Epilóg
„Táto je posledná,“ zakričal Tomáš do útrob bytu, keď položil v chodbe na zem krabicu s Lukášovou kozmetikou. Narovnal sa a pošúchal si boľavý chrbát. „Aj tak nerozumiem tomu, ako môžeš mať toľko vecí. Veď si chlap,“ nechápavo krútil hlavou, zatiaľ čo sa Lukáš iba smial.
„No a čo je na tom? Chlap sa nemôže chcieť páčiť?“ uškrnul sa a pritiahol si Tomáša do objatia.
„Vážne? A komu? Asi sa s ním vážne porozprávam a vysvetlím mu, nech si nechá zájsť chuť, že ty si len môj,“ pobavene nadvihol obočie modroočko.
„A kto povedal, že je to on?“ uškrnul sa zelenooký, na čo Tomáš vyvalil oči a takmer mu zabehlo. Lukáš sa zasmial a pokračoval. „Ale nemaj strach, ona to nie je. No nespomeniem si teraz na jeho priezvisko. Ale má krásne modré oči, dokonalý úsmev a zadok, tmavé vlasy, je odo mňa asi tak o hlavu nižší a volá sa... Tomáš,“ usmieval sa, zatiaľ čo obdarovával Tomášov krk malými, detskými bozkami.
„Ach tak, toho poznám, ten je neškodný,“ mávol rukou Tomáš. Snažil sa znieť vážne, ale cukalo mu kútikmi úst.
„Pako,“ zasmial sa Lukáš, vymanil sa Tomášovi z objatia a vydal sa na prieskum ich prvého spoločného bytu.
„A kde je spálňa?“ pošepol mu zvodne do ucha, keď sa zastavili v obývačke na uvítací prípitok. Tomášove telo zachvátili príjemné zimomriavky a v bruchu pocítil roj motýľov.
„Poď,“ preglgol a vzal ho za ruku.
„Wow,“ vydýchol Lukáš pri pohľade na obrovskú manzelskú posteľ s obliečkami s motívom nočnej oblohy. Odrazu mu padol zrak na zväčšenú zarámovanú fotografiou ich dvoch nad posteľou. „Ty tu máš našu fotku,“ šepol dojato a cítil, ako sa mu tlačia slzy do očí. Vzápätí ho zozadu objali dve ruky a ich majiteľ sa k nemu privinul, s nosom zaboreným do jeho boku.
„No áno, dodávala mi celý čas odvahu,“ ozval sa tichý hlas jeho priateľa a ruky zosilnili stisk.
„To je... úžasné,“ dojato vydýchol Lukáš a otočil sa čelom k Tomášovi. „Ja som sa namiesto toho snažil zabudnúť,“ zahanbene sklopil zrak.
„Spočiatku aj ja, a preto som ušiel do Ameriky, no ani tam som ťa nedokázal dostať z hlavy,“ priznal tmavovlasý.
„Do Ameriky?“ prekvapene sa na neho zadíval Lukáš. „Všimol som si, že si zmizol bez stopy, no nikto nevedel čo sa s tebou stalo. Porozprávaš mi o tom?“ dotiahol ho k posteli, kde si sadol, Tomáša si posadil obkročmo na kolená a popri tom, ako jeho priateľ rozprával, mu upokojujúco hladil chrbát.
„Nie je veľmi o čom, Luky,“ vzdychol si Tomáš. „Krátko po tej našej poslednej hádke som sa pohádal aj s rodičmi. V hneve som im vykričal veľa vecí, obvinil ich aj z toho, že držia stranu tebe a nie mne, a nakoniec som im ešte potiahol celkom slušnú sumu peňazí. Sadol som na prvé voľné lietadlo a skončil v Amerike. Našiel som si tam slušnú prácu v jednom hoteli a viedol som celkom spokojný život. No spomienky na teba ma prenasledovali aj tam, robil som chybu za chybou, až ma vyhodili z práce. Ďalšiu sa mi už hľadať nechcelo, tak som sa po takmer trištvrte roku vrátil domov a usadil sa v meste. Nemohol som sa vrátiť domov, musel som najprv nájsť odvahu pozrieť sa do očí tebe i mojim rodičom. A tak som si prenajal tento byt a tri mesiace tú odvahu zbieral. Až blížiace sa Vianoce a vidina toho, že ich stráviš s niekým iným, ma donútila urobiť ten posledný krok,“ ukončil Tomáš svoje rozprávanie a silno hnedovlasého objal.
„Je mi to ľúto. Keby som vedel, čo spôsobím...“
„Ššš, už sa o tom nebavme. Je to za nami, zabudnime na to a žime pre prítomnosť.“
Lukáš sa súhlasne usmial, pohladil Tomáša po líci a jemne sa obtrel svojimi perami o tie jeho. Tento jediný letmý dotyk spôsobil u oboch mužov hotovú búrku citov. Fascinovane si hľadeli do očí a len ťažko odolávali nutkaniu sa na seba vzájomne vrhnúť.
„Neskutočne si mi chýbal, zlato,“ vrhol sa vyšší na pery nižšieho muža, hladný po jeho bozkoch a dotykoch. Tomáš nezaváhal ani sekundu a vo všetkom sa mu poddával. Na túto chvíľu predsa čakal celý rok.
V tej chvíli nezáležalo na tom, čo im prinesie budúcnosť, alebo čo bude zajtra. Dôležití boli len oni a ich chvíľka. Hoci nevedeli, čo ich čaká, Tomáš vedel, že už zvládnu vyriešiť každý problém. Spolu.
Jeho vianočné želanie bolo vyslyšané.
KONIEC
ŠŤASTNÉ A VESELÉ ! 🎄🎁
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top