,,Som tak rád, že vidím tvoje prsia." povedal s výdychom, keď sme sa obaja zvalili na zem a moje prsia boli tesne pri jeho tvári, lebo sa mi pri tom dopade roztrhla košela.

,,Kašlem na to. Práve som prežila býky. Dokázal to niekto ešte? Som šťastná ako blchy, čo mám teraz na sebe od tých psov." povedala som a pretočila sa na chrbát.

Nechcela som sa naňho pozerať príliš často a dlho, lebo to by vyzeralo tak, že som ho potrebovala, čo ja nepotrebujem, lebo som nezávislá žena. Ale keď bol taký pekný a tak dlho som ho nevidela, nepočula, ani necítila, až som myslela, že sa rozplačem.

A nie z toho, že mi práve išla krv z ruky.

,,Ukáž." povedal, keď si to všimol. ,,Šťastie, že vieš rýchlo behať, inak by ťa už rotrhali."

,,Pozor, Joshua. Nebojíš sa, že niečo chytíš? Vážne mám na sebe teraz blchy. A krv. Nebojíš sa krvi? A nie si nejaký bledý?" robila som si z neho srandy.

A jemu to očividne nevadilo, lebo sa len usmial jedným kútikom úst namiesto toho, aby prekrútil očami.

,,Nie som posera." odvetil prísne.

,,Pripomenulo mi to môjho otca, ktorý mal na tvári taký výraz ako ty teraz, keď som ako malá lámala sliepkam nohy." povedala som s uchechtnutím a následne sa rozosmiala ešte viac.

Neviem, prečo. U mňa to je už zvykom.

,,Ty si lámala sliepkam nohy? Aké rozprávky si pozerala? Vidím, že na teba mali vplyv, keď teraz kopeš do gúľ každému chalanovi. Dokonca mne. Zato by ti mali udeliť cenu."

Ukázal mi jeho zuby - niežeby sa nahol a otvoril ústa, aby som ich videla, ale sa usmial - a mne vtedy niečo tieklo po nohe.

Ale nakoniec som zistila, že je to krv. Ale nie z ruky, ani z nohavičiek. Ale z úst.

To som si až tak silno kúsla do jazyka, keď som sa udržiavala, aby som mu nepovedala, aký sexy?

,,Vyzeráš ako upír. Sexy upír."

Číta mi myšlienky? Alebo mi mám takú priesvitnú hlavu, že sa mi v hlave odohrávajú obrazce a on ich vidí?

,,Posledné slová ako človek?" opýtala som sa a naklonila som sa.

No ono to nemalo nijaký záver, jednoducho som to urobila zo srandy. Ale on sa nahol a tým pádom spojil naše pery, ktoré mali byť takto nalepené už keď som mala desať rokov.

Až kým neumriem.

On je dokonalý vo všetkom? Veď si to rozoberme. Vyzerá ako sexy diabol, má šarm ako ten sexy diabol, vie dobre hýbať s jazykom a.. No všetko.

Už mi to nemyslí, keďže mám práve ten jeho jazyk v ústach.

A asi sa zbláznim.

Počkaj, ale ja už som. Tak sa odbláznim?

Aj keď bolo cítiť tú krv, ktorá mi išla z pery, neprestával ma bozkávať. Práveže sme sa obaja do toho zapreli ešte viacej a až tak, že ma zvalil na zem.

Bol nado mnou. Presne o tom sa mi snívalo, keď vánok otvoril okno na mojej izbe.

O tej krvi nie, ale tak čo už. Nepôjdem si teraz umyť ústa. Môžem to brať tak, že má teraz moju krv v jeho ústach a tým pádom som v ňom.

Dobre, to znie divne. Mohol by to povedať len chlpatý chlap.

Nemusel by byť chlpatý, veď prečo by?

Jeho jazyk je najlepší. Je to divné? Tak nech. Ale ja som sa práve teraz doňho zamilovala.

Láska na prvý dotyk.

,,Už nemôžem dýchať. A keď si predstavím, koľko si toho s tým jazykom musel robiť, je mi zvláštne. Ale na druhú stranu ani nie, lebo.. Som sa práve bozkávala s Joshuom sakramentským Baileym!" povedala som, keď som sa od neho odlepila a nevedela tomu uveriť.

Ja som sa odlepila, chápete? Neviem, či mi práve tie býky nespôsobili ešte väčšou škodu než tú, akú som mala, keď som sa narodila.

,,Poviem ti, farmárka.. Už dlhšiu dobu som s ním nič nerobil, len olizoval taniere."

Zasmiala som sa a práve nevedela, aký som mala pocit v hrudi.

No bol to ten vánok, ktorý mi fúkal na moje prsia.

Prečo sme sa bozkávali? A prečo som sa odtiahla prvá? Nemala by som na ňom zostať prilepená celý život? A prečo sa cítim zvláštne, ale nie tak, ako keď mám chrípku? Čo mám potom?

,,Takže zase sme tu u toho zúfalého Joshuu, ktorému vždy je na pomoci farmárka. Vieš, Joshua? Mohli by z nás byť dobrí kamaráti."

Vstala som zo zeme, očistila si zadok, lebo stopercentne bol špinavý od blata, ktoré ma všade sprevádza, a zdvihla som obočie, čakajúc na to, čo bude teraz.

Mám ísť domov?

,,Nie, jednoducho nemám chuť. To je jedno.. Zajtra sa priprav, farmárka. Beriem ťa von."

Zahováral. Niečo je aj s ním.

A práve ma pozval von, tak čo riešiš?

,,Rozdáme si to v tom špinavom potoku, potom sa pôjdeme vyválať do hovien a následne do Derncafé."

,,Nie naopak?"

,,Nie." Žmurkla som naňho a následne zmizla.

Teda nezomrela som, ani ma nikto neuniesol.