Kazuhiko sa obrátil a zamieril doprava. Otvoril ďalšie sklenené dvere, ktoré boli takisto zabezpečené kartou a pomaly kráčal po úzkej chodbe vystlanej tenkým svetlosivým kobercom.

„Andou-san, dobré ráno!"

Kazuhiko zdvihol hlavu a zazrel na chodbe stáť malého muža v strednom veku. Hoci bol útly, jeho brucho začínalo naberať úctyhodné rozmery. „Matsuda-san, dobré ráno," odzdravil sa mu rýchlo. „Dlho sme sa nevideli. Ako sa máte?"

„Ah, všetko po starom," mávol rukou muž. Tvár mu žiarila. „Ako sa vám pracuje pod velením Inoue-san?"

„Je to v poriadku," opätoval mu Kazuhiko slabý úsmev. „Inoue-san je veľmi kompetentná žena. Akurát idem za ňou na dohodnuté stretnutie."

„Tak, tak," prikyvoval Matsuda. „Kým ja sa venujem hlavne nováčikom, aby som pomohol rozviť ich talent, Inoue-san pomáha už etablovaným hviezdam vystúpiť ešte vyššie. Mrzí ma, že už viac nie ste podo mnou, ale tak to už u nás chodí. Nepatríte viac medzi našich zelenáčov, ale ostrieľané celebrity. No nič, musím bežať. Čakajú ma povinnosti."

Kazuhiko sa rozlúčil so svojim bývalým agentom a pokračoval ďalej po chodbe, až kým nezastal pred dverami označenými menovkou „Inoue Kamiko". Ako napovedalo i jej vlastné meno, Inoue-san bola veľmi cieľavedomá a úspešná žena. No pravdou bolo, že Kazuhiko s ňou nespolupracoval dobre. S Matsudom sa mu pracovalo omnoho lepšie a ešte stále si zvykal na  Inoue-san, ktorej povaha bola o čosi výstrednejšia, než mali ostatné Japonky. Aj medzi ostatnými zamestnancami agentúry sa o tom veľa šepkalo. Už počas mladosti bola Inoue-san na niekoľkých stážach v zahraničí, dokonca i v Amerike. Možno to bolo dôvodom, prečo niekedy dokázala urobiť veci, ktoré by sa iní možno nikdy neodvážili. No s vysokým riskom prichádzala šanca i na vysoký zisk. A hviezdy, ktoré boli pod Inoue-san dosahovali ďaleko väčšie úspechy, než celebrity v ostatných agentúrach. Kazuhiko nepochyboval o tom, že bolo iba otázkou času, kedy sa Inoue-san stane výkonnou riaditeľkou Nihon Stars Co. a zároveň prvou ženou na tak vysokej pozícii v agentúre. A čím rýchlejšie to bude, tým rýchlejšie dostane nového agenta.

Nihon Stars Co. robilo rozdiely vo svojich zamestnancoch. Kým dôležité celebrity ako herci a speváci mali svojho vlastného manažéra, ktorý sa stal akýmsi ich osobným asistentom, ďalšie hviezdy zapojené v menej výnosnejších oblastiach mali iba svojho agenta, ktorý ich obchodne zastupoval a dohadoval dôležité stretnutia. No tým najväčším rozdielom bolo to, že kým manažér sa venoval 24/7 iba svojej pridelenej celebrite, agenti ich manažovali niekoľko. Matsuda-san mal na starosti prichádzajúcich nováčikov, ktorí potrebovali na sebe omnoho viacej pracovať a veľa sa toho naučiť o šoubiznise. Inoue-san mala na starosti už zabehnuté hviezdy. Jej úlohou bolo vytĺcť z nich čo najviac, kým ich päť minút slávy skončí a oni sa potom poberú do zabudnutia. Kazuhiko si nebol istý, čo ho desí viac. Či to, čo si pre neho Inoue dnes pripravila, alebo fakt o tom, že Inoue-san je už jeho agentka, čo znamená, že štyri minúty jeho slávy už uplynuli.

Kazuhiko sa nadýchol a zaklopal na dvere. Nech ho v tejto kancelárii čakalo čokoľvek, čím skôr to bude mať za sebou, tým lepšie.

„Ďalej!"

Kazuhiko otvoril dvere a vstúpil do maličkej kancelárie. Bola to akoby druhá súkromná recepcia, kde sedela osobná asistentka pracujúca pre Inoue. Niektorí z najlepších zamestnancov agentúry mali takisto nárok na osobných poskokov, ako mali i celebrity.

