Dobre, čakala by som, že by sme do toho auta teraz išli, ale pravda bola taká, že sme nevládali ani prekladať nohy, takže sme sa rozhodli ísť domov.

Keďže sme boli na druhom strane mesta, jeho dom bol po mojej ceste, takže som ho išla odprevadiť.

Doma by som aj tak nemala čo robiť, lebo určite by som nezaspala od radosti a sklamania.

Neviem si vybrať..

,,Počkaj tu, idem po auto a odveziem ťa. Nemôžeš ísť predsa takto sama domov." prehovoril po dlhšom čase a ja som si až teraz začínala uvedomovať, že mi je čím väčšia zima.

Pozrela som sa hore na oblohu a áno, niečo z nej padalo.

Bol to posratý sneh!

,,Joshua!" zakričala som, ako keby ma strelili do brucha a kričala som naňho, aby mi prišiel pomôcť. Znelo to asi vážne zúfalo alebo som až veľmi kričala do jeho opitej hlavy, keďže sa otočil a pozoroval, čo sa deje.

Vtedy som akoby otriezvela a nechcela som si ísť ľahnúť so teplej postele.

,,Čo je?"

,,Dneska je ten deň!" zakričala som ešte viac, akoby sme vážne boli na párty a nepočuli sa navzájom.

,,Dostala si? Takže sa nemusím báť, že budem otcom?" Nadvihol obočie a zľahka sa usmial.

Do chmár, bral to s takou ľahkosťou, akoby mu to bolo jedno a deti si robil minimálne päťkrát do mesiaca.

Ale čo ak..

Nie, teraz je ten deň. Nie ten deň..

,,Sneží. Môžeš si povedať, že sneh je odporný, máče ti topánky a máš z neho červený nos, ale je to znamenie. Znamenie k lepšiemu začiatku.. My už nebudeme posratí škrečkovia v kliatke!" Podišla som k nemu a potriasla ním, lebo nemal to nadšenie, ktoré som mala ja. A to mi bolo ľúto, lebo som cítila niečo vo vzduchu a chcela som, aby sa tešil so mnou.

Aj keď to bola len sračka.

,,Seren, vážne by som sa chcel tešiť z nejakého snehu, ale vážne nemám náladu. Ty vidíš znamenie vo všetkom. A nevravím, že je to niečo zlé. Dáva ti to nádej a to všetko, ale ja v tom nič nevidím.. Ďakujem za dnešný večer a zlepšenie nálady. No zajtra je ďalší deň." odpovedal a chytil ma za ruku, ani neviem kvôli čomu.

Chcel ma chytiť a potiahnuť znova na zem?

,,No veď práve preto, Joshua. Neviem, vážne nie, čo chceš od života, ani prečo sa v poslednej dobe správaš takto, lebo asi každý by chcel mať tvoj živoť, ale dúfam, že to zvládneš.. A aj keď si myslíš, že nie a budeš stále ten posratý škrečok, budem to ja, kto bude veriť za teba." povedala som mu do duše - keď ma vôbec vnímal - a vybrala sa na odchod.

Mala som takú chuť sa otočiť a vrhnúť sa naňho, lenže som nemohla. Ale vedela som, že dnešný deň je posledný posratý deň.

No možno je to aj posledný deň v mojom posratom živote..

Ale niečo sa zmenilo. Je to ako keď matka cíti, že bude mať dieťa.

Počkaj, čo ak..

,,Roztrhla si mi košeľu, farmárka." Uchechtol sa ešte kým som stihla odkráčať preč a ja som sa s úškrnom otočila.

,,Ušijem ti novú." potvrdila som.

,,To ťa potom budem volať krajčírka."

Uchechtla som sa, až mi do úst napadal sneh, a bolo mi z toho tak vtipne, až som sa prehla v páse, ale to som nemala robiť, lebo som spadla na zem.

No ja som vravela, že dneska sa mám super, takže som nehrešila, ale smiala sa ďalej.

,,To je asi osud tvojich košieľ. Lebo každú košeľu, ktorej som sa dotkla, som roztrhla."

,,V tom prípade budem stále nošiť košele, aby si mi ich mohla roztrhať, a ja by som chodil nahý."

,,To by bola nová revolúcia, vieš to?"

,,Si píš." S pobaveným úsmevom prikývol a priblížil sa ku mne na zem.

,,Nasadaj, farmárka. Domov to asi nedotiahneš." povedal a snažil sa ma postaviť, aby som si sadla na jeho motorku, ktorú mal bližšie, ako jeho auto. Vlastne som si neuvedomila, že sme na jeho dvore a kedykoľvek nás mohol vidieť jeho otec, ktorý ma neznášal, takže by to so mnou asi nedopadlo dobre, keby ma videl vo svojej koži.

,,Ty máš motorku?" opýtala som sa celá bez seba a nasadla na ňu. ,,Chcem na nej jazdiť."

,,Škoda, že iba na nej." zahundral, no ja som to počula, takže sme sa smiali ešte dosť dlho.

Ale čo, veď noc je mladá. A škrečkami sa môžeme stať neskôr..

--------------------

táto kapitola vôbec nemá nejaký zmysluplný zmysel (ani toto), ale ako sa zdá, viem písať ešte väčšie sračky, ako zvyčajne.. v podstate som na seba hrdá (aspoň dakto)..