,,Chcem ťa z tých šiat zase vyzliecť." zavrčal medzi tým, ako ma bozkával a stláčal mi zadok, ako keby si ho pomýlil s citrónom, z ktorého chcel vypustiť šťavu.

,,Tak si mi chýbala, že to ani nie je možné. Celý čas som na teba myslel. V posteli, potom keď som bol v bare a pil som, keď som hrabal seno a keď som bol v sprche. Čo mi pripomenulo, že sme to ešte nerobili v sprche a.."

Zdvihla som nohu a prešla mu ňou po jeho rozkroku, ktorý už bol riadne tvrdý a mne zalichotilo to, že zo mňa.

Alebo si miesto mňa predstavoval dakoho iného.

Potom som ho poťahala za vlasy a..

Niekto otvoril dvere. Jasné.

,,Och, prepáčte. Už zase. Len som vám prišiel oznámiť, že už je večera." Zasmial sa jeho otec a na to zatvoril dvere. A my sme ostali v takom rozpoložení.

,,Čo sa mu stalo? Vtedy som mala pocit, že by ma najradšej chytil za vlasy a otrepal mi hlavu o umývadlo a.."

,,Fuj, toto si nechcem predstavovať." Zamračil sa.

,,Zo všetkého robíš niečo sexuálne." zamrmlala som a možno som nemyslela len to.

,,Čo chceš vlastne odo mňa počuť? Mám sa ťa spýtať, či budeš moja priateľka aj naozaj? Povedať, že si mi chýbala ty, nie tvoje telo? Lebo to by som klamal a ty nemáš rada klamstvá, však?" opýtal sa, nie výsmešne, ale niečo mi chytilo srdce a rozhodlo sa, že si bude precvičovať nervy na rukách a stláčať ho.

,,Veď som ti vravela, že nič nechcem. No keby si ma aspoň počúval a nemyslel len na svoje potreby.. Ale dík, aspoň viem, na čom som." Nahnevane som doňho strčila a vydala sa k dverám.

,,Tak ma štveš, farmárka." povedal pomedzi zuby a potiahol ma naspäť ku nemu.

,,Nie, ty mňa štveš. Neprišla som sem preto, aby si ma naďalej využíval. Ja chcem niečo. Chcem nájsť zmysel života, ale ty si ako rieka, ktorú nemôžem preskočiť a mám nervy, lebo ja chcem preskočiť všetko. Ak som ti teraz zničila náladu, tak prepáč, lebo to som v pláne nemala. Môžem im teraz hneď povedať, že spolu nechodíme a že to len ja mám falošné nádeje. Lebo posratý Bailey by si nikdy nezačal nič s odpornou farmárkou. Len by ju rád využíval ako sexuálnu hračku.. Och, počkaj, to preto sa na mňa tak usmieval?"

,,Nikdy som nepovedal, že ťa chcem len na uspokojovanie svojich potrieb. Ale nechcem ťa na plnohodnotný vzťah. Ty chceš snáď všetko a ja neviem, čo s tým robiť." zvolal a na to ma pustil, aby sa otočil a prehrabol si rukou vlasy.

Asi také nutkanie.

,,Chcem všetko, keď chcem teba? Tak potom áno, chcem všetko a nechcem to pustiť." odpovedala som.

A obaja sme vedeli, čo ide nasledovať. Ďalšie ničivé bozkávanie a opieranie o stenu.

A ďalšie otváranie dverí.

Toto je ako nejaký posratý kolobeh! Posratý Joshua Bailey.

,,Prepáčte, že vyrušujem, ale večera je hotová." Tentoraz to bola jeho matka, ktorá sa na nás usmiala a následne za sebou tiež zavrela dvere.

Nie, teraz už pôjdeme konečne dole.

,,Nie som rieka, Seren, ale sieť, v ktorej budeš chytená a ja ťa nebudem chcieť pustiť, takže budeš ako vo väzení. Len s tým rozdielom, že ešte nebudeš môcť dýchať, lebo to bude vo vode." pošepkal mi, na to ma zobral jemne za ruku a vytiahol ma z izby na chodbu.

,,Nie si odporná, popravde pre teba mám slabosť. A to, že si myslia, že spolu chodíme, je vlastne sranda a nechcem, aby sme prestali s predstieraním. Nikdy s tebou nie je nuda, farmárka, lebo si živel. A to musím uznať aj ja.. Takže teraz budeš predstierať, že ma nechceš nakopať zato, aký som posratý Bailey, ale že ma miluješ. Ktovie, čo sa z toho vykľuje."

Len dúfam, že dieťa nie.

Usmial sa a možno som chcela niečo povedať, lebo som ničomu nechápala, ale asi som ani nechcela.

Každopádne som bola ticho, lebo sme vošli do ich jedálne, v ktorých už boli jeho rodičia a usmievali sa na nás.

,,Dúfam, že sme vás veľmi nevyrušili."

Obaja sme sa na seba pozreli, v očiach skryté tajomstvo.

Takže sa ideme hrať na milujúci pár?

Osud akoby mi robil napriek.

Vlastne áno, ten hajzel to robí napriek.