,,Vážne ma teraz, potom čo si ma odmietol, niekde berieš? Mala by som teraz plakať do mojich perín a vykričať si hlas." povedala, teda skôr som zakričala, lebo sme niekam išli na motorke a preto som mu to musela kričať do ucha ako hluchá babka.

A nie, niešli sme ku mne domov, ale ja neviem! Bývam tu, ale toto sa mi nejako nezdá.

Ale nevadilo mi to až tak, ako jeho ignorácia, aj keď viem, že ma počul.

Len som vzdychla, potľapkala ho po pleci a - áno, teraz by som mala vystúpiť a odísť -, ale nedalo sa, takže som sa ho len poriadne chytila, oprela oňho svoju ťažkú hlavu a pošepkala : ,,Aj ťa milujem, ty špina."

Ono to nemal počuť, ale akosi sa mi to podarilo a on namiesto toho, aby mi skočil do náruče a roztancoval sa - ja vážne neviem, ako sa to na motorke dá a čo za ilúzie mám -, ale stalo sa to, že sa nesústredil alebo čo ja viem čo a skoro sme nabúrali do auta.

Rýchlo sa však spamätal a ja som si pomyslela, že takto umrieť by bola najlepšia vec, čo sa mi stala.

Ono by som vlastne tá hviezda bola, keďže by som zomrela.

No lenže sa bohužiaľ nič nestalo. Len to, že zastavil niekde na krajnici, nemohol si dať dole prilbu, lebo som ju mala ja a otočil sa na mňa s rozcuchanými vlasmi, ktoré som mu chcela olízať.

Žiadny fetiš.

,,Kurva, Seren, nepozeraj tak na mňa, lebo ťa tu ošukám a bude mi jedno, že sa na nás všetci budú pozerať." povedal ešte stále tým "otcovským" hlasom a stále sa na mňa pozeral.

To som robila aj ja, lenže nie až tak náruživo ako on. Skôr som mu opätovávala tvrdý pohľad mysliac si, že vyzerám drsne a neoblomne.

,,Pamätáš si toto miesto? Presne tu si sa vtedy chcela zabiť, keď si vyšla na cestu, alebo ja neviem, čo si chcela vtedy spraviť." Usmial sa na mňa - áno, konečne - a oprel sa o svoju motorku, aby mi lepšie videl do očí.

,,Tak máš dobrú pamäť." uznala som s nezáujmom, ale vo vnútri mi skákalo srdce aj s dušou a chcelo, aby pokračoval a oni mi mohli vyletieť z úst od radosti.

,,Tu sme sa spoznali. Aspoň naše pravé ja sa spoznali, takže práve tu.."

Moje srdce a duša poklesli a začali skákať druhým smerom, ale tentoraz od sklamania.

,,Takže tu sa rozlúčime. Vážne, Bailey? Aj tak ma budeš hocikedy vidieť, nemá zmysel okolo toho robiť.." začala som, no tentoraz prerušil on mňa.

,,Seren, do riti, neprerušuj ma." povedal a následne sa zasmial, ,,teraz to stratilo ten zmysel."

,,Dobre, budem sa robiť, že som nič nepočula. Začni ešte raz."

Do chmary, čo ma tu chce požiadať?

,,Boha, Serej. Tak si mi pomotala hlavu a aj jazyk." doplnil, keď si uvedomil, ako ma nazval, ,,Teraz vážne. Bol som taký ten škrečok v klietke, ktorému bolo súdené robiť dokonca života to isté, ale prišla si ty a ukázala mi, že ty to zmeníš. A keď si to zmenila ty, farmárka, mal som nádej aj ja.. To je presne to, čo pri tebe mám. Si otravná, štveš ma, ale si sexy aj vtipná a nikdy nie je s tebou nuda, takže vážne neľutujem to, čo idem spraviť. Treba mi nejaký adrenalín do života."

Nechápavo som sa naňho škerila a pozerala naňho, či nesranduje, ale pozeral na mňa takým pohľadom, ktorý bol vážne nezvyčajný a ja som nevedela, čo očakávať.

,,Zložil som básničku aj ja..
Si moja nádej, vtáka môjho domov,
verím, že mi niekedy dáš aj pohov.
Dovolíš mi niekedy pozerať na porno
a budeš mať pre mňa voľno.
Moje pocity k tebe pália, akoby si bola kovom.
A ďalej neviem, verím len, že mi nedáš košom."

Zasmiala som sa a skoro zabudla na to, že okolo nás idú plno áut a pozerajú na nás, čo tu robíme.  Takže by som sa mala krotiť s tým smiechom, lebo keď začnem, nebude cesty späť.

Následne si predo mňa kľakol a ja som bola úplne mimo. Vážne teraz chce toto robiť?

,,Milujem ťa. Neviem, ako by som nemohol."

Do chmary, robí si srandu alebo čo? Mám sa teraz rozosmiať, roztopiť sa alebo skočiť pod auto?

Nakoniec niečo hrabal vo vrecku a keď to vytiahol, uvažovala som, že všetko urobím naraz.

,,Vezmi si ma, Seren."