Kazuhiko zaparkoval autom na neďalekom záchytnom parkovisku a potom vystúpil. Hoci dopoludnia pršal dážď, teraz vonku svietilo slnko. Chodníky vyschli, aj keď v korunách stromov stále videl lesknúce sa dažďové kvapky. Citeľne sa oteplilo. Kazuhiko teda zamkol auto a prešiel po chodníku smerom k oplotenému pozemku. Bol to súkromný pozemok súčasťou ktorého bol okrem vily postavenej v západnom štýle i veľký park plný zelene. Vysoká kovová brána čiernej farby bola odchýlená, keď podišiel bližšie. Stlačil kľučku a otvoril ju viac, aby mohol vojsť dovnútra. Nechcel tu byť, no Inoue sa vyjadrila jasne. Vzdychol a potom nahodil nečitateľný výraz tváre.

Len čo vošiel dnu, pohľad mu ihneď upútal obrovský drevený altánok. Celý bol obrastený vistériami, ktoré boli počas tohto obdobia v plnom rozkvete. Okolo altánku sa hmýrilo obrovské množstvo ľudí a jemu sa obrátil žalúdok. Počas uplynulých rokov sa vďaka práci dennodenne stretával s obrovským množstvom ľudí. Predpokladal teda, že si na davy cudzincov zvykne. Koniec koncov, Tokio bolo povestné svojou ľudnatosťou a ulice brázdili obrovské množstvá ľudí. Tu ich nebolo toľko, ako v meste uprostred rušnej hodinky a i napriek tomu sa necítil príjemne. Potlačil narastajúce emócie vo svojom vnútri a pridal do kroku.

Inoue-san bola medzi ľuďmi, ktorých spoznal v altánku. Ešte stále mala na sebe ten príšerný kostým a v ruke krúžila skleneným pohárom. Voľnou rukou gestikulovala na všetky strany a okolostojaci ľudia sa uhýbali jej neplánovaným útokom.

„Andou-san!"

Krátko zažmúril oči, keď k nemu doľahla ozvena jeho mena. Donútil sa pohnúť a vstúpil medzi hostí tejto záhradnej oslavy. V menšej skupinke ľudí, ktorí sa teraz na neho usmievali, spoznal zamestnancov herného štúdia, s ktorými počas uplynulých mesiacov pracoval na počítačovej hre.

„Kami no koe? Naozaj prišiel?"

Producent počítačovej hry pristúpil ku Kazuhikovi ako prvý. „Andou-san," prehovoril, „som veľmi rád, že ste nás poctili svojou návštevou. Povedali nám, že nechodíte na spoločenské akcie. Aj tak sme sa rozhodli zariskovať a poslali sme vám pozvánku. Som rád, že sme tak urobili."

Kazuhiko po ňom prešiel pohľadom. Vzadu za ním stála Inoue, no tentoraz bola úplne ticho. Líščími očami ho prepaľovala.

„To je síce pravda, ale takúto príležitosť som si nemohol nechať ujsť," odvetil Kazuhiko strojene a potom potriasol producentovi rukou. Inoue s úsmevom prikývla. „Gratulujem k úspešnej hre a televíznej dráme," dodal na záver.

„Ďakujeme. Nebyť vás, nikdy by sa nám nedostalo toľko pozornosti," usmial sa na neho producent a potom mu pustil ruku. „Dnes večer sem príde aj režisér, ktorý bude mať natáčanie pod palcom. Stretneme sa aj s hercami, ktorých obsadil do rolí. Som zvedavý, pre koho sa napokon rozhodol."

„Takže ešte neviete, koho vybrali?" opýtal sa ho Kazuhiko.

„Zatiaľ nie. Režisér povedal, že si to nechá ako prekvapenie," odpovedal.

Kazuhiko znova očami prešiel po Inoue. Žiarila viac ako dnešné slnko vykúkajúce ponad oblaky. Bolo jasné, že ona už veľmi dobre vie, kto sa stal režisérovým vyvoleným. A keďže sa natoľko usmievala, musel to byť niekto z ich agentúry, čo im pravdepodobne prinesie slušný balík peňazí. Na malú chvíľu sa ho zmocnila neblahá predtucha, že by chceli, aby hlavnú postavu hral on, no tieto myšlienky odplašil mávnutím hlavy. Také niečo neprichádzalo do úvahy. Patril síce do agentúry, no aj napriek tomu nemal žiadne herecké vzdelanie, či skúsenosti. Dokázal možno hrať svojim hlasom, no pridať k tomu i telo a pohyby bolo už omnoho zložitejšie. Také niečo nemožno nechať na amatéra, akým bol on.

