,,Keby som vedel, že si na sado-maso, využil by som to." ozval sa hneď potom, ako som mu jednú vrazila, a pošúchal si líce, aby utlmil bolesť.

A že som dávala silné rany, keď som bola naštvaná.

,,Prečo si neostal v kúpeľni, ale prišiel sem? Skoro tu vošli, keby som im nezavrela dvere pred nosom. Keby ťa videli.. Oh, ani neviem, čo by povedali. Pozerali by na mňa tým odsudzujúcim pohľadom, ktorý sa k situácii, kedy vaša dcéra spí s bohatým hajzlom, ktorý asi nemá čo robiť a spí s chudobnou farmárkou, hodí. Alebo by mi pogratulovali, že mám aspoň trochu okorenený život." kričala som naňho, aj keď to nebola veľmi vážna vec, no jednoducho sa na mňa ten hnev nahromadil a potrebovala som si to na niekom vybiť.

Viem, že by som nemala, ale to je to, čo ja robím.

,,Vážne som hajzel, Seren?" prerušil ma a ja som si až vtedy plne uvedomila, že počul moje najväčšie obavy.

,,Ja neviem! Ale viem, že ešte nedávno som sa ti hnusila a bojím sa, že ma len využívaš, alebo si zo mňa robíš srandu. Stretla som sa s takými mužmi veľakrát, no nikdy.. som im nedala to, čo chceli."

,,Iba mne." povedal za mňa a pozeral sa na mňa, ako keby som mu vyvraždila rodinu.

Vážne bol nahnevaný, čo som v tejto situácii neočakávala. Čakala som, že to zoberie s humorom a bude sa ma snažiť upokojiť a nie, že sa naštve. Nemyslela som si ani to, že z toho budem robiť drámu, ale..

Život je samé prekvapenie, či?

,,Možno si stretla v živote veľa odporných a zlých chlapov, ale to neznamená, že sú takí úplne všetci. Tie posraté komplexy, Seren. Presne to. Tak zúfalo na niekom hľadáš chyby, až sa z toho raz zblázniš.. Musíš prestať." povedal už pokojným hlasom a očami sa mi vpíjal do duše, aby pochopila ona, aj mozog, že mám prestať.

Naozaj musím prestať.

,,Keď si myslíš, že som taký hajzel a že ti ublížim, nemusíš utekať. Ja budem ten, ktorý pôjde preč."

Hneď, ako to dopovedal, navliekol si na seba tričko - lebo nohavice oblečené už mal - a s pohľadom upretým pred seba sa vybral preč.

,,Počkaj," zvolala som, no jemu to asi nestačilo na to, aby vážne zastavil.

Preto som sa rýchlo hnala za ním, aby som ho dobehla, aj keď to bolo ťažké, lebo bežal rýchlo a ja som bola ešte stále v uteráku.

,,Nechoď preč, prosím!" kričala som. A ako som sa tak náhlila, potkla som sa a spadla.

Vzdychol a bez ohľadu na to, že sa na mňa teraz mal hnevať a utekať preč, sa otočil a podišiel ku mne.

,,Viem to. Viem, že sa zúfalo snažím nájsť na niekom chybchybu a len čakám na to, kedy sa uráči mi ublížiť, aby som sa bránila. Ale to je to, čo robím. A viem, že mám prestať, dobre? Viem, všetko viem. Viem aj to, že nechcem, aby toto, čo mi máme - keď niečo vôbec máme - skončilo. Potrebujem ťa vo svojom živote, Joshua. Jednoducho.. potrebujem bohatého, sexy hajzla vo svojom živote." dopovedala som a pozrela sa mu do očí.

Zasmial sa na mne a pokrútil hlavou. Ale stále sa usmieval, čo bolo pre mňa dobrým znamením.

,,Už viac nebudem dramatická."

,,V to dúfam." odvetil.

V tom ma zobral na ruky, lebo som ešte stále bola na zemi, a vybral sa tentoraz so mnou dnu.

No myslela som, že zostane a preto som ostala sklamaná, keď ma položil na posteľ a  vybral sa preč. Chcela som sa spýtať na dôvod, no on ta akoby vycítil a otočil sa na mňa ešte predtým, ako zmizol, so slovami : ,,Aj keď tie slová boli pekné, stále len čakáš, kedy ti ublížim. Ale ja už nechcem niekomu spôsobovať bolesť. A nechcem, aby niekto čakal na to, kedy mu ju spôsobím, lebo sa vážne snažím. Takže.. radšej odídem skôr, než sa to stane."

A tak som ani nemala možnosť mu niečo povedať.