Lukáš spýtavo nadvihol obočie. Nebol pripravený na ďalší dar, zvlášť, keď on pre Tomáša nemal nič. „Tom, to nemôžem prijať," pokrútil odmietavo hlavou a chcel ruku odtiahnuť.

„Nie je to nič, čo by ma niečo stálo. Otvor to, prosím," zadržal mu Tomáš ruku a hľadel mu pri tom do očí.

„Tak teda dobre," prijal krabičku a po druhý raz nechápavo hľadel na jej obsah. „Kľúč?"

„Áno, od môjho bytu v meste. Ak je to možné, rád by som tam s tebou začal odznova."

Lukášove slzy dojatia a vášnivý bozk, ktorý nasledoval, bol pre Tomáša jasnou odpoveďou a prísľubom lepšej budúcnosti.