Kým sa zvítaval s ostatnými členmi dnešného večierka, pred očami mal neustále Inoue a jej úsmev. Tá už medzitým klebetila s ďalšími hosťami a spriadala plány pre svojich zverencov. No jeho úloha bola v podstate splnená, čo znamenalo, že si ho viac nevšímala a to mu zlepšilo náladu.

Posadil sa na voľnú drevenú lavičku pod strechou altánku a potom si podoprel bradu dlaňou. Nebol tu nikto, s kým by si rozumel. Niektorí ľudia z herného štúdia mali podobnú povahu ako on, no teraz boli príliš zaneprázdnení prípravou na tento večierok. Ich štúdio zrejme ešte nikdy nepoctila taká vzácna návšteva a on mohol vidieť, že sa skutočne snažia, aby všetko dopadlo čo najlepšie, ako je to len možné. Jedna skupina pripravovala veci na gril, druhá práve vyťahovala fľašky saké.

Slnko sa medzitým schovalo za roztrúsené oblaky. Kazuhiko znova začul dôverne známy šum.

„Naozaj začalo pršať?" zaklial jeden z mužov, ktorý práve rozdúchaval oheň na grile pod strechou.

„Eeh? Ráno som pozerala počasie a o daždi nebolo ani slovo!" odvetila mladá žena, ktorá k nemu pristúpila s ďalšími briketami na gril.

„Aké počasie si to pozerala?" pripojila sa k nim ďalšia neznáma žena, „veď dnes hlásili až 80 % pravdepodobnosť dažďa. A celé doobedie lialo ako z krhly."

„Áno, ale na večer hlásili už jasnú oblohu."

„Možno sú to iba prehánky a čoskoro to prejde."

„Čo urobíme? Zvyšok hostí tu bude každú chvíľu. Skúsime narýchlo zjednať nejaké iné miesto?"

„Nemyslím si, že nablízku nájdeme niečo, čo by bolo o takomto čase voľné. Všetko bolo už dohodnuté, keby sme to zmenili na poslednú chvíľu, iba by sme to komplikovali," objavil sa pri nich producent, aby im mohol zadať jasné pokyny. Zdalo sa, že okrem manažovania herných projektov mu celkom išli i ďalšie aktivity. „Podstatné je, že sa stále neochladilo. To by sme tu asi dlho nevydržali. A pri grile bude určite teplejšie, ak niekomu bude zima, bude si môcť sadnúť bližšie."

Kazuhiko ignoroval frmol zamestnancov z herného štúdia za sebou a namiesto toho zdvihol hlavu k streche. Drevený altánok v súkromnom parku, kde sa nachádzali, bol skvelý na letné grilovanie, no možno nebol až takým ideálnym úkrytom pred lejakom. Natiahol pred seba otvorenú dlaň a čakal, či pomedzi latky drevenej strechy nezačnú na jeho pokožku dopadať ľadové dažďové kvapky. Nič také sa však nestalo. Strecha mala buď dobrú krytinu, alebo sa o všetko postarali vistérie, ktoré ho celý obrástli. Kazuhiko zvesil ruku a očami prešiel po zelených úponkoch ťahajúcich sa po drevenej konštrukcii. Boli obsypané hustými fialovými kvetmi a z jednej strany altánku tvorili purpurovú stenu, hoci nimi teraz lomcoval vietor a lupienky poletovali všade navôkol.

Ľudia z herného štúdia údajne zvažovali viacero možností pre dnešné posedenie, no napokon sa rozhodli pre uvoľnenú oslavu v štýle hanami. Hoci sakury zvyčajne kvitli od konca marca do polovice apríla, neodradilo ich to. Začiatkom mája predsa ešte stále kvitli vistérie a tento altánok bol nimi priam posiaty. Navyše, bolo to po prvý raz, čo sa im podarilo predať práva pre hraný projekt. Zvyčajne z ich hier urobili iba anime, no tentoraz sa im podarilo vystreliť o čosi vyššie. Namiesto krátkeho kresleného seriálu sa tak dočkajú hranej verzie a oslovia viac diváčok. Také niečo určite pomôže ďalšiemu predaju a to si predsa zaslúži oslavu!

