Neznášam ho z celej mojej neexistujúcej duše.

Nie, prečo klameš už aj seba?

Nestačí, že predstieraš tú radosť najviac, ako vieš, až si myslíš, že sa z toho falošného úsmevu pozvraciaš?

Ale.. Ako to mohol povedať? No normálne, lebo je idiotný, bohatý hlupák a v tie dni, čo som ho mala rada, to bola len pretvárka. Ale tie dni sú preč a ja budem teraz taká bezcitná mrcha, aká v skutočnosti som, len vyzerám príliš zlato na to, aby si to niekto všimol.

Najviac bolela tá pravda. Že som len skurvená farmárka. Ale to nebolo to, čo som v živote chcela. Ja som chcela navrhovať šaty. Mať vlastnú módnu šou a..

Všetko je len bezduchý sen, ktorý je taký beznádejný a nepravdepodobný ako to, žeby ma teraz tie býky, ktoré sa na mňa pozerajú, nerozšliapu zaživa.

A jasné, že som na sebe mala moju košeľu, ktorá mi prináša smolu.

A jasné, že som zas myslela na Joshua, aj keď som zas ho nevidela už asi mesiac.

A jasné, že teraz neutekám, ale rozmýšľam o sračkách.

Počkaj, nebude lepšie, ak zomriem? Budem slobodná. Možno budem v nebi a budem tam mať vlastnú šou a navrhovať šaty.

Alebo skončím v pekle zato, že som taká idiotná, a budem sa tam škvariť a Lucifer ma bude mučiť, ale mne by to nerobilo problém, lebo som divná a bolesť je pre mňa výťažok.

,,Seren!!"

A jasné, že ma niekto musí vyrušiť v tomto mojom samovražednom počínaní.

,,Nechaj ma, ty bohapustý človek. Aj tak ma nemôžeš zachrániť, takže odpáľ a dovoľ, nech si splním sen!" zakričala som naňho, aj keď by to pokojne mohol byť starosta a ten - no povedzme, žeby to nedopadlo dobre - alebo len nejaké decko, ktoré zhodou okolností vie moje meno.

,,Budem slávna! Síce až po smrti, ale to nevadí, lebo aspoň zomriem s pocitom, že som na seba hrdá!" kričala som ďalej, beznádejne a pripravená na krásnu smrť, o ktorej snívam. Býky už boli na mňa pripravené a tešili sa na to, ako napichnú svoje rohy do mojej riti a budú so mnou mávať celému svetu.

A nikto by ma nezachránil. Povedali by si, že to je dobrá zámienka na to, aby tu prišli turisti - to znamená viac peňazí.

Ale nakoniec by som zhnila a čo potom? Koniec. Len sračky.

,,Môžeš byť slávna aj tu a nie vtedy, keď zomrieš! Tak sa nevzdávaj a poď to dokázať! Kašli na to, čo som povedal, Seren. Som odporný zbohatlík a najlepší klamár na svete. Ty na to máš. Len sa nezabíjaj, lebo to už v noci nebudem môcť spať vôbec!" povedal mi - lebo už bol celkom blízko - a spoza toho plotu, čo tu bol, na mňa pozeral Joshua.

Tak trochu zarastený, čo mu pridalo ešte viac na tom posratom sexepíle, ktorého mal už aj tak dosť!

Zabudla som si uvedomiť, že ešte stále stojím uprostred a tie býky nás pozorujú, ako sa dohadujeme?

,,Ale máš pravdu! Som skurvená farmárka, Joshua! A nikdy nebudem nič viac, ani menej.. Ale kašlem na to, aj tak som cool a nikto sa nevie postarať o tie skurvené zvieratá, od ktorých som možno taká divná, tak ako ja! A ak to nevie presne ten odporný, sexy zbohatlík pochopiť, tak ja mu to dokážem! " Nadýchla som sa a rozmýšľala, ako sa teraz dostanem preč bez toho, aby na mňa zaútočili. ,,A vždy som chcela zomrieť inak!"

,,Máš pravdu. Ty zomrieš výnimočne, lebo si výnimočná. A tie posraté býky zašliapali už milión ľudí a zvierat." súhlasne hovoril a ja som sa nad tým len pousmiala.

Síce to robil len preto, aby mohol v noci spať, no mňa to tešilo. A prečo? Lebo som si sľúbila, že ho v noci raz spať uvidím. A budem najšťastnejšia na svete. A ešte som ho nevidela, takže nemôžem zomrieť.

Pozrela som sa naňho - a možno to bolo poslednýkrát, čo som sa naňho pozrela, a začala utekať jeho smerom rýchlejšie, než gepard. A na to som počula, ako sa tie býky blížili a ja som už bola tak blízko a až som počula, ako ma rozšliapujú.

Na to som preskočila plot a pristála rovno v Joshuovom náručí.

Nie je to romantické?