Po Tomášovom odchode Lukáš nechápavo hľadel na dvere, ktorými pred chvíľou modrooký chlapec odišiel. Jeho náhly útek spôsobil zmätok v jeho duši.

Ničomu nerozumel, nevyznal sa v sebe. Na jednej strane chcel ešte pred chvíľou Tomáša vyhodiť, a na druhej strane mal neskutočnú chuť sa za ním rozbehnúť, zovrieť ho v náručí a nikdy viac nepustiť.

Je možné, že Tomášova návšteva nebola náhoda? Sám sa pred pár dňami prichytil pri myšlienke, že by ho chcel ešte niekedy objať a napraviť to, čo pred rokom pokazil.

Uvedomoval si, že Tomáš prvý krok urobil. Teraz je na ťahu on.

Hlavu hore, Lukáš!