Kazuhiko sa pousmial. Bolo otázne, o koľko z toho sa zaslúžila Inoue so svojou všadeprítomnou vypočítavosťou. Ako mu vysvetlila na dnešnom dopoludňajšom stretnutí v kancelárii, táto akcia sa dnes konala preto, aby sa viacerí zamestnanci herného štúdia stretli s ľuďmi z televízneho štábu. Doteraz sa totiž videli iba s partnermi, ktorí mali na starosti predaj autorských práv a podpísanie zmluvy. V rámci vytvorenia dobrých obchodných vzťahov a vybudovania mostu pre ďalšiu spoluprácu sa dve strany dnes večer konečne stretnú oficiálne. Zamestnanci herného štúdia sa potešia, pretože sa dnes stretnú s hviezdami, ktoré stvárnia postavy z hry.

Kazuhiko predpokladal, že pri tejto príležitosti nemusí na tomto mieste vôbec zavadzať. No oni ho pozvali, pretože prepožičal svoj hlas jednej z hlavných postáv. A ako mu znova naznačila Inoue, patrilo by sa, aby sa tu objavil, hoci aj keď len na chvíľočku. Nemohol jej odporovať. A preto teraz sedel na lavičke pod dreveným altánkom a sledoval, ako krížom cez park prichádzajú ďalší a ďalší ľudia, ktorých vôbec nespoznával, hoci niektorí patrili do ich agentúry. Niektorí kráčali pomaly, ukrytí pod dáždnikom, iní utekali krížom cez park čo najrýchlejšie k altánku, aby unikli studeným kvapkám, ktoré ešte i v máji boli ako ľadová sprcha.

„Andou-san?"

Kazuhiko sa obrátil na lavičke. Stála pred ním mladá žena, ktorú nespoznával. Vyskočil ihneď na rovné nohy. Slabo sklonil hlavu na znak pozdravu a potom si ju zvedavo premeral. V hernom štúdiu bol už niekoľkokrát, dneska sa zoznámil s ďalšími zamestnancami, ktorých dovtedy nestretol. No táto žena k nim zrejme nepatrila.

V porovnaní s ostatnými ženami mala úctyhodnú výšku a bol si istý, že za to nemôžu topánky na vysokom klinovom podpätku, čo mala obuté. Aj hociktorý Japonec by sa určite uspokojil s takou výškou. Svoju elegantnú postavu skrývala v maxi šatách svetlej farby slivkových kvetov. Dlhá sukňa sa od úzkeho drieku ťahala nadol a povievala jej okolo členkov pri každom pohybe. Iné ženy by si nikdy nemohli také šaty dovoliť obliecť bez toho, aby nevyzerali ako strašiak v ryžovom poli. Cez plecia mala prehodenú krátku rifľovú bundičku svetlomodrej farby a na lakti jej visela biela kožená kabelka s hrubou zlatou retiazkou. V tvári pôsobila mlado, Kazuhiko predpokladal, že je z tej istej generácie ako on, hoci jemné vejáriky vrások okolo očí mu našepkávali, že je pravdepodobne od neho o dva-tri roky staršia. Aj mejkap mala odlišný, než väčšina mladých žien stojacich pod altánkom. Svetloružový lesk na pery ladil s farbou jej líc a šiat, viečka mala zvýraznené len trblietavým broskyňovým očným tieňom. Okolo okrúhlej tváre sa jej vlnili čierne vlasy dlhé až po ramená. Rukou práve odhrnula jeden z hustých prameňov a zastokla si ho za ucho. Zaleskla sa hrubá zlatá náušnica.

„Som veľmi rada, že vás vidím," usmiala sa na neho.

Kazuhiko si najprv myslel, že to je jedna z herečiek, no nikto z filmového štábu tu ešte nebol a väčšinu hviezd z ich agentúry poznal. Jej tvár sa mu zdala povedomá, no nevedel si vybaviť, kde ju predtým zazrel. Bolo jasné, že sa s ňou stretol vďaka počítačovej hre, ktorej úspech tu teraz oslavovali. Ak nebola z agentúry, tak to potom mohla byť iba... Náhle si spomenul. Kawano Mei bola predsa spisovateľka, ktorá písala príbehy a scenáre pre projekty herného štúdia. Aj táto hra bola výsledkom jej talentu.

„Ah, Kawano-sensei," odpovedal a vstal. Podarilo sa mu na perách vykúzliť úsmev: „Koľká to česť, stretnúť sa s autorkou celého tohto projektu!"

Svetloružové pery sa jej usmievali, no na rozdiel od neho sa jej úsmev zrkadlil i v očiach. Neboli také tmavé ako tie jeho, mali sladkastý čokoládový odtieň. Keby znova zasvietilo slnko, prežiarilo by ich do karamelovej farby.

