,,Hej!" započula som niečí hlas, ktorý sa ozýval zvonka.

Zamračila som sa len tak pre seba, odkryla zo seba perinu a pozrela sa von oknom, no nikoho som nevidela. Potlačila som myšlienku, žeby to mohol byť vrah, a otvorila vonkové dvere, ktoré mi umožnili vyjsť von.

Nemohol by to byť Joshua, nie? Síce vravel, že ma dneska zoberie von, ale keď som ho večer čakala a on neprichádzal, myslela som, že sa na to vykašľal.

Alebo bol zaneprázdnený niekým iným.

Divné zvuky ozývajúce sa zo stromov ma prinútili sa otočiť na druhú stranu, no práve vtedy ma niekto podkol.

,,Áno, zabi ma." povedala som. Celkom bez rozmyslu.

Lebo keby to naozaj bol nejaký vrah, tak by ma zabil a mala by som to za sebou. Myslel by si, že mi tým prekázal láskavosť.

Počkaj, nechcela si sa náhodou ešte pred dvadsiatimi deviatimi hodinami zabiť?

,,V tomto peknom pyžame by som ťa nedokázal zabiť. Ale keby som to chcel urobiť, nemohla by si byť taká nevinná. To by som si neodpustil." zašepkal, aby nás nikto nepočul.

Takže áno, je to on.

,,Sú dva hodiny ráno. Prišiel si si po dane, Bailey?" opýtala som sa a rukou si utrela z hlavy pot, ktorý mnou tiekol ako Niagarské vodopády.

Ešte asi pred siedmimi minútami som vo sne bojovala s vlkom, ktorý chcel ukradnúť sliepky, takže sa nečuduj.

,,Prišiel som si po niečo iné." perverzne povedal a s tým jeho šibalským úsmevom vošiel do môjho krásneho "domu".

Prekrútila som očami, poprípade sa aj začervenala, lebo som si spomenula na tú udalosť po tom, ako som bola na samovražednej misii pri býkoch.

Ale ako som mohla vedieť, že sa červenám? Možno som bola celá modrá. Alebo biela.

,,Vravel som, že ťa beriem dneska von." oznámil, keď som za nami zavrela dvere.

On sa nenamáhal ani spýtať sa ma a rovno sa mi začal prehrabávať v šuflíkoch a skriniach.

,,Žiadne drogy. Ale brokovnicu niekde určite mám."

Sadla som si na posteľ a vôbec sa nemala k tomu, aby som ho zastavila. Ani keď mi dokonca otvoril skriňu so spodným prádlom.

Náhodou mi to ešte lepšie hralo do karát.

,,Farmárka má takéto prádlo? To majú všetky? Doteraz som sa im vyhýbal, ale keď tak pozerám, asi im dám šancu." rýpal do mňa a ja som mu len opätovala úsmev.

,,Nie všetky. Ja som Seren posratá farmárka. A možno nie som taká nevinná, ako si myslíš. Takže ma môžeš pokojne zabiť." povedala som a nárokom si preložila nohu cez nohu, vediac, že si všimne moje nohy a že jeho pohľad zájde aj trochu vyššie.

Teraz ti ukážem, akú mám chorobu, ty posraté bohaté mäso.

,,Ale nie." odvetil, stále s rukami na mojom prádle, akoby skúmal ich peňažnú hodnotu. ,,To by som bol idiot."

,,Veď si."

A áno, stalo sa. Pozrel sa na moje nohy a následne si začal kúsať peru.

Vždy to robil, keď nad niečím vážne premýšľal. Nad čím rozmýšľa teraz?

Určite nie nad Seren posratou farmárkou. Nebuď naivná ako hlavné hrdinky v romantických filmoch.

,,Dobre. Poďme skôr, kým si to premyslím a nebudem ťa nútiť si obliecť tie nohavičky." zahlásil a vydal sa radšej ku dverám. No zabudol na jednú vec.

,,No asi budeš musieť." povedala som poukazujúc na moje pyžamo. Usmial sa, žmurkol na mňa a povedal : ,,Počkám ťa vonku, Seren posratá farmárka."

Vážne? Joshua Bailey - najperverznejšie prasa na svete - ma práve nechal sa obliecť a nepozeral sa pritom?

Možno pozerá cez okno a len sa robí, že je taký gentleman.

Kašlať na to, pána. Aj tak ma už nahú vlastne videl.

No vážne.

,,No dobre. Musíš ma zaviesť niekam, kde je vážne špeciálne, keďže som sa kvôli tebe vzdala spánku. Vlastne neviem, prečo to robím. Vykašľal si sa na mňa, tak aj ja." uvedomelo som mu kecala, ale keď som sa otočila, aby som mohla vojsť dnu, chytil ma za ruku a potiahol dozadu tak silno, že som spadla na zadok.

,,Vážne. A ešte ma valíš na zem." vyčítala som mu.

On sa len uškrnul, takým tým zmyselným pohľadom, a následne mi pomohol vstať. Ešte že. Inak by som išla dnu.

Neklam zas.

,,Prepáč. V pláne som mal sa toho zadku dotknúť a nie ho poškodiť. Ale to nevadí. Poď, nebudeš lutovať.. No veď kto by ľutoval noc s Joshuom Baileym."

Zase je tu to jeho vysoké ego, ktorému treba podkopnúť nohy. Možno by som mu to naozaj mala vrátiť.