Lukáš neveriacky civel na dva strieborné prstienky, každý s polovicou srdiečka a zirkónom, ktoré osobitne nedávali zmysel, ale dokopy tvorili nádherný pár. Ako tí, ktorí ich budú nosiť. 

Úplne ho to dojalo. Tomáš nevedel, či ho prijme, dá mu šancu, a i napriek tomu mu daruje niečo takéto?

„Páčia sa ti?“ pípol Tomáš po dlhej chvíli mlčania, keď Lukáš stále nijako nereagoval.

„Sú nádherné, len -“

„Nemusíš ho nosiť,“ vyhŕkol. „K ničomu ťa nezaväzuje. A ten druhý môžeš darovať niekomu, kto -“

„Buď už ticho, Tom,“ umlčal ho Lukáš vášnivým bozkom. „Jediný, koho som vždy chcel, si bol a budeš ty, blázonko.“