(Lukáš)

Už hodnú chvíľu sa snažil sústrediť na knihu, ktorú držal v ruke, no myšlienky mu neustále odbiehali k Tomášovi.

Čo sa to s ním, dopekla, odrazu deje? Dlhé mesiace naňho ani nepomyslel, prečo mu posledné dni nedá spávať? Frustrovane knihu zavrel a ľahol si do postele.

Vtom sa ozvalo búchanie na vchodové dvere.

„Luky, máš návštevu,“ objavila sa vo dverách mama.

„Nech mi dajú všetci pokoj,“ zamrmlal a zavŕtal sa pod perinu.

Nechcel vidieť nikoho, netúžil po spoločnosti, pretože každý naokolo niekoho mal a on sa odrazu cítil tak sám. Tieto Vianoce nejako prežije a potom... Snáď na neho zabudne.