„Ah, prosím, lichotíte mi!" mávla rukou. Bolo jasné, že ju to potešilo. „Nečakala som, že vás tu dnes večer uvidím," zasmiala sa, „hovorí sa, že sa spoločenským večierkom vyhýbate."

Okolo stojaci muži sa na ňu pozreli, keď sa zasmiala. Zakryla svoj úsmev dlaňou, no nevšímala si ich. Kazuhiko nebol extrémne vysoký, no nebol ani nízky. So svojou nadpriemernou výškou bol tak akurát. Zato Kawano Mei so svojimi 170 centimetrami vyčnievala i medzi muži krčiacimi sa vôkol nej pod strechou. A ostatné ženy jej boli sotva po rameno.

„To nie je pravda," pokrútil hlavou. Na svojom chrbte cítil páliaci pohľad Inoue-san. „Len som niekedy príliš zaneprázdnený, ale to istotne poznáte."

„Pravdaže. Som rada, že som mala možnosť vás tu stretnúť. Nestáva sa často, aby človek osobne stretol nositeľa takého božského hlasu. Hoci sme pracovali na tom istom projekte, ešte sme nikdy nemali príležitosť poriadne sa spoznať," venovala mu ďalší žiarivý úsmev. „Chcela som sa prísť pozrieť na nahrávanie do štúdia, no nanešťastie sa mi to nepodarilo. Veľmi ma to mrzelo. O väčšinu vecí sa staral producent a ja som medzitým už pracovala na ďalších projektoch, ktoré som mala zazmluvnené. No musím sa priznať, že som už prešla celú hru a samozrejme vašu route. Mala som tak možnosť vypočuť si vlastnú postavu v podaní vášho hlasu. A musím povedať, že ste ju stvárnili priam dokonalo."

Kazuhiko sa posadil naspäť na lavičku a s nevôľou sledoval, ako sa usadila vedľa neho. Dotkli sa ramenami, hoci navôkol bol stále dostatok miesta. Neznášal, keď sa ľudia na neho lepili. Posunul sa preto o čosi ďalej a znova na ňu pozrel. Zložila si kabelku do lona a i naďalej sa na neho usmievala.

„Snažil som sa ho zahrať čo najlepšie," odvetil. „Nie je to váš prvý príbeh, ktorý som mal príležitosť nahovoriť a vaše postavy pôsobia skutočne živo, hoci sú iba v scenári na papieri. Niektoré z nich sa stvárňujú veľmi ľahko. Človek si dokáže podľa dialógu veľmi jasne predstaviť ich charakter, čo veci do značnej miery zjednodušuje."

„Ak k vám mám byť naozaj úprimná," zasmiala sa, „odkedy ste nahovorili jednu z vedľajších postáv v prvej hre, ktorú som napísala, vždy, keď pracujem na novom príbehu, akosi podvedome vytvorím ďalšiu postavu ako ušitú na mieru vám. Iný hlas by som si pre niektoré svoje postavy nevedela ani predstaviť. Stal sa z toho už akýsi zvyk a zdá sa, že si to všimol aj producent."

„No je to po prvý raz, čo som nahovoril hlavnú postavu určenú pre protagonistku."

„Bolo iba otázkou času, kedy ma inšpirujete a nahovoríte hlavného protagonistu. Teraz ste pre všetkých Kami no koe," odvetila Kawano. „Bolo jasné, že sa stanete centrom celého príbehu. A podľa toho, čo hovoria recenzie žien na sociálnych sieťach, sa zdá, že sme vybrali veľmi dobre. Nemyslím si, že je zhoda náhod, že práve tomuto príbehu sa medzi hráčkami tak darí."

Kazuhiko si prekrížil ruky na hrudníku. Vedel, na čo narážala.

Kami no koe – božský hlas. Takú dostal prezývku, keď si ľudia začali viac všímať jeho hlas a on dostal kopec pracovných ponúk, vďaka ktorým si ho ľudia zapamätali. To bol začiatok jeho piatich minút slávy. Odvtedy prepožičal svoj hlas desiatkam postáv, či už to bolo pre anime, alebo počítačové hry.

„Dostalo sa mi do uší, že vás oslovili ľudia z televízneho štúdia a budete spolupracovať spolu so scenáristami počas celého nakrúcania," povedal jej. „Gratulujem. Je to nesmierny úspech."

