(Lukáš)

Stál tam ako soľný stĺp a nevedel čo má robiť. Nechať sa objímať, či ho odstrčiť? Tomášov dotyk v ňom spôsobil hotové tsunami a zaplavil jeho vnútro protichodnými emóciami.

Cítil nenávisť, že tie ruky sa dotkli aj iného tela, no cítil i lásku pri spomienkach na začiatky ich vzťahu a podobné nesmelé objatia. Musel sa usmievať, keď si vybavil ich prvé rande, no zatínal ruky v päsť pri spomienke na ich poslednú hádku.

Ani nevedel, čo z toho prevažuje viac. No jedno vedel. Nedokáže sa naňho dlhšie hnevať. I keď mal na to právo.

Zdvihol ruky a Tomášove objatie opätoval.