Keď bol konečne piatok, nemohla som byť viac najšťastnejšie dieťa na svete. Aj keď som už dávno dieťa nebola. Nemusel byť dôvod k radosti. Jednoducho bol piatok. A kto sa neteší na piatok?

Ale, samozrejme, by to nebolo len tak. Piatok je jediný deň, kedy ma rodičia pustia von aj v noci. Aj keď si väčšinou robím, čo chcem. No aspoň nebudem mať výčitky, nie?

,,Dobré ráno." pozdravila som sa mame, keďže otec tu nebol. Asi bol v práci. To, že žijeme na farme, neznamená, že celé dni len praciame hovná a dojíme ovce. Nie je to poriadna práca, za ktorú by ste dostali dosť peňazí na to, aby ste nemali pocit toho, že skončíte pod mostom alebo najlepšie v nejakom štetkovskom bare.

Lebo tam väčšinou dopadnú tie, čo sa im protivilo robiť domáce práce. No ale predsa nie všetci žijú na farme. 

,,Dobré ráno, Seren. Už som myslela, že ani nevstaneš. Opováž sa spať tak dlho zajtra. Príde k nám Joshua a..."

,,Čo? Prečo by mal prísť do nás?" Vystrelila som zo stoličky, až som sa zľakla samej seba.

,,No.. Po tom, čo si sa pánu Baileyovi ospravedlnila, bola za mnou jeho žena a vravela, že máš sčasti pravdu, a preto sa rozhodli, že aj jemu treba nejakú tú farmárskú skúsenosť, než preberie otcovu prácu. A tak sme sa dohodli, že bude chodiť k nám, a my ho všetko naučíme." povedala s milým hlasom, čo u nej bolo dosť nezvyčajné. Hlavne po tom, čo som urobila.

,,Ale načo mu je nejaká farmárská skúsenosť, keď aj tak keď preberie tú jeho prácu, bude celý deň sedieť a vybavovať nejaké posraté papierovačky?"

Sadla som si za stôl, a aj keď som nechcela, aby k nám prišiel, a preto som kvôli tomu zostala nechladná, som začala jesť. Prečo práve tu? Prečo nemohol ísť pomáhať stavať dom ako Mathew a Andy?

Skoro som naňho zabudla. Pána, dala by som všetko zato, aby som ho videla. Aj keď sa na mňa ani len neusmial. Ale dotkla som sa ho, áno?

Áno, správam sa ako fanynka.

,,Seren.." pokarhala ma kvôli slovníku. ,,Pán Bailey nesedí celý deň na zadku. Musí všetko riešiť, čo sa stane v meste. Nie je to také ľahké. A nerieši len papierovačky, ale dokonca aj on sám občas dojí ovce."

,,Čože? Pán Bailey dojí ovce? Toto keby som videla.." skonštatovala som so smiechom a postavila sa, lebo som už bola najedená.

,,Prestaň."

Pokrútila som hlavou a vydala sa von.

,,Dneska idem von, tak ma nehľadaj." povedala som a poslala jej vzdušný bozk. Ani nenamietala. Alebo chcela, len som jej privrela pred nosom, tak nemohla.

Rozbehla som sa k môjmu brlohu, aby som zavolala Terese, a zistila, kedy pôjdeme von. A vlastne aj kde.

Prečo nikdy nič neviem?

,,Seren, ešte priveď svine do tej druhej ohrady!" zakričala na mňa mama, na čo som jej len odkývala.

Prečo mám, do chmary, priviesť svine do druhej ohrady? A prečo práve svine?

Vzdychla som, odložila mobil do vrecka a išla von. Svine boli v malej ohrade, a keďže sa tam tískali ako keby ich teraz chceli všetky spáliť zaživa, už som vedela, prečo ich mám dať do tej väčšej.

Toto nie je ľahká práca a nikdy som to nemala rada. Hocikedy ma mohli znásilniť alebo čo a nikto by si to nevšimol, lebo ich je toľko veľa, že by ma ani nevideli.

Ako by ma mohli svine znásilniť, to neviem.

,,Dobre, tam.. Nechoď tam, ty hlupaňa! Áno, pekne tu. Dobre, krásky." pochválila som ich a pekne za nimi zavrela dvere.

Je naozaj divné, keď sa rozprávam so sviňami? Je divné, keď mi to pomáha? Alebo ja som celá divná až tak, že už ani nevidno, že je to divné?

Otočila som sa za nimi, aby som sa pozrela na ich zadky.. Nie som žiadny zoofil alebo tak, áno?

Podstatné je to, že mi tam vypadol mobil. A keď som sa ho cez bránu pokúšala dostať, ozval sa zvuk.

,,Pŕŕ."

Ten zvuk ma vyrušil natoľko, že som sa musela pozrieť, kto to urobil, lebo očividne kôň to nebol. A keď som uvidela Joshuu ako tam stál a pozeral sa na mňa, ako sa prehýbam, ani neviem kedy som sa prevrátila a následne skončila v sračkách.

Doslova.

,,Si v poriadku?" opýtal sa ma veľmi sexy hlas, ale keďže som bola špinavá od hovien a blata, nevidela som, kto to je. Lebo Joshua to určite nebol.

,,Jasné. Len som skončila v sračkách. Tam, kde som stále. Je to môj domov." zasarkazmusovala som...

Je to super slovo, že?

Joshua sa uchechtol a priblížil sa ku mne. Ale kto je ten druhý?

,,Potrebuješ pomoc?" spýtal sa láskavo Andy.

Počkaj, Andy?

A láskavo?

,,Pochybujem, že chceš byť špinavý od hovien, takže.."

Vstala som a aspoň si to hovnoblato trochu zotrela z tváre.

,,Nemyslel som, že si taká drsná, farmárka." povedal Joshua a vieme presne, čo tým myslel.

Usmiala som sa, aby som nebola za posratú pipku a priblížila sa ku nemu.

,,Nehovor. Mi. Farmárka." povedala som cez zaťaté zuby a pritiahla ho ku sebe, a tým pádom skončil v sračkách so mnou aj on.