(Tomáš)

„Videl som dosť na to, aby som pochopil, čo sa stalo. Detaily vedieť nepotrebujem.“

„To preto si z tej chaty tak náhle odišiel,“ hlesol a už všetko chápal. Doteraz mu nebolo celkom jasné ako sa o tom Lukáš dozvedel. „Myslel som, že sa ti pochválil on.“

„Nemusel.“

„Ja... Vážne ma to mrzí. Nič som k nemu necítil. Vždy som miloval len teba. Bol to skrat.“

„Verím ti, len... potrebujem čas. Nedá sa cez to tak ľahko preniesť a začať odznova.“

„Chápem,“ smutne sa pobral na odchod. „Už ťa teda nechám. Ďakujem, že si ma nevyhodil.“

„Počkaj,“ zastavil ho tichý hlas.