Ako sa hovorí, všetkému raz musí byť koniec. V prvom rade by som chcela objasniť Matúšovu transplantáciu. Som si vedomá, že transplantovanie pľúc aktuálne na Slovensku nevykonáva žiadna nemocnica, najbližšie sa tejto náročnej operácii venujú až v susednom Česku, ale pre podstatu príbehu som si to musela upraviť po svojom.

No a po druhé, je mi ľúto, ak sa príbeh neskončil možno tak, ako by ste očakávali a ste sklamaní. Niekedy je jednoducho život takýto, nehrá sa s nami, a ak ste čítali pozorne, život bol pre Júliu doslovný boj. Som autor, ktorý sa so svojimi postavami nemazná, a ako už povedala moja obľúbená čitateľka, neštítim sa napísať záver, ktorý možno z hľadiska knižných príbehov nie je zrovna typu žili šťastne až do smrti. 

Predovšetkým sa vám chcem poďakovať, že ste si Vidieť vo farbách otvorili, došli až k jeho záveru a pevne verím, že ste sa pri jeho čítaní aj trošku zamysleli a naozaj si uvedomili, že nič vo svete nie je len čierne alebo biele. Občas sa len stránime vidieť tie farby, aby sme nemuseli čeliť chaosu, ktorý by sa potenciálne mohol vyskytnúť.

Tento príbeh sa končí, ale niečo nové opäť začína. V zákulisí sa už začína pripravovať GIDEON, v ktorom sa plánujem venovať problematike závislosť na drogách, nakoľko obe z hlavných postáv budú drogovo zavislé. Dúfam a verím, že toto nie je rozlúčka a ostanete mojej tvorbe verní aj naďalej. 

Presný dátum zverejnenia zatiaľ stanovený nemám, keďže čakám na cover, ale určite vás budem v nasledujúcich dňoch informovať. 

Želám vám pekný zvyšok slnečného dňa, krásny víkend a bola by som neskutočne šťastná, keby ste sa mi so svojimi celkovými dojmami z dokončného príbehu Vidieť vo farbách zverili v komentároch! :)