Na ďalší deň, ako to už u mňa býva zvykom, som sa zobudila úplne nevyspatá a strapatá, že som bola vážne, skutočne rada, že som sa zobudila skôr, než Joshua.

Musím podotknúť, že včera to bolo..

Do chmary, neviem ani nájsť tie najopísateľnejšie slová.

A existuje vôbec také slovo?

Možno mu budem chýbať. Veď predsa včera sa netváril nejak nadšene, že odchádzam. No netváril sa ani ľahostajne, videla som na ňom niečo, čo som uňho ešte nevidela.

Ale nebolo to niečo zlé. Do psej riti, veď ma tešilo to, že by som mu mohla chýbať.

Ale zase som nechcela, aby chýbal on mne, lebo neviem, či by som zvládla vrátiť sa naspäť a zase preliezať plot, aby som sa k nemu dostala.

No teraz by som preliezla až ku jeho oknu.

Možno by som ho požiadala o ruku.

,,Čo robíš?" ozval sa, keď som práve ovoniavala jeho košeľu.

Áno, asi ma stále musí prichytiť robiť niečo vážne divné, aby si o mne myslel, že som totálne psychicky nezdravý človek.

A počkaj, nevravela som si pred chvíľou, ako dobre, že ma nevidel? Teraz sa budem musieť otočiť a ..

,,Mám taký zvyk, že vždy, keď sa s niekým vyspím, ovoniavam jeho košele a podľa vône rozmýšľam, kto je tým najlepším kandidátom na môjho nabíjača." zavtipkujem, asi až veľmi horlivo, a nedávam na sebe nič poznať.

Krátko sa zasmeje - pri mne sa asi nič nedá - a povie : ,,Si krásna."

Spomeň môj posratý ksicht.

,,Vážne, teraz mi ešte pripomínaj môj hnusný ksicht, aby som sa cítila trápne, lebo nestačí práve to, že si ma prichytal ovoniavať tvoju košeľu.. A akoby nestačilo, že sa bojím, čo bude v Edisowne a som z toho totálne.." pokračujem ďalej, jemu to očividne nevadí a len si ďalej leží v posteli s rukami za hlavou.

Až potom si všimnem..

,,Ty máš tetovanie?" opýtam sa ho a idem bližšie, aby som si to mohla obzrieť alebo sa uistiť, že ho vážne má. ,,Ako to, že som si to nikdy nevšimla?"

,,Lebo som si ho dal urobiť len nedávno." odpovie a ja sa lepšie na to zadívam.

,,To je škrečok?" Rozosmejem sa a on len prikývne. ,,To je posratý škrečok v klietke. Vidím, že si moje slová berieš vážne k srdcu. Možno vážne nekecám len do vzduchu."

Usmeje sa, ľahne si na bok a oprie sa rukou, čím mi už neumožní vidieť škrečka, ale zato mi umožní vidieť niečo iné.

,,Si blázon. Čo by povedal tvoj otec, keby to videl? ,,Čo to máš za tetovanie? Koľko máš rokov? Musíš sa správať ako sofistikovaný človek a nie si tetovať myši na telo." To by som vážne chcela vidieť." napodobnila som jeho hlas a on mi zo srandy prikryje ústa.

,,A vieš, čo by povedal otec, keby tak teraz otvoril dvere a videl ťa tu nahú so mnou? To by som vážne chcel vidieť." Zasmial sa a brnkol mi výsmešne po nose. Vyplazila som naňho jazyk a vstala z postele.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sme nemohli byť spolu.

No.. keby ma chcel.

,,Dneska odídem." Otočím sa naňho, keď sa vtipná situácia vytratí a s vážnou tvárou sa naňho pozerám.

Už v nohaviciach, v ruke držiach len moje tričko.

S výdychom sa postaví a začne sa aj on obliekať. No nič nevraví, čo ma robí neistou.

Uvedomil si, že ho to nezaujímam, preto na ňom nevidno nič, čo by ma potvrdilo v tom, žeby som mu vážne mohla chýbať?

,,Ako som povedal, odveziem ťa. Takže sa o odvoz starať nemusíš. Jediné, čo musíš, je si pobaliť veci.. Keď tam ostaneš." zahlásil nakoniec a ani sa na mňa nepozrel. Podlaha je asi krajšia, než ja.

,,Chcem tam ostať, Joshua. Chcem si konečne niečo dokázať, aj napriek tomu, že je pre mňa ťažké odtiaľ odísť." poviem mu, akoby som si myslela, že práve to potrebuje počuť.

,,Ja viem." povie tónom, z ktorého neviem nič vyčítať a otočí sa mi chrbtom.

Neodolám a aj napriek tomu, že nevyzerá, že by moje objatie chcel, ku nemu pristúpim a zozadu ho objímem, čo mi pripomenulo včerajšok.

Na to počujem len jeho výdych a to, ako ma pohladí po ruku.

Je asi čas ísť.