,,Neodpustil by som si, keby som ťa teraz nechal samú ísť po tme. Tak si sadni a buď ticho." ozval sa jeho hlas z auta, keď otvoril okno a čakal, kým vôjdem dnu.

,,V mojom živote som sa s tým, že mám držať hubu, stretla už dosť. A mám toho po krk. Nebudem držať hubu, ako ani to, že si sadnem do tohto posrato drahého auta."

,,Len ťa odveziem. Pozri, je tma, a kým prídeš domov, bude to trvať dlho. A ja ťa nechcem mať na svedomí, dobre?"

Pozrela som sa na jeho dokonalú - keď povie niekto dokonalú, tak až tak dokonalú by ste si nepomysleli -, tvár a potom len vzdychla. Možno som sa trochu sklamala, no predsa kvôli mojej hrdosti nepôjdem teraz peši domov.

A ako, do chmár, by som mohla odmietnuť jazdu v tomto sakramentsky krásnom aute?

Obišla som auto a sadla si na miesto spolujazdca, ktoré bolo tak vyhriaté, akoby na ňom práve teraz mal sex a ešte by bolo cítiť ten sexuálny pach.

Ovoňala som okolie lepšie - a verte, že som vyzerala fakt divne - , ale žiadny sexuálny pach som necítila. Potom som sa spokojne oprela a užívala si to, ako sa na mňa pozerá.

Alebo neužívala?

,,Prečo mi ovoniavaš auto?" opýtal sa pobavene, a tým ukázal jeho - áno, zas dokonalé - zuby. A jeho úsmev bol ešte krajší.

Do posratej sračky, ja nezaspím.

,,Musela som sa uistiť, že tu necítim ten sexuálny pach. Toto sedadlo je až prehnane teplé a mám pocit, že sa na ňom rozpustím." povedala som mu, aj keď by som vážne mala držať hubu, lebo počúvať moje kecy je vážne otrava.

Máte chuť si zapchať uši s chilli papričkami, aby ste naozaj neriskovali, že ma budete počuť.

,,Si ako ten chlapík, čo ovonial miestnosť, a už hneď vedel, kto v nej ešte predtým bol?"

,,No, ten pach poznám veľmi dobre. Keď to nerobia zvieratá, tak moji rodičia. A potom sa mám chuť strčiť do pračky, len aby som nemusela na to myslieť."

Vážne, Seren, a potom sa čuduješ, že ti vravia, že máš držať hubu?

,,Ty vieš, ako niekomu zlepšiť deň." povedala a následne sa tak začal smiať, že som myslela, že zhavarujeme.

Ale keby sme horeli, tak by sa stále smial a smial, a ja by som sa roztápala. A nebolo by to len kvôli jeho úsmevu.

,,Však? Guss vždy vraví: ,,Seren, keď ty raz budeš mať muža, tak ti vravím, že sa z tvojich kecov zblázni." Ale vlastne som vtipná. A keď niekto bude mať zlú náladu, tak môže prísť za mnou. A dokonca som rozosmiala aj Joshua Baileyho, takže mi vylížte péro!" zakričala som z okna, keď práve okolo išlo nejaké auto, z ktorého sa na mňa usmial jeden chlap, ale nakoniec pokrútil hlavou.

Čo to malo byť?

,,Dobre, pokoj. Nechcem, aby ma s tebou videli. Ďalšie reči už neznesiem."

Neviem, či bol na mňa nahnevaný, ale povedal to s úsmevom, ktorý som mu zas vyčarila na tvári ja, takže som to nebrala tak, že mu leziem na nervy.

,,A naozaj to vieš tak dobre, ako hovoria?" spýtala som sa ho bez ohľadu na to, že to bol sakramentský on, a ukázala som to gesto, pri ktorom sa hýbe s jazykom medzi prstami.

Pochopil a usmial sa ako démon. Wow. Vždy som mala radšej záporné postavy.

,,Chceš vyskúšať, aby si mohla potvrdiť tie slová?" ponúkol, a vážne si nemyslím, že zo srandy. Pozrela som sa naňho ešte poriadnejšie, ale vedela som, že to myslel tak spolovice vážne a spolovice zo srandy. Je to keď poviete nieč zo srandy, ale nakoniec na teba ten človek pozrie, a vy viete, že presne to urobíte.

Tá predstava bola taká úžasná a elektrizujúca , že som mala pocit, že sa začnem triasť ako idiot a postavia sa mi všetky vlasy.

Jasné, že by som sa na takú úroveň neznížila, ale nedalo mi o tom nepremýšľať. Čo keby? Bola by som veľmi zlá, keby že mu to teraz dovolím? Mala by som pokrútiť hlavou aj očami a všetkým, aby som mu dala najavo, že vážne nie? Že ja som iná, než všetky tie, čo sa mu hádžu samé do postele?

Do chmarskej pustatiny.

,,A čo keď naozaj chcem?"

Som fakt divná, keď sa smejem z vlastných sračiek?