Konečne sa mi skončila škola. Huraaa. Tešila som sa na stretnutie z Alexom. Prišla som do decáku a vošla do svojej izby . Čakala som na telefonát. Medzitým som sa obliekla. Vzala som si toto:

Vonku bolo totiž už chladnejšie ale mne to bolo jedno. Zrazu mi zazvonil telefón.
A- Ahoj už idem pre teba kde bývaš?
J- Ehm,noo....bývam v decáku! Je to od tej zastávky asi 20 minút cesty ( ulicu si každý domyslí)
A- Aha tak to som nečakal , nevadí mám šťastie pretože som neďaleko tej ulice. Budem tam za 10 minút ,ok?
J- Ok, čakám.

Ani som sa nenazdali a už som ho videla pred bránou. Problém bol ,že ho nesmeli vidieť opatrovateľky. Zišla som dole ale našťastie lepili na dvere vianočnú výzdobu. Pretože sa blížili Vianoce. Neznášam ich. Môj dôvod ? Je to dosť citlivá téma. Ale späť k veci ! Rýchlo som sa prepašovala cez zadný vchod von.  Už ma tam čakal, konečne sa porozprávame. ( A- Alex, J- Ja)

A - Ahoj!
J- Ahoj!
A- Nevedel som ,že si v decáku?
J- Noooo, neskôr ti to vysvetlím. A ináč kam pôjdeme?
A- Môžme ísť do parku.
J- Súhlasím!

Prišli sme k parku a sadli si na lavičku.

A- No a teraz mi môžeš povedať prečo si tu!
J- Som tam pretože ma odobrala sociálka rodičom.
A- Čo kedy ?
J- Bolo to asi pred 5 rokmi. Tesne pred Vianocami. Preto aj Vianoce neznášam.
A- To je mi ľúto a prečo?
J- Pretože otec začal piť , prišiel o prácu a bil mamu aj mňa. Mama sa s toho zrútila takže ju zavreli do nemocnice a otca dali do väzenia. A ja som skončila v detskom domove. Pretože nemám nikoho.
A- Aha, to je smutné.
J- Už som si zvykla! A ty ako sa ti darí?
A- Mne ? Celkom fajn! Študujem právo , chcem byť právnikom.
J- Wow tak to máš vysoké ambície.
A- Ďakujem a čo študuješ ty?
J- Ja študujem zverolekárstvo, chcem byť zverolekárka.
A- To je super. A čo ťa baví, čomu sa venuješ vo voľnom čase?
J- Maľujem , spievam a tancujem. A ty?
A- Ja rád športujem😊.
J- Nemyslíš ,že je tu zima?
A - Hej trochu hej , tu máš môj kabát. Musíš byť zmrznutá.
J- Ďakujem!
A- Mali by sme už ísť .
J- Hej
A- Poďme ešte ku mne .
J- A kde bývaš?
A- Kúsok odtiaľto. V centre mesta.
J- Aha no fajn poďme.
A- Zohreješ sa u mňa. Však je sobota , môžeš u mňa byť aj do neskorého večera.
J- Dobre , ďakujem . A ty bývaš sám?
A- Áno,rodičia mi prispeli na nový byť. Tak som si jeden vybral , ale nábytok som si musel kúpiť sám.
J- To už sme tu?
A- Áno výtaj u mňa.

Otvoril dvere a vošla sme dnu. Bol to útulný byt. Dve izby , v jednej bola veľká manželská posteľ a v druhej klasická malá. Jedna kúpeľňa , kuchyňa bola krásna , a obývačka štýlová.
A- Prespíš tu?
J- Keď ti to nebude vadiť?
A- Nie!
J- Tak dobre.
A- V tej izbe a manželskou posteľou spím ja a ty apíš v tej hosťovskej.
J- Dobre.
A- To uz je toľko?
J- Hej tiež sa divím.
A- Zlož si ruksak.

Zložila som si ruksak a po prezerala si izbu. Alex zatiaľ išiel objednať pizzu. A v tom som si spomenula ,že nemám pyžamo. Alex akurát vošiel do izby.
J- Alex?
A- Áno?!
J- Nemám tu pyžamo.
A - Aha, tak si vezmi nejaké moje tričko.
J-  Dobre , ďakujem.

Vzala som si nejaké jeho tričko a išla sa prezliecť. No v tom vošiel znovu do izby. Zamrzol. Rýchlo som sa mu otočila chrbtom.
A- Ehmm, prepáč to som nechcel ,pardón.
J- To nič len už choď. Prídem za tebou len sa prezlečiem.
A- Dobre.

Odišiel a ja som sa prezliekla. Prišla som do obývačky a on sedel na gauči. Niečo hľadal na notebooku. A jedol pizzu. Sadla som si vedľa neho. Bol tiež v pyžame. Obývačka bola ozdobená , všade boli svetielka a v rohu stál vianočný stromček.
A- Čo ideme pozerať ?
J- Neviem.
A- Čo tak Netflix?
J- Dobre.

Zapol Netflix a oprel sa . Dal počítač medzi nás. Prikrila som sa dekou. Asi 3 hodiny sme pozerali. Už som bola celkom unavená ,stále som zívala. A Alex si toho asi všimol pretože prehovoril:
A- Už je neskoro ideme spať , dobre?
J- O.K., už som aj tak unavená.
A- Tak dobrú noc!
J- Dobrú!

Lahľa som si na posteľ a prikrila sa, a hneď so aj zaspala. Okolo 23:30 som sa zobudila celá spotená a uplakaná. Nevedela som ani kde som.

( Pohľad Alexa)
Zaspal som no neskôr som sa zobudil na to ,že niekto plače. Vošiel som do hosťovskej izby a uvidel Lili ako plače. Asi spala a sníval sa jej zlý sen. Nemohol som ju tam tak nechať ,preto som ju zobral na ruky a preniesol do mojej izby . Položil som ju na posteľ. Lahoľ som si k nej ale zobudila sa. Bola vystrašená. Preto som ju upokojil a prikril. Zaborila si hlavu do mojej hrude a zaspala. Bola celkom milá. Pritiahol som si ju k sebe a zaspal tiež.

**POKRAČOVANIE V ĎALŠEJ KAPITOLE**