„Máte pravdu," líca jej zalial rumenec. „Keď ma oslovili, aby som napísala scenár pre ďalšiu hru, potešila som sa. Nebol to môj prvý projekt a vedela som, do čoho idem. Očakávala som, že ma možno oslovia v prípade, že by hru adaptovali na anime, alebo drama CD, no v živote by mi nenapadlo, že sa rozhodnú práve tento príbeh nafilmovať..."

Kawano-sensei bola... až príliš uvravená. Kazuhiko počúval jej monológ o tomto projekte a budúcou spoluprácou s televíznym štábom, no jeho myseľ často odbiehala a do uší sa mu namiesto jej slov čoraz viac prebíjal šelest dažďa. Mala pravdu, ak sa televízia rozhodne, že je dobrá spisovateľka a sadne im jej štýl, možno ju prizvú napísať vlastnú televíznu sériu, bez stupienka vo forme počítačovej hry. Ak sa stane ich televízna dráma hitom, je to viac než isté. On nemal s touto časťou nič spoločné. Kým v hre prepožičal svoj hlas, tentoraz ho nebudú potrebovať. Nahradí ho jeden zo súčasných obľúbených hercov. No Kazuhikovi to nevadilo. Jeho práca seiyuu ho bavila, no omnoho radšej by bol, keby sa mohol vrátiť naspäť k svojim skromným začiatkom. Hoci Inoue-san by tento jeho návrh istotne rýchlo zmietla zo stola. Kazuhiko začínal domácou tvorbou audiokníh. Vtedy nerozmýšľal nad tým, že by sa svojim hlasom mohol živiť. Skrátka sa pridal do jednej zo skupín fanúšikov literatúry a pomáhal v nahrávaní audiokníh domácej literatúry, či svetovej klasiky. Potom sa začali hrnúť oficiálne ponuky, za ktoré dostal i svoju prvú mzdu. Bolo to síce menej výnosné, no mal rád príbehy, ktoré čítal, či už nahrával klasické diela od Natsume Sousekiho, alebo moderné light novels určené predovšetkým pre tínedžerov.

Pokýval hlavou. Pripomínalo mu to staré časy. A na tie chcel momentálne zabudnúť...

✤✤ ✤  

Vysvetlivky:

✤ anime – kreslený animovaný seriál,

✤ drama CD – malá rozhlasová hra nahratá na CD nosičoch, často dodávaná ako bonusový obsah pre niektoré romány/hry/komiksy,

✤ hanami – tradičný japonský zvyk obdivovania krásy kvitnúcich kvetov, zvyčajne čerešní, kedy si ľudia usporadúvajú pod rozkvitnutými stromami pikniky a posedenia,

✤ Kami no Koe – doslovne znamená boží hlas/hlas boha, ale v našej kultúre je obraz boha o čosi odlišný a preto to znie u nás zvláštne, v podstate tým v tomto prípade ľudia myslia, že Kazuhiko má skrátka božský hlas :),

✤ Kawano Mei – Kawano (河野) japonské priezvisko, ktoré znamená „riečne pole", krstné meno Mei (芽生) znamená „klíčiaci život", (pozn. autorky: neplánovala som, že sa z nej hneď v prvej časti vykľuje taká nepekná povaha, ale stále ju mám rada :D,)

✤ light novel (LN) – moderná skrátená forma románov určená predovšetkým pre YA čitateľov, u nás by sme ju formou prirovnali skôr k novele, než k románu,

✤ NatsumeSouseki – [Nacume Sóseki] jeden z najvýznamnejších japonských spisovateľov z Meiji éry,

✤ otome hra – príbehová videohra zameraná na ženy, kde je jedným z cieľov rozvoj romantického vzťahu medzi postavou ženského hráča a jednou z niekoľkých mužských postáv,

✤ route – smer v otome hre, kedy si hráčka zvolí, ktorou cestou sa vyberie (aké rozhodnutia v hre urobí),

✤ saké  – je japonský alkoholický nápoj, ktorý sa získava kvasením ryže,

✤ sakura – japonská okrasná čerešňa vysádzaná skôr kvôli kvetom, než ovociu,

✤ seiyuu – [seijú] človek, ktorý dabuje seriály a prepožičiava postavám svoj hlas, 

✤ vistéria – japonská vistéria po japonsky nazývaná ako „fuji" [fudži] 藤 je listnatá okrasná opadavá drevina (latinsky: Wisteria floribunda). V japonskom jazyku kvetov vistéria symbolizuje predovšetkým dlhovekosť. Vistérie sú často dávané do daru mladomanželom pre šťastie. Purpurová farba bola v minulosti určená predovšetkým aristokracii (ako aj v iných krajinách), je preto ukazovateľom dobrého rodu.