(Tomáš)

Stál tam, s malou dušičkou, hľadel mu odovzdane do očí a srdce mu bilo ako na poplach. Zelené oči ho fascinovali i desili zároveň. Roztomilo strapaté orieškové vlasy spolu s plnými perami priam volali po tom, aby sa s nimi poláskal.

No vedomie, že nemôže urobiť nič z toho, čo by chcel, ho ničilo. Svojim minuloročným opileckým úletom si to parádne posral. Teraz musí len dúfať, že dostane šancu to vysvetliť a nejako odčiniť.

„Urobil som chybu, viem,“ zašepkal. „A ani nevieš koľkokrát som sa za to neskôr preklínal. Oľutoval som to okamžite ako som vytriezvel. Len... už bolo neskoro.“