„Inoue-san vás už čaká," povedala mu jej asistentka, Nakamura-san. „Len choďte pokojne dovnútra a ja zatiaľ prinesiem kávu."

Kazuhiko prešiel popri jej stole a vstúpil do štvorcovej kancelárie s veľkými oknami. Hoci nebola veľká, vďaka genialite interiérových dizajnérov vyzerala priestranne a každé miesto malo svoje využitie. Leštený stôl s počítačom bol zasunutý v rohu pri okne, kde bolo dostatok svetla. Dominantou celej kancelárie bol obrovský gauč zo svetlej kože s moderným stolíkom nepravidelného skleneného tvaru a kovových lesklých nožičiek. O protiľahlú stenu bola napevno primontovaná vitrážová skriňa. Obsah v nej tvorili rôzne trofeje a ocenenia zamestnancov agentúry. Nič v skrinke nebolo zo skla. Zemetrasenie by si so sklenenými trofejami poradilo raz-dva.

Inoue-san práve sedela vo vysokom koženom kresle na kolieskach a telefonovala. Mala na sebe kostým plný šialených farieb a vzorov, krátke havranie vlasy jej odstávali všetkými smermi. Výrazný kostým, čo mala na sebe, kričal, no s jej hlasom sa to nedalo ani porovnať. Inoue-san mala vždy veľmi jasný hlas, ktorý rada používala ako svoju zbraň, keď bolo potrebné vydupať si určité privilégium pre svoje hviezdy. Dosť sa jej v tom darilo.

Kazuhiko na pozdrav slabo sklonil hlavu a ona mu mávla rukou, aby sa posadil na gauč. Zložil si teda zo svojich pliec bundu a nervózne sa posadil. Kým telefonovala, ozvalo sa ďalšie slabé zaťukanie na dvere. Nakamura-san medzitým vstúpila dovnútra a v rukách držala kovovú tácku s dvoma kávami. Jednu z nich postavila pred Kazuhika a druhú k sedačke oproti, kde bude sedieť Inoue. Kazuhiko jej poďakoval a potom sa oprel v kresle.

„Vybavíme to neskôr, ďakujem," povedala do slúchadla Inoue.

Osobná asistentka sa medzitým vyparila.

Inoue hodila telefón na stôl a vstala. Vo vysokých lodičkách prešla ku Kazuhikovi a usmiala sa na neho. Nedíval sa jej do očí. Namiesto toho sledoval šialené vzory na jej kostýmovom saku a sukni. Akoby dizajnér vo svojej dielni prevrhol naukladané vedrá s viacerými farbami. Zdalo sa mu, že sa hýbu. Nepochyboval o tom, že to bol luxusný kúsok od nejakého renomovaného módneho návrhára, no on by si na jej mieste niečo také nikdy neobliekol.

„Andou-san, Andou-san," usmievala sa neho Inoue i naďalej. Potom sa usadila do kresla, ktoré zafučalo s hlasným „puf". „Naše tri minútky už slávy ubehli, všakže?"

Po chrbte mu prebehol mráz. Konečne sa donútil pozrieť sa jej do očí.

„Nebojte sa, Andou-san," rozosmiala sa a buchla po stole. Šálka jej kávy zahrkotala na tanieriku. „Ja urobím z vašich päť minút polhodinu."

Kazuhiko nereagoval. Vedel, že nech si zaumienila čokoľvek, nemalo význam jej odporovať. Navyše, pokiaľ sa mu podarí v tejto brandži udržať sa ešte dlhšie, bude to pre neho iba výhodnejšie.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše," povedala. Vzala do rúk šálku kávy a napila sa horúcej tekutiny. Keď prižmúrila oči, vyzerala ako prefíkaná líška. „Vaša najnovšia hra, ktorá vyšla len pred mesiacom dosiahla veľmi dobrý predaj. Dokonca ani samotné štúdio, ktoré ju vyrobilo, nepočítalo s tým, že zažije taký komerčný úspech. Spomenula som riaditeľovi toho herného štúdia, že by bola smola, keby sa okrem animovanej série nemohla urobiť i hraná verzia."

Kazuhiko na ňu stále pozeral.

