Kazuhiko," zamrmlal Tatsuo.

„Nie," odpovedal mu chladne.

„No tak," presviedčal ho Tatsuo. Aj jeho hlas bol sladký ako karamel.

„Vrátiš sa pekne tam dole a budeš sa venovať hosťom."

Keď Tatsuo zachytil v jeho hlase typický ľadový tón, pre ktorý ho státisíce žien zbožňovali, ustrnul na mieste. „Stalo sa niečo? Si podráždenejší, než zvyčajne."

Kazuhiko si vyvliekol ruku z jeho zovretia a potom sa obrátil k zapadajúcemu slnku. Obloha hore sa začínala sfarbovať do tmavej modrej. V diaľke zazrel kde-tu zablikať hviezdu. Čochvíľa sa stratia v žiare rozsvecujúcich sa tokijských svetiel.

„Rozprávali sa o Nakashime a o tom, čo sa jej stalo," povedal do ticha Kazuhiko.

Tatsuo teraz podišiel k nemu bližšie. „Zahliadol som niektoré komentáre," odvetil. „Správali sa k nej veľmi kruto."

Kazuhiko si o oprel hlavu o jeho plece. Zhlboka si povzdychol. „Pretože je to iba bezbranné dievča. Mal som tomu zabrániť."

„Nemohol si," odvetil Tatsuo. „Ani jeden z nás to viac nezmení."

„Dúfal som, že Inoue to nejako urovná, ale vykašľala sa na to. Jediné, čo dosiahla, bolo, že do hlavnej úlohy obsadili našu herečku. To, čo sa stalo s dievčaťom z konkurenčnej agentúry, ju viac nezaujímalo. Je navlas taký istý žralok ako tí ostatní."

„Keď prehrmí najväčšia búrka, bude lepšie," povedal Tatsuo. „Čochvíľa si ľudia nájdu zaujímavejšiu klebetu a zabudnú na ňu."

Kazuhiko sa odtiahol, aby sa mohol na neho pozrieť. Nebol si istý, čo je pre herečku horšie. Či negatívna reklama a bezodná kritika, alebo možnosť, že časom upadne do úplného zabudnutia. Ani jedno jej nepomôže vybudovať slušnú kariéru, to bolo isté.

Slnko sa schovávalo za armádu mrakodrapov a svet sa postupne zapĺňal tmavými tieňmi. Zdvihol sa chladný vánok, atypický pre letné horúce dni. Kazuhiko sledoval Tatsua, ktorý teraz stál v tieni. Prižmúril oči. Všimol si, že za jeho chrbtom ktosi vyšiel na strechu. V duchu sa potľapkal po chrbte za to, že sa ovládol. Inak by mali netizens zajtra ráno ďalší škandál na rozoberanie.

Vtedy si uvedomil, že na strechu vystúpila mladá žena. Spočiatku si myslel, že to je zamestnankyňa hotela. Tá, čo dnes rozoberala letný ohňostroj, na ktorý sa chcela prísť pozrieť. No bola úplne sama. A keď si všimol, že nemá na sebe hotelovú uniformu, spozornel.

„Kazuhiko," zamrmlal Tatsuo.

Kazuhiko ho od seba odstrčil. Rozbehol sa k tej žene. Spoznal jej tvár, spoznal jej krehkú postavu. Bola predsa na odovzdávaní cien a celý večer moderovala. A potom ju nachytal na chodbe oblápať sa s Watanabem. A hneď nato jej všetci zo života urobili peklo a ona letela k zemi ako padajúca hviezda. Jej fotografia bola úplne všade.

Tatsuo sa prekvapene otočil, keď Kazuhiko preletel popri ňom sťa víchor. Zazrel, ako beží k žene, ktorá teraz odhodlane preliezala bezpečnostné zábradlie na streche. Ihneď pochopil, čo sa bude diať. Jeho nohy sa dali do pohybu samé.

Nakashima preliezla bezpečnostné zábradlie. V jej pohyboch nebolo ani trocha zaváhania. Zrejme bola pevne rozhodnutá už v momente, keď vyšla na strechu. Krv jej hučala v ušiach, červené oči ju štípali. Mobil, ktorý jej neprestajne vibroval, pustila na zem. S hlasným klepnutím dopadol na podlahu a jeho obrazovka sa rozbila. Vibrovanie ustalo. Sem nahor prenikal iba šepot vánku a hukot motorov áut. Už viac nevládala. Snažila sa s tým bojovať, no bolo to silnejšie, než ona.

Urobila krok do prázdna, keď ju niekto schmatol za ruku. Stratila rovnováhu a prepadla cez strechu, no zovrel ju ďalší pár rúk. Ostala visieť dole za ruku, rameno nevydržalo ten nápor. Vykĺbilo sa jej. Zrevala od bolesti, no tí dvaja ju nepúšťali. Podarilo sa im vytiahnuť ju naspäť nahor. Keď ju uložili na zem, sťažka dýchala. Bolesť z ramena jej vystreľovala do celého tela, vyhnala jej na čelo kvapôčky potu.

„Musíme zavolať záchranku," povedal Tatsuo.

„Zavolaj Inoue," odvetil Kazuhiko. „Záchranári sú dole v hoteli. Pri takýchto veľkých oslavách musia byť nablízku pre prípad, že by sa niekto zranil, alebo sa stala nejaká nehoda."

Kým Tatsuo ťukal do telefónu, Kazuhiko sa obrátil k žene ležiacej na zemi. Teraz už nebolo pochýb o tom, že to bola naozaj ona. Pomaly nadvihla viečka. Hľadela sa do tých najtmavších očí na svete. Leskli sa ako hladina tmavého jazera. Myslela si, že sa v nich azda i utopí.

„Vydržte to, pomoc je už na ceste."

Čierna hladina, do ktorej sa pozerala, sa leskla v posledných zvyškoch zapadajúceho slnka. Svetlo vyhasínalo. Bolesť v jej ramene bola taká silná, až pocítila, že stráca vedomie.

„Nakashima-san? Nakashima-san!"

✤✤✤

Vysvetlivky:

✤ Nakashima (中島) – [Nakašima] japonské priezvisko znamenajúce "centrálny ostrov",

✤ netizen – z angl. spojenia "internet" a "citizen", používané často pre komentátorov na sociálnych sieťach a internetových diskusných fórach,

✤ yukata – [jukata] je bavlnené letné kimono bez podšívky, ktoré sa nosí v neformálnom prostredí, ako sú letné festivaly.