,,Tak prečo sa potom ideš ospravedlniť, keď ti to je jedno?" opýtal sa, akoby sa naozaj zaujímal.

Možno áno? Ale nie. Pri takých jednoducho viete, že sa nezaujímajú o nič iné, len o autá a ženy. A ani o tie nie. Všeobecne o sex. Vždy to bude o sexe.

Ale kto som ja, aby som súdil? Možno ho to vážne zaujíma. A ja som len vážne divná, lebo z jednej otázky urobím takú dlhú konštantáciu.. A ani neviem, či také slovo vôbec existuje.

Nechajme to tak, dobre?

,,To je jedno." povedala som, aby som ho mala z krku, a otočila sa na päte. A vážne, vážne chcela odísť.. Len no.. Kde som skončila?

Aha, tak tu.

Kde mi dal poriadnu po zadku.

Vážne.

V strede cesty, len tak zaparkované auto ani nie na kraji, a on nemal čo robiť, tak mi dal po zadku.

Bola to silná rana, ale nie som predsa nejaká posratá troska, že by ma to naozaj bolelo. Len ma to prekvapilo. Síce ma po ňom bili viacero mužov, ale..

On je, do posratých chmár, Joshua.

A vždy to naštvalo, ale toto bolo až moc. Mala som nervy.

Och, ako som mu chcela kopnúť do jeho gúľ, alebo guľe, ak má len jednu..

Ale asi nemá len jednu, keď oňho ženy naozaj stoja..

Ale asi mu to nevidno len tak cez nohavice.

Do riti.

,,Nemáš, čo robiť? Alebo lepšia otázka.. Nemáš koho robiť? Možno sa cítiš opustený, aj napriek tomu, že tvoji rodičia ťa rozmaznávajú ako Obama svoje deti, aj tak ti niečo chýba. Možno to bude láska.. Alebo len čistý záujem. Ale, vieš, nikoho tu v skutočnosti nezaujímaš. Tento celý pohnojetý svet má dosť sračiek, a to mu stačí. Budeš stále len ďalšia sračka z kopy a zmier sa s tým. Aj keď sa tváriš, že si nad vecou, tak, do psej riti, nie si.. Takže nabudúce si premysli, čo urobíš, kým to naozaj urobíš!" vykričala som mu do tváre, a nakoniec som sa mohla pokochať jeho nahnevaným výrazom.

Vážne som ho nahnevala?

,,Chcel som ťa zviesť, ake ako vidím, milady si potrebuje prevetrať hlavu, aby upokojila svoje hormóny, takže asi nie. A vieš.. Nemôžem zato, že máš svoje dni, takže ty by si sa mala prestať tváriť, že si nad vecou. Papa."

Papa?

,,Máš pocit, že som nejaké dieťa?
Alebo už tak často vidíš svoje spermie, že už si predstavuješ jedno dieťa lietať naokolo? A premýšľaš už nad menom?"

,,Uži si to. Za chvíľu bude pršať. Pozri na oblohu!" zakričal z auta a žmurkol na mňa.

Za iných okolností by som sa asi usmiala.. No, neviem.. Ale teraz som bola nahnevaná. Naňho a na jeho správanie.

Prečo sú chlapi také odpady?

,,Tak to by si mal vedieť, že dážď milujem."

,,Tak si to uži poriadne. Nech nebude mokrá len obloha."

Pustý vtip.

,,Ja nie som tá, ktorá každý deň vidí svoje deti."

Aj tento.

,,Dobrú noc." rozlúčil sa.

,,Zadrhni sa!"

Následne jeho auto zmizlo z dosahu mojich očí a ja som si vydýchla. Ale nie od úľavy. Od hnevu.

Takéto doslova "odpáčenie" som si nepredstavovala.

Aj keď nemôžem povedať, že sa mi odpáčil.

Veď ako by aj mohol?

Keby som mohla, dám si na ksicht emoji, aby každý videl, aká som naštvaná a radšej sa ku mne nepribližoval.

Nebudem teraz zo seba robiť nejakého majstra, ktorý keď sa naštve, Božechráň..

To robia všetci.

A ja nie som všetci.

Ja som ja.

Dážď mi začal kvapkať na hlavu, ale nejak extra som sa neponáhľala. Nebola mi zima, aj keď by už všetkým bola, a pokračovala som ďalej.

No a aj by som pokračovala, keby predo mnou nezastavilo auto.

A vieme už aké.

A keď nie, tak sa strčte do mačkinej riti.