(Tomáš)

Nervózne postával pred dverami domu jeho bývalého priateľa a zvádzal vnútorný boj. Zaklopať, či radšej ujsť? Po tom všetkom čo sa medzi nimi stalo a ako sa rozišli, by sa nedivil, keby ho vyhodili hneď od dverí a ani mu nedali šancu to vysvetliť.

Čo si vtedy myslel? Že Lukáš na nič nepríde? Kam vtedy podel rozum? Kvôli jednej noci pokazil dlhoročný vzťah.

Nakoniec sa odhodlal a zabúchal.

O chvíľu sa dvere otvorili a hľadel do tváre strhanej ženy.

„Dobrý večer, mohol by som... hovoriť s... Lukášom?" zamumlal so sklonenou hlavou.

„Poď ďalej," smutne sa usmiala Lukášova mama.

Mám nádej!