„A predstavte si, riaditeľ štúdia so mnou súhlasil. Niekoľko známych režisérov sa už zaujímalo o autorské práva na príbeh z ich videohry. Koniec koncov, ostatné z hier majú dosť často komplikované prvky fantastiky, no príbeh, ktorý použili tentoraz, je veľmi vhodný i na filmové spracovanie. Samozrejme, že som mu spomenula, že pokiaľ by to bolo možné, rada by som poskytla niektoré z hviezd našej agentúry. Tak veľa hercov a herečiek k dispozícii. Iste, o všetkom nakoniec rozhodne konkurz a režisér, ale je tam vysoká šanca, nemyslíte? Hlavne, keď si predstavím, že sa momentálne v našej agentúre objavilo niekoľko drahých kameňov, ktoré sme poctivo vybrúsili a potom vysvitlo, že sú to vlastne ukryté diamanty."

„Budú natáčať seriál?" opýtal sa Kazuhiko.

„Presnejšie televíznu drámu s dvanástimi epizódami," usmiala sa Inoue. „Práva boli zjednané, kastingy boli už pred týždňom. Dokonca obsadili niekoľko z našich hviezd. Dnes večer sa koná maličká oslava na počesť tejto udalosti. Pozvánku z tejto akcie držíte vo svojej ruke."

Kazuhiko si až teraz uvedomil, že v prstoch ešte stále zvieral obálku z recepcie. Takže je v nej pozvanie na spoločné stretnutie so zamestnancami herného štúdia a hviezdami z agentúry. Nevedomky pokrčil kus papiera v pästi. Ak bolo niečo, na čo dnes nemal náladu, tak to bola spoločenská udalosť.

„Hoci nebudete v tejto televíznej dráme vystupovať, vo videohre ste prepožičali hlas hlavnej mužskej postave," pokračovala Inoue. Oči mala čoraz viac a viac prižmúrené. „Takže sa patrí, aby ste sa tam ukázali a vyjadrili tak celému štábu podporu."

„Nie som veľký nadšenec spoločenských osláv a akcií, Inoue-san," usmial sa na ňu Kazuhiko.

„Ja o tom veľmi dobre viem, Andou-san," opätovala mu úsmev a znova sa napila kávy. „Matsuda-san ma už informoval o tom, že nepatríte medzi spoločenské typy a omnoho radšej máte malé súkromné stretnutia. To však bolo na začiatku, kedy stačilo, že ľudia poznali iba váš hlas. Teraz však potrebujete, aby ľudia spoznali aj vašu tvár a osobnosť, ktorú si dovtedy predstavovali podľa fiktívnych postáv, ktoré ste nahovorili."

Kazuhiko sa nadýchol, aby mohol túto ponuku v medziach slušnosti odmietnuť, ale zabudol na to, že oproti nemu sedí Inoue-san. Zmrazila ho pohľadom skôr, než stihol vôbec otvoriť ústa.

„Takže, aby som sa vyjadrila dostatočne jasne, odteraz máte zakázané vyhýbať sa akýmkoľvek spoločenským udalostiam, ktoré budú priamo späté s vašou účasťou na tomto projekte, či s ďalšou prácou."

Kazuhiko sa jej díval do očí a vo vnútri cítil zlosť i frustráciu. Neznášal spoločenské zábavy s celebritami, pretože medzi ne nepatril. Možno bol slávny vďaka svojmu hlasu, no nikdy sa nepovažoval za hviezdu. Len robil veci, ktoré mal rád a ktoré ho bavili. Mal šťastie a to mu prinieslo niekoľko dôležitých príležitostí, ktoré i patrične využil. Nebol ako herci z agentúry. A nikdy ani nebude.

„Bude to veľmi veľký projekt," pokračovala Inoue-san. Výstražný tón z jej hlasu stále nepominul. „Zatiaľ to nebolo oficiálne oznámené, no keď sa to dostane von, dočká sa to veľkej pozornosti. A v centre tej pozornosti nesmiete chýbať, Andou-san."

✤✤✤

Vysvetlivky:

✤ Inoue Kamiko – Inoue (井上) je japonské priezvisko, ktoré v preklade znamená „mesto navrchu", krstné meno Kamiko (上子) znamená „nadradené dieťa",

✤ Matsuda – [Macuda] (松田) je japonské priezvisko znamenajúce v preklade „borovicové ryžové pole",

✤ Nakamura – (中村) je japonské priezvisko, ktoré znamená „v dedine".