(Tomáš)

Na krajinu už sadala tma, keď mladý muž, kráčajúci od zastávky poľnou cestou do dediny, odrazu spomalil. Pohľad na displej mobilného telefónu mu napovedal, že najbližší spiatočný autobus práve odišiel, takže už niet cesty späť. Iba ak by plánoval mrznúť vonku pár ďalších hodín, do odchodu nočného spoja.

Brodil sa hlbokým snehom, srdce až niekde v hrdle a premýšľal. Prijme ho Lukáš po tom všetkom? Vôbec by sa mu nedivil, ak nie. Zachoval sa voči nemu ako hajzel.

Nohy mu odrazu oťaželi, vzduch bol náhle mrazivejší a jeho srdce volalo na poplach.

Eufória z toho, že konečne ide domov, vypršala.