,,Dobre, možno som farmárka, ale to neznamená, že mám rada túry. A už vôbec nie niekam do lesa uprostred noci." dudrala som, keď sa Joshua rozhodol ísť do lesa. A to trvalo dosť dlho a mňa boleli tak nohy, že som mala pocit, ako keby som ich mala obviazané s drôtmi ako v tom horore.

,,Neboj, bude sa ti tam páčiť. No teba síce neohromí hocičo, ale môžeme to vyskúšať." povedal so zvláštnym úsmevom, kvôli ktorému som skoro spadla.

Aj keby sa mi tam nepáčilo, bola by som tam a rada, lebo by tam bol on.

No keby mi tam náhodou dohodol rande na slepo, tak nie.

,,Počkaj, že si mi vážne nedohodol rande?" opýtala som sa pre istotu a dúfala, že aspoň teraz nebude môj život veľká náhoda.

,,Myslíš, že keby som chcel ísť s tebou von, tak by to bolo len preto, aby som ti dohodol rande?" Zasmial sa. ,,Nie som žiadny dohadovač. A pochybujem, žeby ťa niekto chcel."

Záhadne som sa uškrnula a trochu si doňho rýpla : ,,Iba ty."

,,Nie si to teraz náhodou ty, kto má veľké ego?"

Pokrútila som hlavou nad jeho pokusom zakryť pravdu - lebo áno, presne to robil - a zadýchane sa ku nemu priblížila, lebo jeho nohy boli dlhšie než moje a kým on urobil jeden krok, ja som urobila štyri a k tomu som sa ešte uchytila o konáre, ktoré mi roztrhali košeľu.

,,No pána!" zvolala som, keď sme sa dostali na ten nekonečný vrchol. Nečakala by som ani za pána, čo uvidím.

Nielen, že ten výhľad na našu dedinu, o ktorom som nevedela ani prd, bol tak sakramentky krásny, ale tie balóniky, jedlo a najkrikľavejšie topánky, aké som kedy videla, ma nadchli ešte viac.

Čo to, do chmary, znamená?

,,Tak som sa dozvedel, že máš dnes narodeniny. A keďže mi mama stále vraví, že mám byť lepším človekom, a charity nie sú nič pre mňa, rozhodol som sa, že urobím dobrú vec farmárke.. Nemyslím nič sexuálne."

Odkašľal si a nervózne sa pohol vpred, aby sa zapozeral na východ slnka, než na mňa. Ja som sa zase len usmievala, ako keby som bola na oslave mojich narodenín, keď som mala jedenásť a každý ma nútil usmievať sa.

Lenže kto by sa neusmieval pri Joshuovi? A nervóznom Joshuovi?

,,Ale no tak, Bailey. Priznaj, že ma máš rád a chcel si mi urobiť radosť. Alebo ma zhodiť z útesu."

Počkaj, čo ak?

,,Nemám ťa rád, farmárka. Len sa snažím zmeniť. A nudil som sa." Mykol plecom a pozrel sa mi do očí, snažiac sa o to, aby to vyznelo čo najpresvedčivejšie.

Ale ja som vedela. Jednoducho som vedela.

,,Jasné. Hovor si čo chceš, aby si lepšie spal." zamrmlala som a ďalej ho ignorovala.

Totižto ma teraz zaujali tie sakramentsky nádherné topánky. A jedlo. Ale tie topánky! Vždy som chcela také.

Zapišťala som ako naivné dievča, ktoré chlapec pozval prvýkrát na rande - vlastne tak som sa aj teraz cítila - a okamžite ich chytila do ruky.

Bolo to tu tak všetko zvláštne poukladané, že mi hneď doplo, že to všetko robil on. Veď chlapi, nie?

Na zemi bola deka, na ktorej bol košík s jedlom a alkoholom. Hneď pri nej bolo rádio a na stromoch boli zavesené balóniky. A tie úžasné topánky boli na obyčajnom pni, na ktorý si Joshua sadol a odtiaľ ma pozoroval.

A s úsmevom.

,,Ako si vedel, že presne také chcem? Alebo nie sú pre mňa a niekde tu sú nejaké kamery, ktoré ma natáčajú, a potom sa budú všetci smiať z toho, aká som naivná.. To je jedno, aj tak si ich zoberiem."

,,Pána, veď ja môžem aj teraz spokojne zomrieť."

Chcela som ešte niečo povedať, alebo skôr zvýsknuť, ale on ma prerušil tým, že sa postavil a zapol to rádio.

V ňom hrala nejaká rocková pesnička, ktorá ma prinútila sa začať pohybovať do rytmu. A aj keď to na párty nikdy nerobím, teraz som mala pocit, akoby som to robila celý život.

Asi zato mohol ten blahodarný pocit eufórie.

,,Ešte nie, farmárka. Teraz nie." povedal ako nejaký vrah, ktorý ma naplánované, kedy a ako ma zabije, no kašľala som na to a radšej ku nemu podišla a obmotala okolo neho ruky.

S tým zámerom, že ho prinútim tancovať.