"49" topánka mode
V tom momente, ako som sa ocitla v Edisowne pred budovou, kde sa mala konať tá prehliadka, som začínala pociťovať strach.
A možno to bolo aj kvôli tomu, že hneď, ako ma sem Joshua doviezol, nepovedal skoro nič, ani sa dokonca so mnou poriadne nerozlúčil, a skôr, než som to stihla urobiť ja, sa otočil a už ho nebolo.
Seren, čo si si myslela? Si sračka, vždy si bola a nikdy sa nezmeníš na topánku, ktorá na tie sračky stúpe.
Malo vôbec zmysel sem prísť? Čo keby som teraz zavolala Joshuovi, nech sa vráti a pôjdeme naspäť domov, kde budeme šťastní..
Au, niečo ma pichlo.
A skôr, než som sa stihla pozrieť, čo to bolo, som si uvedomila, že to bolo v mojom srdci.
Áno, máš pravdu. Nikdy by sme neboli pár.
Len by som si ubíjala ďalšie klince na moju bolesť.
Alebo?
,,Vy ste Seren Whisper, však?" niekto sa za mnou ozval a ja som si uvedomila, že to je - oh, do chmary - tá slávna, veľká módna návrhárka, do ktorej som bola platonicky zamilovaná.
,,To som ja." nervózne som odpovedala a už teraz sa cítila mizerne ako najmizernejšie.. mizerno.
Čo?
,,Vedela som to hneď, ako som sa na vás pozrela. Nie nadarmo ľudia vravia, že mám vkus. Vyžaruje z vás niečo také neobyčajné."
Ehehhehe, môžem ísť preč?
Pozrela som sa na seba, a aj napriek tomu, že som vyzerala najlepšie za môj celý posratý život, som sa nemohla vyrovnať jej.
Madam Quinn Clarkovej, zakladateľke módneho domu Fashionist, najelegantnejšej žene s najlepším vkusom.
Tak asi nie je taký skvelý, keďže tu som ja.
Počkaj, je možné si robiť srandu zo samej seba?
,,Len škoda, že to nikto iný nevidí."
,,Ale prosím vás, ako nemôžu vidieť tú krásu? Alebo to nevidíte len vy. Povedz, Seren, čo ste si povedali, keď ste sa na seba dneska pozreli do zrkadla?" opýtala sa ma, ako keby bola nejaký motivačný rečník na nejakom proteste.
,,Že mám chuť pretiahnuť samú seba." odpoviem a mám chuť prekliať celý môj rod za tú sprostosť, čo mi vyšla z úsť.
No vlastne celý rod nemôže zato, že som hlúpa a kecám sračky.
Čakala som trápny pohľad, ktorým by mi isto dala najavo, ako mnou opovrhuje, alebo žeby sa rovno otočila a kašľala na mňa, ale nič také sa nedostavilo.
,,Takto sa mi to páči!" zvolala nadšením bez seba a chytila ma pod podpažím. Ovládla som nutkanie potľapkať sa po pleci a nechala sa ňou viesť do budovy, kde sa mala odohrávať jej módna prehliadka.
***
,,To bolo dokonalé! Bože, nič dokonalejšie som asi nevidela. Môže byť niečo také dokonalé?" ozvala som sa.
Áno, bola som mimo z tej módnej prehliadky, ktorá bola úžasná. Neviem, či som vôbec vnímala niečo iné, než tie úžasné kusy látol a dokonalé modelky chodiace v tých úžasných kusoch látok.
Quinn sa na mne zasmiala, no nepovedala nič, lebo sa musela zaoberať ľuďmi, ktorí momentálne chválili jej prehliadku a výzor.
Áno, tá žena má asi päťdesiat, ale vyzerá asi ako sexy tridsiatnička. Zato ja vyzerám ako..
,,No tak to by sme mali. Dúfam, že si sa príliš nenudila, lebo keď budeš pracovať v mojom módnom dome, takéto prehliadky budú dosť často. A ty, dievča, budeš dokonca šiť tie šaty, ktoré nosia."
Usmiala sa na mňa a nevyzeralo to tak, žeby ma mala dneska po krk, lebo ma ešte niekam ťahala.
Pána, tá žena má viac energie, než malé deti.
,,Teraz ti chcem ukázať môj módny dom, Seren. Ach, aké krásne meno."
Nemení nejak často tie témy?
,,A poviem ti, aký je plán a čo od teba očakávam, aby si bola pripravená."
,,Stále tomu nejako nechápem. Mám tú prácu alebo nie?"
Áno, musela som sa opýtať, lebo som vážne nevedela, na čom som. Išla som sem len na prehliadku?
,,Zlatko, zavolala som si ťa sem, lebo si sa mi zapáčila. Nehovorím, že sa mi nepáčili tvoje šaty, čo si ušila, ale tu nejde o to, aké šaty ušiješ. Lebo aj tak budeš šiť podľa mňa." odpovedala mi a pritom ma stále ťahala cez rušné mesto za ruku ku jej noblesnému autu.
,,Takže som ich nadarmo posielala?"
Super, snažím sa niečo dosiahnuť a dopadne to tak, že dosiahnem len to, že miniem všetky peniaze a vrátim sa naspäť domov.
,,Nie, nie." povedala a nasadla do auta. Bolo mi divné, že nemá nejakého šoféra, ktorý by jej aj otvoril dvere, no vyzerá to asi tak, že je veľmi nezávislá žena.
Aj ona bola predsa obyčajné dievča a teraz sa z nej stala známa osobnosť.
Nemám šancu aj ja dosiahnuť to, čo chcem?
Takže naozaj tu ide o to sa stať topánkou, čo stúpe na sračky. A čochvíľa ňou budem.
A už žiadne ponižovanie.
Topánka mode..
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top