Asi si hovoríte ,že byť v decáku je super, no je tu nuda. Mám to tu rada ale predsa len som tu jediná ktorá má 17 ,čiže som najstaršia. Nemám tu žiadnych kamošov. Ale ešte predtým ako som tu skončila som mala kamoša. Boli sme Bff a stále spolu. Naposledy som ho videla keď som mala asi tak 10 alebo 11. A poznali sme sa od 2 rokov.

( Spomienky / L - Lili, A - Alex )
A- Hej Lili pod sem našiel som jaštericu( Zakričal na mňa môj najlepší kamoš Alex)
L- Ideeeem!
A- Že je pekná?
L- Wow je super
A - Asi je to nejaký vzácny druh!?
L- Asi

Akonáhle sme si ju odfotili sme museli ísť pretože nás volali rodičia. Prespávala som akurát u Alexa. Je to mega kamoš. Poznáme sa od 2 rokov. A naši rodičia sa poznajú ešte dlhšie. Vyšli sme po schodoch k nemu do izby a zavreli dvere. Mali sme ísť spať. Jemu sa nechcelo no ja som bola unavená. Ľahla som si na madrac a zaspala. Síce sme boli Bff no spať na jednej posteli nehrozilo. Po chvíli zaspal aj on. Na druhý deň sme totiž mali ísť na výlet.

KONIEC SPOMIENKY

Toto bola moja jediná spomienka na neho. Kto vie ako vyzerá teraz. A kde vôbec je .No v decáku to nebude. Veľmi mi chýba.

Ráno:
Ráno som vstala a obliekla sa. To ,že som v decáku neznamená ,že nemusím chodiť do školy. Takže som si zobrala tašku a vybrala sa na zastávku. Čakala som tam asi 25 minút kým prišiel autobus.Chcela som už nastúpiť keď v tom do mňa narazil nejaký chlapec. Z ramená mi zhodil tašku. Mal šťastie pretože sa otočil a pomohol mi vstať. Pozrel sa na mňa ,vyzeral takto:

Bol mi veľmi povedomí.Keď v tom prehovoril ( Ch- Chalan, J- Ja):
Ch- Ahoj prepáč ,nevidel som ťa ..
J- To nič
Ch- Vážne nechcel som volám sa Alex a ty?
J-Lili

A v tom mi to docvaklo. Zrazu sa mi vrátili spomienky. Bol to ten Alex. Rozplakala som sa .
( A - Alex)
A- Ehmm stalo sa niečo hovorím ,že som nechcel!
J- Nie to nič Alex, ty si ma nepamätáš ja som tá Lili tvoja kamarátka z detstva!
A- Lili???To si ty! Ja neuverím!

A objal ma. A ja jeho tiež. Postavili sme sa na kraj ďalej od autobusu aby sme nezavadzali.  A hneď sme si vymenili telefónne čísla. Chvíľu sme sa tam tak rozprávali. A potom povedal ,že už musí ísť a ,že či sa nestretneme neskôr niekedy po obede. Súhlasila som a nastúpila do autobusu.

***PRVÁ KAPITOLA***