Dobre, to, čo som vravela, som nemyslela vážne. Veď predsa ako som mohla tušiť, že ma chce požiadať o ruku?

Veď sme spolu ani nechodili, do chmár.

,,Tak kde sú tie skryté kamery?" zakričala som so smiechom, ale on sa nesmial, ale vážne tam stále kľačal a v rukách držal krabičku a prsteňom.

Takým prsteňom, že som myslela, že mu ho zoberiem z ruky, utečiem a predám!

Počkaj, keby si robil srandu, načo by kupoval pravý prsteň?

,,Ja to myslím tak vážne, Seren, že sa cítim ako idiot, keď tu kľačím s otázkou a ty sa smeješ." povedal a ja..

No ja neviem, veď čo som mala robiť? Bolo divné mu povedať áno a skočiť s ním do vreca.

,,Veď sme spolu ani nechodili. Joshua. Vzťah neznamená mať hneď prsteň na rukách. Toto vôbec nemusíš a ja nechápem, prečo.." snažila som sa prísť na všetky moje odpovede. Ale kto by vedel, čo robiť? Veď je to Joshua Bailey.

,,Ja viem, ale ja si ťa chcem vziať. Nikdy som nestretol takú ženu ako ty, nikdy som nerobil také veci ako s tebou, nikdy som pred žiadnou nekľačal na kolenách a prosil ju o ruku."

,,Ale Joshua, nemôžeš si ma predsa vziať. Som obyčajná farmárka a no dobre, možno už nebudem, ale tvoji rodičia ma nebudú nikdy akceptovať. Možno sa tak tvárili, ale predsa je niečo iné byť priateľkou a ženou Joshua Baileyho." vyhovárala som sa, aj keď neviem, prečo. Mali by sme to skúsiť ešte raz a hneď by som povedala áno.

Ale ja musím všetko filozofovať.

No aspoň raz.

,,Počúvaj ma sem. Je mi jedno, čo si budú myslieť, ja rozhodujem, koho milujem a koho nie.. No tak, poďme im všetkým ukázať, že sa dá, aby si Joshua Bailey vzal za manželku farmárku. Poďme rozbiť všetky tie stereotypy. Poďme byť iní. Poďme sa vziať." Uchechtol sa a ja som sa chechtala s ním, lebo som nevedela, čo iné.

,,Kurva, keď si pomyslím na to, čo by robili ostatné na tvojom mieste, rozmýšľam, prečo musíš byť taká."

,,Aká? Vážne mi teraz ideš niečo vyčítať, do chmary?" Zamračila som sa a vážne som sa chcela vnútri smiať.

Boli sme ako malé deti, dlhoroční manželia, hádajúce sa ženy. Všetko dokopy.

,,Áno, lebo ma štveš. Milujem ťa, ty miluješ mňa, tak prečo toto robíš? Povedz konečne, či si ma, kurva, vezmeš!"

Obidvaja sme sa nahlas rozosmiali a ja som ho chytila za ruku, aby vstal, lebo ho museli už tak bolieť kolená, že som sa bála, žeby už nevstal a chodil ako starý dedko.

Práve v ten deň, kedy ma žiada o ruku.

Áno, myslím, že to sa môže stať len nám.

Ani som si neuvedomila, že sa niekoľko áut zastavilo a mala som pocit, že nás fotia.

,,Je mi to jedno. Máš pocit, že keby som ťa nemiloval, nechal by som sa fotiť?" opýtal sa ma zase ako ten posratý ublížený pes a ja som sa rozhodla, že ho budem hladkať celý život.

Zase to bolo z tých spontánnych rozhodnutí.

,,Dobre, vieš, čo? Urob to ešte raz. Už nebudem kecať a odpoviem ti na to."

Kľakol si zase na zem a zamrmlal : ,,Ale nieže ma odmietmieš."

,,Ale veď sa nechaj prekvapiť." povedala som cez zuby a on zase vyberal krabičku.

Ľudia už asi spoznali, o koho ide a z páru ľudí sa stala fronta. Vážne, a to len kvôli takej banálnej veci.

Vlastne čo to trepem? Teraz som posratá hrdinka v románoch, usmievaj sa.

,,Vezmi si ma, Seren." vyslovil to a pozeral sa mi do očí.

To nebola otázka, ale ja som bola v napätí a rozmýšľala, ako odpovedať. Aj keď som už dopredu vedela, čo odpoviem, jednoducho tu stále niečo bolo.

,,Počkaj, nevieš ešte o mojej chybe." vyhŕkla som, keď som si to uvedomila a následne vytiahla moje tričko smerom nahor.

Aj keď si diváci mohli myslieť svoje, ja som mu chcel ukázať niečo veľmi dôležité.

,,Čo, preboha?" prekvapene sa spýtal a ostal zase kľačať na zemi.

,,Mám tri bradavky. Vieš, nevidno ju, lebo inak by si si ju všimol, ale mám. Som krava a mal by si to vedieť." povedala som a čakala na verdikt osudu.

Ale ten hajzel ma rád napínal!

,,Dobre, Seren. Tak si krava. Ja mám v nohaviciach jedného býka. Mala by si vedieť, že som býk."

Srandoval, alebo?

,,Dobre, finálne rozhodnutie. Ešte raz."

Vzdychol, ale učinil to, že si kľakol a zase vytiahol tú krabičku.

Pána, o myšlienkách tých ľudí som ani nevravela.

,,Vezmi si ma, Seren."

Do tretice všetko najlepšie, či?