Okamžite som z neho zliezla a tak ako aj on som sa aj postavila. Výraz jeho otca bol zamračený a môj ešte viac vystrašenejší.

Super, tak keď ešte nebolo dosť, teraz už je a nezmiluje sa nado mnou, ale rovno ma zabije, do chmár.

,,Dobrý deň." pozdravila som ako najtrápnejšia fľandra a nervózne sa usmievala.

Joshua bol nanajvýš v pohode, alebo sa aspoň tak tváril, no nevyzeralo, že by ho to vyviedlo z miery.

Existuje niečo také, čo ho vyvedie z miery?

,,Joshua, musíme sa porozprávať." pekne ma ignoroval a zavolal svojho syna na pokec. Ten len mykol plecami, pred odchodom na mňa žmurkol akoby nič a odišiel za svojím otcom.

Ja som nad sebou len pokrútila hlavou.

Niečo je so mnou vážne zle, keď nad sebou krútim hlavou aj ja.

Pozrela som sa na zem, kde bola moja taška a bunda, a rovno som si tú bundu na seba dala. Nechcela som ich otravovať ešte dlhšie ako bolo treba, takže som sa vybrala domov.

Pomaly som schádzala po schodoch dole a pritom som mohla počuť nejaké útržky z ich nie veľmi pekného rozhovoru.

Jasné, že sa rozprávali o mne.

Nechcela som naslúchať ako ešte trápnejšia fľandra, no nevedela som, kde je východ, a predsa ich teraz nevyruším, keď majú takú peknú debatu. Nie?

Keďže boli v obývačke, mohla som zísť zo schodov na chodbu, no keby som teraz prešla ku dverám, uvideli by ma. Takže som musela prinajmenšom počkať, kým sa nedorozprávajú alebo nepresunú.

Kedy sa vlastne presunula reč na mňa?

,,Čo máš s tým dievčaťom?" pýtal sa ho jeho otec.

S tým dievčaťom. Už by si mohli zapamätať moje meno, nie?

,,Nič, otec. To, čo si videl, bola čistá nehoda." obhajoval sa Joshua, nad čím som prekrútila očami.

Že nehoda.

,,Na to si vieš nájsť výhovorku, ale na to, že čo tu vlastne robila? Si normálny? Priviesť do nášho domu také obyčajné dievča? Čo si o nás potom pomyslia?" kričal naďalej.

Počkaj, keď kričí, tým pádom sa nebojí toho, že to budem počuť. Takže mu to je vlastne jedno. Veď som len obyčajné dievča, nie?

,,Otec, nepriviedol som ju sem dobrovoľne. Udrela si hlavu a keďže som tam bol, nemohol som ju tam nechať. Tí ľudia sa nemali k tomu, aby jej pomohli. A čo by si pomysleli, keby som jej nepomohol?"

No to ma nenapadlo.
Vážne.

Prečo mám také nervy?

,,Nechcem ťa s ňou už nikde vidieť, rozumieš? Ani s podobnými ako je ona." povedal mu výstražne a mňa pichlo niečo v hrudi.

Bol to ten kvet, v ktorom som sa ukrývala, aby ma náhodou neuvideli.

Alebo ten hnusný, zožierajúci pocit?

Alebo obidve?

,,Predsa si nemyslíš, že by som si niečo začal so skurvenou farmárkou. Nechcem od nej niečo chytiť, keď je celý deň pri zvieratách. Len som nechcel byť za idiota, to je celé. A vieš čo? Som rád, že ju už konečne neuvidím. Mozog má ešte menší ako pštros. Presne, ako hovoríš. Farmárka zostane farmárkou." zahlásil Joshua so smiechom a na to som počula kroky.

Tie kroky sa blížili ku mne a mne neostávalo nič iné, len odstúpiť od toho kvetu a čeliť pohľadu. A ten pohľad práve patril Joshuovi.

Najprv otvoril prekvapene ústa, až potom sa jeho pohľad zmenil na ľútostivý.

A ten tak sakramentsky nemám rada.

,,Seren," povedal a chcel ma chytiť za ruku, no aj som sa uhla. Nič iné sa ani neočakávalo.

Prečo tak zle vidím? Buchla som si hlavu aj teraz?

,,Dávaj pozor. Nech niečo nechytíš." Ironicky som sa uchechtla a rovno si to namierila von, dobre, že som nerozbila dvere.

A tam vonku som mohla spustiť moje slzy von. Nešlo len o tie slová, ktoré povedal Joshua a strašne mi nimi ublížil, ale aj o tú skutočnosť, o ktorej vravel pán Bailey.

Som len posratá farmárka.

Nič iné zo mňa nebude. A môžem dúfať a veriť, že to zmením, ale nikdy to nezmením. Stále budem tá sakramentsky posratá farmárka. A na to, aby som si splnila moje sny, nie je neskoro, ale je to dosť nemožné.
Ja zostanem navždy tá divná, sračkovitá Seren a Joshua ostane.. No Joshua.

Prečo som si myslela, že ma možno môže mať niekedy rád aspoň ako kamarátku?

Celé to bola len pretvárka. Pretože sa nudil. Ľudia to robia vždy.

Ničia ti dušu, lebo sa nudia.

Presne to robil. Je to chlap, Seren. Snobský idiot s budúcnosťou. Tvoja budúcnosť je v sračkách, no tá jeho niekde na červenom koberci.

Farmárka zostane posratou farmárkou.

Ja som tu, len neviem, či niekoho tento posratý príbeh zaujíma.