Áno, ich kúpeľňa bola strašne luxusná, až mi brala dych, ale aj keď som si radšej chcela prehovoriť s Joshuom, nemala som na to priestor, lebo hneď ako sme vošli do kúpelne, podal mi uterák a nejaké veci, do ktorých som sa mala nasúkať, a odišiel.

Nie, nebudeš uvažovať nad tým, ako si nemala hovoriť to, čo si povedala.

Možno jeho odchod nebol spôsobený tým, že nemal čo povedať a nechcel byť v mojej prítomnosti, len si myslel, že potrebujem priestor.

Ale čo som si vlastne myslela, keď som mu to povedala?

Aj keby mi moje pocity opätoval, nie je to tak, žeby sme sa teraz išli prejsť a pozorovali západ slnka a pritom si vyznali lásku.

Dohmkala som si pesničku, rozhodla sa to neriešiť a radšej počkať na to, čo povie on, a vyšla zo sprchy. Rýchlo som sa vysušila a snažila si na seba obliecť šaty, ktoré mi dala jeho matka, a musela si priznať pravdu.

Bola som tučná alebo jeho matka bola vychrtlina?

Silou mocou som si ich dala, aj keď som sa v nich cítila ako štetka, ale musela som uznať, že mi pekne rysovali postavu a zvýrazňovali boky.

Pribrala som alebo som tehotná?

Haha, nie, toto nie je žiadny vtipný románik, v ktorom ostanem nečakane tehotná, a potom sa vezmeme.

Nie som si vlastne ani istá,či medzi sebou niečo máme.

Vyšla som z kúpeľne so zámerom s nezáujmom sa ho opýtať, či mi nezapne zips na šatách a potom sa robiť, že nič.

,,Tak teraz už viem, že musím schudnúť." povedala som, keď ho moje oči zachytili sedieť na posteli a on sa v tom momente na mňa pozrel a..

Prečo cítim takú horúčavu v lícach, ako vtedy, keď mám v sebe niekoľko pohárikov?

Usmial sa, keď si ma celú obzrel a ja som sa naňho pozrela už si si ma poriadne obzrel? pohľadom.

,,Si celkom kočka. Mám pocit, že čo som ťa nevidel, si ešte krajšia." odpovedal na moju sťažnosť a vstal z postele.

Rozprávali sme ako cudzinci alebo ako keby z nutnosti a mne vtedy doplo, že som to asi fakt pokazila.

,,Pozri, prepáč. Určite som nemala v pláne sem vtrhnúť na koni, vyznať ti lásku tak, aby to počuli tvoji rodičia a aby si mysleli, že spolu chodíme.. Jednoducho keď som prišla, mala som také nutkanie sem prísť, ako keby sa ti niečo malo stať a no.. Jednoducho to bolo spontánne rozhodnutie. Nečakám od teba nič. Keď sa teraz najeme, tak pôjdem preč a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Len som mala radosť, že som vyhrala stotisíc a chcela som túto novinu povedať tomu, koho mi.." Hneď, ako som si uvedomila, čo kecám, som sa spamätala a rýchlo sa otočila a vymýšľala, čo poviem.

,,Koho potrebujem, aby mi zapol šaty, lebo sú mi vážne malé."

Vydýchol vzduch a síce som sa naňho nepozerala, vedela som, že sa usmial.

Nebol dôvod sa usmievať, ale usmial. Možno to som práve potrebovala.

Prešiel za mňa a odhrnul mi moje vlasy, aby mi mohol vážne pomaly zapínať zips.

,,Vedel som, že sa vrátiš. Nielen to, že sa vrátiš, ale aj to že prídeš ako víťaz.. Síce som nečakal, že na koni, ale.." Zasmial sa a ja som nemohla inak, než sa zasmiať tiež. ,,Som na teba hrdý, farmárka. A prepáč mi, ale.."

Odtiahla som sa od neho a prerušila ho : ,,Nie, ja viem, čo chceš povedať a viem, že to chceš povedať čo najjemnejšie - a keď nie, tak ti nakopem zadok.. Ale uľahčím ti to, ja som ťa tu o ruku žiadať neprišla, takže nemusíš vravieť nič. Ja som nič neočakávala. Veď čo.."

Och, áno, áno. Opravujem to, čo som povedala.

Keď to celé, čo sa stalo, malo byť preto, aby ma teraz bozkával, urobila by som to zase.

Skoro som sa roztopila, zamrzla a tuhla navzájom, ale on prestal.

Ale to len preto, aby ma najdrsnejšie ako vedel, oprel o stenu a bozkával ma ešte drsnejšie.